Ako nepribrať zo stresu

Môže za to kortizol
Ľudské telo už státisíce rokov funguje rovnakým spôsobom. Preto keď nás dnes vystresuje šéf v kancelárii, reaguje podobnými biochemickými reakciami ako keď našich prapredkov naháňal po stepi lev. Hormonálna hladina nás vyburcuje k boju alebo k úteku. Ak takýto stav ohrozenia trvá dlhší čas, organizmus sa začne brániť tým, že vylučuje cez nadobličky hormón kortizol. Ten je zodpovedný za látkovú premenu, pomáha urýchlenému transportu cukru a ukladá jeho energiu vo forme tuku, predovšetkým v tukových bunkách na bruchu. Telo takto uskladňuje energiu na „horšie časy“ a robí si zásoby, čím vlastne spomaľuje metabolizmus a spôsobuje problémy s nadváhou. Uložený tuk na bruchu je nielen estetickou chybou na kráse, ale navyše zvyšuje aj riziko infarktu, cukrovky a iných nebezpečných ochorení.

Ideálna potrava pre vystresovaných
Základom sú výživné raňajky, ktoré ochránia organizmus pred stresovými situáciami aspoň do obeda. Výborné sú napríklad ovsené vločky zaliate ovocným džúsom alebo jogurtom, ktoré obalia naše vystresované nervy vitamínom B a uvoľňujúcim magnéziom. Počas hektického pracovného dňa je dobré mať v zásuvke pracovného stola ľahké „dobíjače energie“ ako napríklad čerstvé ovocie, slnečnicové jadierka, müsli tyčinky bez cukru alebo jogurty. Obed by mal byť ľahký a výživný, v ideálnom prípade by mal obsahovať nízkotučné bielkoviny a zeleninu. Vyhýbať sa treba ťažkým mastným jedlám. To isté platí pre večeru. Pritom je dôležité dodržiavať pitný režim. Ak je organizmus dehydrovaný, je menej výkonný a človek môže trpieť poruchami koncentrácie. Ideálna na uhasenie smädu je tichá stolová voda, ktorú môžeme dopĺňať zeleninovými šťavami alebo
bylinkovými čajmi.

Stres a diéty
Nadváha zo stresu sa nedá zlikvidovať hladovkou. Lebo keď telo hladuje, je ešte viac vystresované a má tendenciu ešte viac „škrečkovať“ tuky. Navyše hladný mozog robí viac chýb ako sýty, čo tiež nie je ideálne na zvládnutie stresových situácií. Upokojiť ho môžeme len pravidelným prísunom potravy, to znamená, že by sme mali jesť päť až šesť menších porcií jedla s vyváženým zložením. V ideálnom prípade by mali obsahovať uhľohydráty aj bielkoviny, aby organizmus nemal pocit, že mu niečo chýba. Len tak sa nám podarí zbytočne nerozkolísať hladinu cukru v krvi a dlhými prestávkami medzi jedlom nezvyšovať produkciu kortizolu. Pritom by sme mali mať dosť energie na zvládnutie akejkoľvek záťaže.

Dá sa schudnúť v strese?
Šanca je vždy, len ju treba správne uchopiť. Veľa ľudí sa snaží odbúrať stres práve konzumom jednoduchých cukrov v sladkých nápojoch, alkohole, keksíkoch a čokoládkach. Tie potom rozkolíšu hladinu cukru v krvi a nabádajú organizmus na vytváranie nových tukových zásob. Pri vystresovanom spôsobe života platí rovnaká matematika ako keď je organizmus v pokoji – pomer prijatých kalórií by nemal byť väčší ako výdaj energie. Okrem správneho stravovania netreba zabúdať na cvičenie. Kto trpí nadváhou zo stresu, ten dokáže schudnúť len pri primeranom pohybe. Ten pomôže rozprúdiť spomalený metabolizmus, vytvoriť svalové tkanivo, ktoré lepšie spáli energiu a navyše vyprodukovať hormóny šťastia – endorfíny, ktoré účinne znižujú psychické napätie pri strese.

Tabletky na zníženie kortizolu
Ako podpora pri zhadzovaní nadbytočných kilogramov môžu čiastočne poslúžiť aj výživové doplnky z lekárne na znižovanie hladiny kortizolu. Samy osebe však žiadne zázraky nedokážu. To znamená, že nemá zmysel kupovať si ich, ak zároveň neupravíme stravovací režim a nezačneme sa viac hýbať.

Čo všetko vyrába stres
Na vine nie sú len konfliktné situácie, do ktorých sa dostávame, ak má niekto odlišný názor ako my. Väčšina ľudí dnes trpí chronickým stresom pre nedostatok voľného času, prehnané nároky v práci, civilizačné choroby, zhoršujúci sa stav životného prostredia a celkovo nezdravý životný štýl, ktorý je na hony vzdialený od súladu s prírodou.

Čo uvoľní stres
Niekomu pomôže fyzická námaha, napríklad cvičenie v posilňovni, beh alebo prechádzka so psíkom v prírode. Niekto zasa pre zmenu rád číta, počúva hudbu alebo sa dokáže uvoľniť pri varení. Extrémne vystresovaným ľuďom môže pomôcť autogénny tréning, dychové cvičenia alebo joga. Nie je dôležité, čo robíme, ale či z toho máme radosť a môžeme pritom zabudnúť na starosti.

Autor: smeŽeny, 21/2008