Elektrosmog útočí

tné ťažkosti.

Televízory, varné kanvice, elektrické rúry, mikrovlnky, počítače, mobilné telefóny, bezpečnostné systémy v nákupných centrách alebo detektory na letiskách – všetky tieto bežné veci zaťažujú ľudský organizmus elektrosmogom. Ide o umelé elektromagnetické žiarenie, ktoré tieto prístroje vyžarujú. Na prvý pohľad síce nepoškodia zdravie v takej miere, aby sme si to hneď všimli, postupne však môžu vyvolať v živých bunkách zmeny, ktoré dokážu naštartovať rôzne chorobné procesy. „Ľudskú bytosť by sme mohli z hľadiska elektromagnetizmu posudzovať ako ucelený organický systém antén, v ktorom nepretržite prebiehajú elektrochemické procesy. Imunitné a nervové reakcie, mozgové funkcie, pohyby svalov, procesy látkovej premeny – skrátka celý ľudský život riadia tie najjemnejšie elektrické a elektromagnetické impulzy. Neprirodzený zásah do nich môže zapríčiniť rôzne funkčné poruchy a zhoršiť zdravotný stav,“ tvrdí Jana Vargová s kolegami Erikou Kačírovou a Róbertom Frimerom z Katedry environmentalistiky a riadenia procesov Technickej univerzity v Košiciach.

Daň za pokrok

Účinky pôsobenia elektromagnetického žiarenia sa môžu prejaviť tak, že sa žiarenie po vniknutí do tela premení na teplo. Celkové množstvo energie, ktoré takýmto spôsobom vnikne do organizmu, závisí od obsahu vody v tkanive, lebo obsah vody rozhoduje o jej elektrických vlastnostiach, od veľkosti ožiareného povrchu a intenzity žiarenia. Ak je množstvo takto privádzaného tepla vyššie, než dokáže organizmus odviesť do okolitého prostredia, môže nastať prehriatie niektorých orgánov. Najviac citlivé na zvýšenie teploty sú mozog, očná šošovka a semenníky. Preto sa v súvislosti so škodlivými účinkami elektrosmogu hovorí aj o neplodnosti.

Okrem tepelných účinkov elektrosmogu existujú aj netepelné, ktoré vplývajú na vápnik v bunkovej membráne. Môžu vyvolať poruchy metabolizmu, srdcovej činnosti a obehového, endokrinného a centrálneho nervového systému. Výsledky rôznych vedeckých výskumov objavujú stále ďalšie negatívne účinky. „Podľa minuloročnej správy odborníkov skupiny Bioinitiative bol napríklad dokázaný úbytok hormónu melatonínu v ľudskom tele pri dlhodobom pôsobení nízkofrekvenčných elektromagnetických polí,“ upozorňuje Jana Vargová. „Pritom melatonín hrá v našom organizme dôležitú úlohu. Chráni imunitný systém, synchronizuje rytmus nášho tela, chráni pred rakovinou, spomaľuje tvorbu metastáz a regeneruje bunky. Jeho nedostatok môže napríklad spôsobiť výkyvy nálad či nespavosť.“

Celosvetový problém

Svetové inštitúcie sa začali touto problematikou zaoberať až vtedy, keď stúpol počet ľudí, čo sa sťažovali pri práci s výpočtovou technikou. Išlo najmä o zamestnancov, ktorí boli vystavení škodlivému žiareniu počas celého pracovného času, čiže osem hodín denne. Takýchto ľudí však stále pribúda, preto sa touto problematikou zaoberajú nielen zdravotníci, ale aj tvorcovia zákonov. V súčasnej európskej legislatíve sú jasne stanovené normy, v ktorých sú uvedené prípustné hranice ožiarenia elektrosmogom.

Výrobcovia výpočtovej techniky a elektrospotrebičov sa snažia, aby ich produkty boli čoraz bezpečnejšie, kým sa však vedecko-technický pokrok dopracuje na takú úroveň, aby sme s pokojným svedomím mohli presedieť celý deň pri počítači, si ešte zrejme nejaký čas počkáme. Zatiaľ môžeme urobiť pre svoje zdravie aspoň to, že sa budeme snažiť vyhnúť pôsobeniu škodlivého žiarenia v rámci svojich možností. „Jedným z prostriedkov ochrany sú napríklad automatické sieťové odpojovače. Ich hlavnou úlohou je znižovať napätie v elektrických rozvodoch po celom dome alebo byte. Výnimku tvoria len obvody, ku ktorým sú pripojené spotrebiče so stálym chodom, ako je napríklad chladnička,“ dodávajú odborníci z Katedry environmentalistiky v Košiciach.

Ako sa ubránime elektrosmogu?