Eva Majková: Veda je výzva, ktorá ma stále baví

Po piatich mesiacoch študijného pobytu v Japonsku si znovu zvyká na Slovensko. Rovnako ako na to, že po ôsmich rokoch opustila miesto riaditeľky Fyzikálneho ústavu SAV.

Aké dôvody vás viedli k tomu, že ste sa rozhodli opäť nekandidovať na tento post?
Jednoducho som si povedala, že dve volebné obdobia stačili a chcem sa znovu venovať najmä vedeckej práci. Určite však tie roky neľutujem. Dvakrát som získala dôveru spolupracovníkov, ktorí odobrili moju kandidatúru a navyše, počas celého obdobia ústav patril v rámci SAV stále k najlepším. To ma, pochopiteľne, teší.


Čím sa Fyzikálny ústav SAV zaoberá a koľko má členov?
Máme tri základné sféry aktivít. Jadrová a časticová fyzika, fyzika pevných látok a centrum pre výskum kvantovej informácie. Spolu ide o 85 ľudí, z toho 45 vedcov. To je relatívne vysoké číslo, pretože u nás prevažuje systém trvalých pracovných miest, aký už vo svete nie je obvyklý. A samozrejme, máme tiež doktorandov. Teraz ich je u nás 10. Napríklad aj z Ukrajiny a Rumunska. Okrem toho máme mladých vedcov - postdoktorandov napríklad aj z Fínska, Nemecka.


Čo si vy sama ceníte zo svojho ,,šéfovského“ obdobia najviac?
Že sa nám dlhodobo darilo byť úspešnými v celom rozsahu činností ústavu. Zrealizovali sme plánované projekty, máme dobré výsledky vo výchove doktorandov, ktorí sa uplatnili na popredných svetových vedeckých pracoviskách a aj v tomto, finančne nie jednoduchom svete, sme všetko zvládli bez závažnejších problémov. Osobne sa teším, že som sa podieľala na založení Technologického inštitútu SAV. Je v ňom združených vyše 200 špičkových odborníkov z oblasti materiálového výskumu a technológií z 10 ústavov akadémie sídliacich v Bratislave.


Predsa však, taká funkcia berie čas...
Preto som si aj povedala dosť. V čase, keď som nastúpila do funkcie, sa mi však moje rozhodnutie zdalo správne. A úprimne, išlo tiež o výzvu, či zvládnem túto oblasť, alebo nie.


Bolo kedysi výzvou aj vaše rozhodnutie ísť študovať práve fyziku? Väčšina dievčat sa stále skôr orientuje na humanitné obory a prírodovedecké prenecháva ,,silnejšiemu“ pohlaviu.
Asi áno, ale ja som mala prírodné vedy radšej, hoci pochádzam z prostredia s humanitným zameraním. Úprimne povedané, humanitné predmety neboli pre mňa až také atraktívne. Navyše bola vtedy iná politická situácia a niektoré z nich boli viac spolitizované, než by mi vyhovovalo. Na prírodných vedách sa mi páčilo a stále páči, že sú exaktné. Človek sa pozerá na prírodu a keď niečo o nej zistí, môže jej porozumieť zasa o čosi viac. Inak však o nejakej veľkej ,,prevahe“ mužov na fakulte sa v období môjho štúdia nedalo hovoriť. Pomer medzi študentkami a študentmi bol asi pol ku pol. Čo, myslím, platí doteraz. Menej dievčat nájdete skôr na technických odboroch.


Absolvovali ste pedagogický smer. Nelákalo vás učiť?
Nie. Ja som sa už v treťom ročníku špecializovala na experimentálnu fyziku so zameraním na fyziku pevných látok a prechod na SAV bol pre mňa prirodzený.


Lenže vedecká činnosť ani vtedy a ani dnes neprinášala výraznejšie finančné ohodnotenie. Navyše, mnohí ľudia si pojem vedec stále spájajú s predstavou excentrika, viac či menej odtrhnutého od reality.
Zrejme ide o naše slovenské špecifikum. Keď som bola v zahraničí - a stačí ísť do susedného Maďarska – nikde inde tak na človeka nepozerajú. Jednoducho, akceptujú čo robí. Pokiaľ ide o financie, v mojich začiatkoch neboli rozdiely také veľké ako dnes, keď mladý človek ide do súkromnej firmy a naozaj rýchlo zarobí niekoľkonásobne viac než u nás. Lenže je aj druhá strana mince. Nielen to, že keď vedu milujete, budete ju robiť aj za menej peňazí. Pri práci vo vedeckom ústave máte i relatívne veľkú voľnosť. Keď je váš projekt zafinancovaný, prípadne ho sama vediete, je iba málo ľudí, ktorí vám môžu hovoriť do toho ako postupovať pri jeho realizácii. Navyše, ide o veľmi zaujímavý život. Nie taký ,,nalinkovaný“, ako keď robíte napríklad v banke. Každý deň máte iný, každú chvíľu riešite čosi iné. Navyše, pracujete v liberálnom prostredí, pretože vo vedeckých kruhoch nie je hierarchický systém taký prísny ako inde. Aj ako riaditeľka ústavu som stále bola pre svojich kolegov rovnocennou partnerkou, ktorej mohli povedať, čo sa im páči a čo zasa nie. Vlastne som bola ,,iba“ zodpovedná za chod ústavu a jeho finančnú disciplínu. Samozrejme, taká situácia nie je iba u nás, ale po celom svete. Výhodou vedeckej práce potom je, že kdekoľvek cestujete, stretnete komunitu, ktorá vám bude blízka, žije podobným životom a zastáva podobné názory. Čiže, ako vedci sme všade vo svete do istej miery doma.


Vrátila by som sa ešte k téme žena a veda. Aj keď je podľa vás počas štúdia pomer oboch pohlaví vcelku vyrovnaný, vo výskume už prevládajú muži. Ako sa vám s nimi žije?
Nie ste prvá, ktorá sa ma na to pýta...


A odpoveď?
Že som to nikdy nevnímala ako problém. Neviem... Možno by niektorí kolegovia hovorili inak, ale nech sme mali pri výskume akékoľvek názory, vždy rozhodol konečný výsledok. A keď bol správny, bolo jedno, či ho dosiahol muž, alebo žena. Čo je, uznávam, trochu výhoda oproti humanitným vedám, kde môže mať jeden problém i viacero rovnocenných riešení. Pokiaľ myslíte na rozdiely vo finančnom odmeňovaní, tiež vás asi sklamem. U nás je mzdové zaradenie určené veľmi presne. Jediné rozdiely by mohli byť v rovine osobného ohodnotenia, čo sú pomerne malé sumy. Ani tam však neviem, že by sa na ich výšku nejaká žena sťažovala iba preto, že je žena. Pochopiteľne, iná vec je, že nie všetky majú taký kariérny postup ako muži. Jednoducho uprednostnia niečo iné. Rodinu, deti... Ja som takýto problém nemala, ale je zrejmé, že dať do rovnováhy výskum a rodinu nemusí byť jednoduché.


Napriek tomu, máte v ústave mladé ženy.
V doktorandskom štúdiu sa objavia každý rok – a sú veľmi šikovné. Dokonca si myslím, podľa skúseností v rámci medzinárodných projektov, ale i na medzinárodných konferenciách, je ich už prinajmenšom toľko ako mužov. Aj keď, možno trochu preto, že mladí muži asi cielenejšie než ženy myslia na finančné zabezpečenie, ktorú im veda, ako sme už hovorili, nedokáže zabezpečiť.


Nielen u nás, ale všade na svete záujem o štúdium fyziky - a pochopiteľne aj matematiky - stále klesá. Prečo je to tak?
Keby som vedela... O tomto probléme sa už roky píšu celé knihy a riešia ho mnohí humanitne zameraní odborníci. Odpovedí je iste viacero a zrejme ani jedna celkom vyčerpávajúca. Začnem známym faktom, že fyzika nie je ľahká veda. Nikto vám nezaručí, že v nej uspejete. Navyše, mnohí mladí ľudia, ktorí sa zaujímajú o prírodné vedy, idú radšej do sféry informačných technológií, ktoré sú dnes veľmi populárne a finančne lukratívne. Navyše, štúdium fyziky je relatívne dlhé. Päť rokov trvá škola, tri až päť rokov si robíte Ph.D. a ešte stále nie ste hotový odborník. Medzitým si zakladáte rodinu, potrebujete byt, auto, možno prichádzajú aj deti. Vtedy váš spolužiak v súkromnej firme má už zaručený vysoký stupeň stability i príjmu. Takže výsledkom je napríklad skutočnosť, že o našich doktorandov z fyziky býva taký záujem, že môžu študovať kdekoľvek v Európe. A ťažko im zazlievať odchod do zahraničia, keď úroveň štipendií na Slovensku je stále najnižšia v celom EÚ.


Viete, ako sa im vonku darí?
Môžeme byť na nich pyšní. Väčšinou sa presadia veľmi dobre. Len by nám, celej spoločnosti, malo teraz ísť o to, aby mali záujem a podmienky priniesť svoje skúsenosti späť na Slovensko. Pretože získať skúsenosti na špičkových zahraničných pracoviskách má byť bežné – ale nie tam už navždy zostať.


Vy ste nikdy neuvažovali o odchode zo Slovenska?
Iste, prišli také momenty. Viete však, aká bola kedysi situácia a ja som si vždy uvedomovala komplikácie, ktoré by to sprevádzali. Na druhej strane som sa nikdy nebránila dlhodobým vedeckým pobytom v zahraničí. Mám rada zmenu, a úprimne, počas takéhoto pobytu nemáte takmer nijaké starosti. Problémy domáceho pracoviska sú kdesi ďaleko, netýkajú sa vás každodenne a môžete sa venovať iba tomu, čo ste prišli robiť.


Ako vedecká pracovníčka ste sa dlhodobo orientovali na oblasť fyziky tenkých vrstiev, no okolo roku 2000 sa do centra vášho záujmu dostali nanotechnológie. Ktoré sa, ako znie jedna z definícií, ,,zaoberajú premenou a zámernou manipuláciou hmoty na úrovni atómov“. Prečo táto zmena?
V podstate išlo o prirodzený vývoj - vo fyzike pevných látok a materiálových vedách sa postupne zmenšujú detaily prvkov a štruktúr, a tak sa prechádzalo od mikrometrov k nanometrom. Na druhej strane sa ukázalo a stále ukazuje, že častice s nanometrovými rozmermi majú aj úplne nové a prekvapujúce vlastnosti. Tie nám dávajú šancu vytvárať celkom nové, v prírode zatiaľ neexistujúce štruktúry.


Vy sama sa zaoberáte čím?
Veľmi zjednodušene povedané magnetickými nanočasticami, ktoré aplikujeme do tenkovrstvových štruktúr. Keď sa vytvorí ich správna kombinácia, môže vzniknúť materiál s celkom novými vlastnosťami.


Kde sa už môžeme stretnúť s nanotechnológiami v praxi?
V mobiloch, procesoroch, počítačoch. Ale budete možno prekvapená, napríklad i v kozmetike, v lakoch. Niektoré častice v krémoch sú podstatne menšie ako mikrometer a sú to skutočné nanočastice a pripravujú sa nanotechnologickými postupmi. Alebo nanočastice naväzujú na príslušné chemikálie a monitoruje sa tak ich pohyb v tele. Ak sa raz táto aplikácia dotiahne do konca, môžu sa naviazať na liečivá, a keď budú navyše magnetické, dajú sa zaviesť presne na miesto v tele, kde potrebujeme.


Každý deň príde chvíľa, keď za sebou zatvoríte dvere laboratória. Čo robíte potom, keď nerobíte?
Zatváram ich dosť neskoro večer a často aj cez víkend. Vo voľnom čase nerobím nič zvláštne. Mám rada hudbu, šport, ktorý je dôležitý už preto, že väčšinu dňa sa nijako zvlášť nehýbem. Chodím na výlety, plávam, lyžujem a pred tromi rokmi som sa naučila bicyklovať. Navyše často chodím do Banskej Štiavnice. Mám tam mamu, rodičovský dom s veľkou záhradou, ktorú práve teraz spolu so sestrou upravujeme. Zaberá mi síce dosť času, ale na druhej strane ide o výborný oddych. A potom, na rozdiel od výskumu, v záhrade vidíte výsledky svojej práce veľmi skoro. Zasadíte cibuľku – a o chvíľu z nej vyrastie tulipán.


V istom zmysle práve teraz, po skončení ôsmich rokov vo vedúcej funkcii, začínate akoby nový život. Čo by ste v ňom chceli dokázať?
Jednoducho zostať pri výskume, ktorý ma stále baví, teší a predstavuje rovnakú výzvu, ako keď som kedysi začínala.







Eva Majková (58)




Narodila sa v Komárne, ale vyrastala v Banskej Štiavnici, kde maturovala na tamojšom gymnáziu. Vyštudovala matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave (1967 – 1972). Od roku 1972 až doteraz pôsobí na Fyzikálnom ústave SAV. V rokoch 1999 – 2007 bola jeho riaditeľkou. Má za sebou dlhodobé študijné pobyty vo Francúzsku, Nemecku a Japonsku. V súčasnosti sa špecializuje na oblasť vývoja nanotechnológií. Je vedúcou Oddelenia multivrstiev a nanoštruktúr. Zároveň je národnou reprezentantkou v Medzinárodnej únii pre vedy o vákuu, vákuové technológie a aplikácie v Divízii tenkých vrstiev.





Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  4. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  5. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  6. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  8. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  9. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 10 821
  2. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 5 589
  3. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 129
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 150
  5. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 553
  6. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 990
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 896
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 855
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 375
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 230

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Bývalý vyšetrovateľ: V tieňovej ekonomike skončia ročne dva bilióny dolárov

V tieňovej ekonomike sa pohybuje veľké množstvo peňazí.

KOMENTÁRE

Nerobme z Kisku dobrého anjela, ide o princíp

To, čo sa urobilo v prípade prezidenta, očakávame aj pri vládnych kauzách.

BLOG INEKO

Máme priveľa magistrov a inžinierov, dlho študujeme a neodmeňujeme úspech

Rozdiely vo vzdelávaní medzi Slovenskom a krajinami OECD.

Neprehliadnite tiež

Americká gynekologička: Ženy chcú mať dokonalú vagínu, ale taká neexistuje

Sheryl Ross je renomovaná odborníčka, na ktorú nedajú dopustiť ani známe osobnosti. Volajú ju aktivistka za vagínu.

Milujú ju davy aj polovica Hollywoodu. Čím je Ellen DeGeneres výnimočná?

Za jej otvorenosť spred dvadsiatich rokov ju ocenil aj prezident. Prelomila totiž lesbické tabu.

Dlhodobé vzťahy ničia záujem o sex. U žien skôr než u mužov

Správanie v intímnej oblasti ovplyvňuje aj viera v stereotypné predstavy.

Tohtoročné Emmy Awards ovládli ženy. Takto to počas večera vyzeralo

V Los Angeles sa v nedeľu v noci odovzdávali takzvané televízne Oscary.