Čo s voľným časom detí

V čase, keď väčšina dospelých na akékoľvek pozvanie či otázku odpovedá: žiaľ, nemám čas, nám môže slovné spojenie voľný čas pripadať ako sci-fi. Práve pre zaneprázdnenosť rodičov sa veľa detí denne s takýmto vzduchoprázdnom vyrovnáva. Jednoducho množstvo voľného, nekontrolovaného času nevie „správne minúť“. Pritom by stačilo málo. Dieťa vhodne nasmerovať.

Platia tu však určité pravidlá. „Zmysluplné trávenie voľného času je devíza, ktorú si dieťa nesie do života, a riadi sa ňou po celý život,“ pripomína psychologička Gabriela Herényiová a prízvukuje, že dieťa by po škole malo prežiť svoj oddychový čas zmysluplne, primerane veku, svojim schopnostiam a predpokladom. Zároveň upozorňuje, že je viac ako nevhodné, keď dieťaťu podsúvame svoje vlastné predstavy, čo a ako by malo vo svojom voľnom čase robiť.

Obozretne s vlastnými predstavami
„V nižších ročníkoch je to najmä rodič, ktorý organizuje voľný čas dieťaťa. Ale pozor. V týchto prípadoch nastávajú mnohé problémy, pretože rodičia často orientujú svoje dieťa na aktivity, ktoré neboli dopriate im. Tlačia dieťa do krúžkov, ktoré mali sami voľakedy dávno vysnívané. Ak sa dieťaťu v krúžku páči, všetko je v poriadku. Je však veľkou chybou nasilu vodiť dieťa niekam a nútiť ho do aktivít, ktoré nerado robí. Prípadne ho nútiť do činnosti, v ktorej nie je úspešné,“ upozorňuje na často sa vyskytujúci problém Herényiová.

Mnoho ráz sa totiž stáva, že rodič si prostredníctvom dieťaťa realizuje svoje nesplnené sny a túžby, tlačí ho do extrémneho výkonu. Reakcia býva zväčša jedna. Nie vždy sa naplnenie rodičovej ilúzie vyplní. Pri nadmernom tlaku rodiča na dieťa sa dokonca môže stať, že k danej činnosti vyvolajú averziu. „Ak rodičia do niečoho dieťa nútia, vypestujú dokonalý odpor k danej činnosti. Môže byť až taký veľký, že sa jej bude celý život vyhýbať, nadobudne k nej absolútne negatívny postoj, ktorý môže prenášať aj na ďalšiu generáciu,“ tvrdí psychologička.

Koľko a ako často?
Vo voľnom čase by sme sa mali venovať najmä činnostiam, ktoré nás bavia a máme ich radi. Oddychový čas prináša človeku zvláštny prospech, uspokojenie, radosť. Výrazne prispieva ku kvalite nášho života. To isté platí pri deťoch. „Je veľmi dôležité, aby dieťa vedelo hospodáriť s voľným časom, aby malo čas sa to naučiť,“ vysvetľuje Herényiová. Aj preto je dobré, keď to rodič pre blaho svojho dieťaťa nepreháňa s množstvom krúžkov. „Ak rodič vozí dieťa z krúžku do krúžku, má to skôr opačný efekt. Preťažené dieťa, ktoré je vystresované, robí všetky aktivity povrchne. Potrebuje však čas aj pre seba.

Pritom treba zohľadniť jeho vek. Je dôležité, aby malo čas na hru, ale aj na spoločné chvíle s rodičmi, ktoré sa ničím nedajú nahradiť,“ upozorňuje psychologička. Svoju úlohu pri množstve krúžkov, ktoré dieťa „stíha“, zohráva aj jeho temperament. Bežný školák by mal mať podľa optimálneho modelu, ktorý sa ťažko dodržiava, v priebehu týždňa maximálne dva krúžky, nie častejšie ako dvakrát týždenne a jeden voľný deň. Podľa psychologičky by malo krúžok vnímať ako povinnosť, ale určite nie ako trest.

Pozor na časté striedanie
Na kvalitu prežívania voľného času vplýva viacero faktorov. Sociálne, ekonomické, kultúrne, politické činitele, ako aj stav životného prostredia. Výber krúžku závisí aj od finančných možností rodičov, schopností dieťaťa a prirodzene od pohlavia a veku. „Je dobré, ak záujmy dieťaťa rozvíjame aj podľa individuálneho nadania, ale učíme ho aj sociálnej komunikácii s novými deťmi a dospelými. Kolektívne športy sú ideálne na získanie prosociálnych zručností. Vhodné sú najmä pre deti introvertnejšie, bojazlivé a hanblivé. Majú tak možnosť byť jedným z mnohých a nemusia podávať individuálne výkony,“ objasňuje psychologička, na čo všetko by mali rodičia dávať dôraz pri výbere krúžku.

Zároveň upozorňuje aj na nutnú dôslednosť dospelých. „Záujmy detí sa menia, ale ak dieťa každé dva týždne chce chodiť do iného krúžku, svedčí to o jeho nevyhranenosti. V týchto situáciách sú dôležití rodičia, ktorí musia určiť pravidlá a kontrolovať dochádzku do krúžkov. Netreba nasilu deti nútiť do krúžkov, ale ani ich meniť každý mesiac,“ prízvukuje psychologička.

Krúžkom proti agresivite
„Škola je miesto, kde deti musia podávať neustále výkony, sú tlačené do činností, ktoré im nevyhovujú. Toto všetko zvyšuje ich agresivitu. Zmysluplné využívanie voľného času znižuje tlak a poskytuje deťom vhodné uvoľnenie napätia a správne vybitie a nasmerovanie agresivity,“ upozorňuje Herényiová. Svoju úlohu zohrávajú aj informačné prostriedky a technológie, ktoré deti neovplyvňujú práve tým najlepším smerom. Pasívne prijímanie najrozličnejších filmov, videí, počítačových hier ich vedie k negatívnym javom, ktoré v našej spoločnosti rapídne vzrastajú. Pritom by možno stačilo, aby sme sa našich najmilších opýtali, čo by chceli robiť, čo by ich bavilo. A potom im ich sen skúsili splniť.

Deti by mali dostať šancu
Zuzana Zaťkova (41), administratívna pracovníčka zahraničného zastupiteľstva, mama deväťročnej Hanky a sedemnásťročnej Tamarky
Hanka je temperamentná bytôstka. Aj preto už v šiestich rokoch absolvovala kurz do folklórneho súboru, ktorý dodnes navštevuje. „Tréningy má dvakrát do týždňa. Pred vystúpením aj častejšie, prípadne trvajú dlhšie,“ hovorí o dcériných začiatkoch aktivít Zuzana. Ako sedemročná sa Hanka stala členkou skautu, ktorý má raz do týždňa, v rovnakom veku začala aj s tenisom. Tomu venuje tri dni v týždni. Okrem toho si vybrala v škole nepovinný predmet – nemčinu. A od tohto roku navštevuje dramatický krúžok Slovenského rozhlasu a občas chodí dabovať.

„Hanka bola odmalička aktívna, takže sme uvažovali, čomu by sa mohla venovať. Folklór a tenis bola spoločná myšlienka, skaut a nemčina jej vlastná, dramatický krúžok odporučila triedna učiteľka. Hanka by však rada robila čokoľvek, aj moderný tanec, korčuľovanie, lyžovanie,“ vysvetľuje pani Zaťková.

S krúžkami pre deti už má svoje skúsenosti. Staršia dcéra Tamarka sa niekoľko rokov venovala tanečnej skupine, neskôr robila synchronizované plávanie. Dnes už slečna sa snaží zladiť čas medzi školou, brigádou, aerobikom a najmä tréningom hip-hopu, ktorý navštevuje už tri roky. „Tamarke sme synchronizované plávanie vybrali po odporučení lekárky, keďže práve tento šport je najlepší pre alergikov, čo sa aj potvrdilo. Hip-hop si našla sama,“ objasňuje mama dvoch dcér, ktorá tvrdí, že s manželom sa zhodnú v tom, že deti by mali dostať šancu a skúsiť to, čo ich baví.

„Určite nám nejde o to, mať z našich detí profesionálov, skôr chceme, aby sa realizovali, aby si našli miesto v kolektíve a najmä, aby boli spokojné samy so sebou. Obaja aktívne športujeme a vedieme k tomu aj dcéry. Nielen pre zdravie, ale aj pre zdravé sebavedomie,“ vysvetľuje Zuzana. A hoci je jej rodina nadmerne agilná, zladiť celý chod aktivít im pomáhajú aj starí rodičia. „Bez ich pomoci by sme to asi ťažšie zvládli. Presúvanie z jedného tréningu na druhý je často úlohou dvoch dospelých,“ priznáva Zaťková.

Celá rodina sa prispôsobuje
Ivana Mandáková (36), redaktorka, mama trinásťročnej Natálky a sedemročnej Tamarky
Natálka sa akvabelám venuje od prvého ročníka základnej školy. Už ako škôlkarka chodila na detskú gymnastiku, ale chcela aj plávať. „Spojili sme gymnastiku s plávaním a vymysleli akvabely. Dcéra mala od detstva alergiu, a tak ma celkom potešilo, keď mi lekárka povedala, že práve plávanie je veľmi dobré na posilnenie imunity,“ vysvetľuje Ivana.

Najskôr bývali tréningy dvakrát týždenne po dve hodiny - hodina gymnastika, druhá plávanie. „Na plavárni som ju vždy čakala. Situácia sa skomplikovala, keď sa nám narodila druhá dcérka Tamarka. Musela som ju brávať so sebou a doslova sa s ňou hrávať na plavárni,“ spomína Mandáková. Po dvoch rokoch tréningy pribudli na štyrikrát týždenne. „S mužom sme si stále hovorili, že nie peniaze, ale čas, ktorý do toho dávame, je neskutočná obeta. Ale oplatilo sa. Natálka za celý čas nebola vôbec chorá a po troch rokoch jej vysadila alergiologička lieky.

Faktom je aj to, že naša prvorodená dcéra mala od malička sklon k anarchii. Poriadok, zodpovednosť, dochvíľnosť boli pre ňu cudzie slová. Pravidelné tréningy a šport ju zmenili. Dnes keď mešká na plávanie päť minút, je priam hysterická, veci má naukladané ukážkovo v skrini a podobne,“ pochvaľuje si Ivana. Zaujímavé je, že keď nemá Natka tréningy, prospech sa jej mierne zhorší. Nevie si zadeliť čas. Keď má tréning, vie, že keď príde zo školy, od tretej do piatej musí byť naučená a nefláka sa. „Pravda je aj tá, že najmä odvtedy, čo jej tréningy pribudli aj v sobotu ráno, celá rodina sa prispôsobuje a de facto nemôžeme nikam chodievať. Doplatila na to čiastočne aj Tamarka, pretože zatiaľ nechodí na nijaký krúžok. Desí ma totiž predstava, že celú túto tortúru mám zase absolvovať. Ale sľúbila som jej, že o rok začne. Našťastie, chce maľovať. Raz za týždeň.“

Koľko nás stoja
Ceny jednotlivých krúžkov alebo škôl konkrétneho zamerania sa pohybujú v individuálnych reláciách. Závisia od toho, kde sa nachádzajú a čo všetko dieťaťu ponúkajú. Preto ponúkame iba približný prehľad cien niektorých krúžkov. Napríklad: plavecká škola nás stojí do 2000 Sk/mesiac. Tanečný krúžok – podľa druhu tanca od 800 do 1500 Sk/mesiac. Tenisový od 700 do 1000 Sk/mesiac. Dieťa, ktoré navštevuje niektorý z odborov v Škole umenia, zaplatí mesačne do 300 Sk. Bezplatne nás vychádzajú krúžky, ktoré sú súčasťou školy, ktorú dieťa navštevuje.

Autor: Lea Sobotová, smeŽeny, 21/2008