Rodičovstvo je veda 4. časť

Ako už vieme, zážitky z raného detstva predurčujú, aké citové stavy budú v živote človeka prevládať.

Hormóny sú chemické látky, ktoré sa tvoria v tele a mozgu. Vďaka nim sa cítime buď výborne alebo príšerne. Každý z nás má svoju vlastnú, najlepšiu a najlacnejšiu lekáreň, ktorá vytvára všetko potrebné pre správny chod nášho tela a mysle, umožňuje nám žiť naplno. Problém je v tom, že niektorí ľudia nemôžu využívať to najlepšie zo svojej lekárne, lebo v detstve prežili priveľa stresu.

Peklo na zemi
Keď v mozgu prevládajú opioidy a oxytocín, svet sa nám javí ako úžasné, prívetivé miesto. Vyvolajú v nás pocit hlbokého vnútorného pokoja a spokojnosti, a navyše nám pomáhajú zvládať životné stresy. Ak svojmu dieťaťu už v ranom detstve umožníte prežívať pokoj a lásku, začne vnímať svet smelo, so záujmom a úžasom, nie s pocitmi strachu a ohrozenia. Vybuduje si tak odolnosť voči bolestným zážitkom v dospelosti, ktorým sa nijaký človek nevyhne. Oxytocín nemožno podať dieťaťu ani dospelému v injekcii, lebo by sa nedostal do mozgu. Nedá sa podávať ani orálne, lebo by skončil v tráviacom systéme. Tvorbu týchto látok v ľudskom mozgu možno aktivovať jedine láskyplným fyzickým kontaktom!

Ak dieťa už v útlom veku opakovane prežíva pocity strachu a hnevu, lebo naň rodičia ustavične kričia, prikazujú, kritizujú a tvária sa zlostne, jeho telíčko a mozog sa prispôsobia vysokým hladinám kortizolu, adrenalínu a noradrenalínu, látok vylučovaných nadobličkami v čase stresu. V dôsledku toho sa dieťa nikdy nezbaví pocitu ohrozenia a neistoty. Ovplyvní to jeho prístup k sebe aj ostatným ľuďom. Svet sa mu bude javiť ako nepriateľské, hrozivé miesto. Výskumníci zistili, že prvé skúsenosti dieťaťa s rodičovskou výchovou určujú, či sa uňho bude pravidelne aktivovať tvorba stresových hormónov aj v dospelosti. Ak áno, dieťa je odsúdené prežiť peklo na zemi v stave trvalej aktivácie. Takmer stále bude mať pocit ohrozenia, prežije život v ustavičnej nedôvere a buď sa utiahne, alebo sa pustí do boja.

Zvedavosť a fantázia – ihrisko v hlave
Dlhodobé výskumy cicavcov ukázali, že čím viac telesného kontaktu mali mláďatá s matkami, tým boli odvážnejšie. Tento účinok pretrval až do konca ich života! V starobe mali menej degeneratívnych zmien v mozgu, netrpeli úzkosťou, keď sa ocitli v novom prostredí, a boli oveľa zvedavejšie. Navyše si dokázali zachovať „humor“ a duševné zdravie aj v krízových životných situáciách. Mláďatá, ktorých sa matky dotýkali menej, boli bojazlivejšie, neprispôsobivé, nepružné a pomalšie sa učili novým zručnostiam.

Niektorí ľudia majú fantastický zmysel pre zábavu, hru, humor a spontánnosť. Majú schopnosť sledovať svoje ciele, ísť za svojimi snami, získavať zo seba pocit uspokojenia, nenudiť sa ani na chvíľu sám so sebou a sršať schopnosťou neustále produkovať nápady. Sú plní odvahy skúšať nové zážitky a ich vitalita je často až nákazlivá. Ostatní sú v porovnaní s nimi ako bez života a nikdy ich nič nenadchne, svoj život prežívajú zväčša v úzkom pásme emócií a hoci aj oni môžu byť príjemní spoločníci, chýba im – rozlet.

Čo môžu urobiť rodičia?
Ak dieťaťu poskytnete dostatok podnetov, ktoré prebudia jeho fantáziu, urobíte preňho veľa. Nespoliehajte sa v žiadnom prípade na televíziu. Názorne mu denne ukazujte, ako sa hrať s novými vecami, aktivujete tak jeho vyhľadávacie systémy. Navštívte domček v detskom kútiku nákupného centra alebo mu postavte doma z plachty napodobeninu.

Vezmite dieťa do prírody a ukážte mu, ako sa dá hrať s listami, kvetmi, pieskom, vodou, snehom. Oblečte ho do „pracovného“, nezakazujte nebezpečenstvá ako sú múriky či kaluže. Vybudujte malý svet pomocou formičiek, kociek, plyšových hračiek atď. Napustite vaňu alebo bazén vodou a umožnite dieťatku „plávať“, tešiť sa z vody, osmeliť sa, prskať, bublať, oblievať sa krhličkou atď.

Zoberte ho čo najčastejšie na výlet do prírody, kde bude mať prístup k zemi a vode, a to za každého počasia, vhodne oblečené samozrejme. Šantite s ním dosýta na zelenom trávniku, kúpte vodný mlynček a upevnite ho do vane alebo k potôčiku. Vyrobte lodičku z papiera, naučte ho chodiť po kamenných schodíkoch...

Nečakajte, že sa začne hrať samo od seba. Zvyčajne potrebuje iskru, aby ho zapálila. Až potom sa zahĺbi do hry, prejaví zvedavosť a prebudí sa jeho bádateľský pud. Dovoľte mu naplno rozvinúť tvorivé schopnosti. Patrí to k najdôležitejším rodičovským úlohám.

Výber hračiek je tiež veľmi dôležitý. Nenakupujte zbesilo prehnane drahé výrobky značkových firiem, ktoré dieťa upútajú sotva na pár minút. Radšej investujte do návštevy cukrárne, zoologickej záhrady, cirkusu, zámku či nedeľných výletov. Kreslenie, maľovanie, modelovanie a knižky sú tiež činnosti, pri ktorých dieťa rozvíja svoje nápady a fantáziu.

Čo nerobiť
Ak dieťa stále kritizujete a napomínate za hluk, neporiadok či pobehovanie, ak po ňom hneď všetko upratujete alebo sa hneváte, keď sa s vami túži pohrať, dieťa sa naučí potlačiť prirodzenú túžbu skúmať a tvoriť, pretože sa mu bude spájať so strachom.

Ak dovolíte, aby sa celý deň nudilo v ohrádke alebo pred televízorom, príliš ľahko si zvykne na letargiu – niečo ako zvieratká v zoo. Keď takéto „bezproblémové“ a „pokojné“ deti prídu do puberty, ich zúfalí rodičia ich často považujú za lenivých povaľačov, no v skutočnosti môžu trpieť depresiami a sklamaním zo života.

Ak vyžadujete, aby deti ticho sedeli v aute počas dlhých ciest alebo pri rozhovoroch dospelých, robíte obrovskú chybu. Radšej si dajte tú trochu práce a majte vždy poruke zopár krabičiek s nevídanými atrakciami, ako sú štipce, mince, loptičky, gaštany či do seba zapadajúce poháriky. Nedovoľte sami sebe zbavovať sa svojich detí videohrami, televíziou, počítačom – ušili by ste na seba bič. Z výsledkov vyše štyritisíc štúdií vyplýva, že takéto deti sa správajú násilnícky a agresívne práve k vlastným rodičom, a to už od najútlejšieho veku. Navyše majú v škole horšie výsledky než ich rovesníci a ľahšie si osvojujú negatívne životné postoje.

Ak svojmu dieťaťu aspoň čiastočne neorganizujete voľný čas, tiež sa to v konečnom dôsledku obráti len proti vám. Investície do hodín klavíra, francúzštiny, jazdy na koni, plávania či tenisu sú veľmi prospešné a nikomu ešte neublížili, skôr naopak. Samozrejme všetko s mierou. Ak dieťa zahriaknete, zahanbíte vždy, keď sa mu niečo nepodarí, pripravíte mu tým veľmi bolestné chvíle. Ako rodičia môžeme dieťaťu ľahko –aj nechtiac – pokaziť radosť, keď potlačíme jeho vzrušenie z nových nápadov už v zárodku, keď ho zastrašujeme, zahanbujeme atď.

Ak z nejakej príčiny nie ste vo svojej koži, nenúťte sa do ničoho, deti také veci ľahko vycítia. Miesto toho sa postarajte, aby vaše dieťa malo aspoň na hodinu denne okolo seba ľudí, s ktorými sa môže intenzívne pohrať – rodinných príslušníkov alebo rovesníkov.

Autor: Martina Biela, zdroj Margot Sunderland