o smrťou sú spojené najmä emócie. Najskôr prichádza šok z toho, že nás niekto blízky opustil, následne pozostalí smútia. Občas sa však stane, že za krátky čas sa rodina, ktorá sa iba vyrovnáva so stratou najbližšieho, začne meniť na zúrivú šelmu. Prečo? Prichádza k dedičskému konaniu.
Aj preto je dôležité, aby bol notár tak trochu psychológom. Musí vedieť dedičom vysvetliť, aké sú ich práva, prípadne povinnosti. Poučiť ich, že v prípade sporu sa budú musieť obrátiť na súd a konanie môže trvať aj niekoľko rokov. „Z mojej osemnásťročnej praxe môžem povedať, že počet sporných vecí neprevyšuje päť percent všetkých prípadov,“ vysvetľuje notárka Tatjana Šúrková, ktorá dodáva, že problematika dedenia je veľmi široká oblasť.
Hmotnoprávnu časť upravuje Občiansky zákonník, procesnú Občiansky súdny poriadok. Podľa nášho právneho poriadku sa dedí zo závetu, zo zákona alebo z obidvoch týchto titulov. Či sa na dedičstvo tešíme, alebo nie, prvoradý je zákon (konanie o dedičstve upravuje Občiansky súdny poriadok v § 175a až 175 zbierky), ktorý jasne stanovuje, ako sa pri začatí dedičského konania postupuje a čo k nemu potrebujeme.
Príslušný orgán štátnej správy poverený vedením matriky oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode súdu príslušnému na prejednanie dedičstva. Zväčša to je súd, v ktorého obvode má poručiteľ trvalé bydlisko. „Konanie sa začína aj bez návrhu, len čo sa súd dozvie, že niekto zomrel, alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
Súd poverí na prejednanie dedičstva notára ako súdneho komisára, vymenovaného ministrom spravodlivosti do obvodu príslušného súdu, aby prejednal dedičstvo,“ objasňuje notárka. Notár následne vyzve vybavovateľa pohrebu, ktorého meno je uvedené v úmrtnom liste, aby sa dostavil na spísanie zápisnice o predbežnom vyšetrení dedičstva, kde sa zisťuje okruh dedičov, majetok a dlhy poručiteľa. Po vydokladovaní poručiteľovho majetku notár pozve všetkých do úvahy prichádzajúcich dedičov na prejednanie dedičstva.
Občas to trvá
Aj keď znie všetko absolútne jasne, nie vždy sa dedičské konanie uzatvorí v krátkom čase. Dĺžka trvania býva individuálna. Spôsobuje to viacero faktorov, ktoré na dedičstvo vplývajú. „Záleží na tom, či dedičia spolupracujú, aký majetok poručiteľ vlastnil, a či sa dedičia na rozdelení dedičstva dokážu dohodnúť. Ak nie je problém, dedičstvo dokáže notár ukončiť v priebehu dvoch až šiestich mesiacov od úmrtia poručiteľa.
V prípade, že sú predmetom dedičstva nehnuteľnosti, závisí od príslušnej správy katastra, v akej lehote dokáže zaslať žiadané doklady. Nie všetky správy katastra dodržiavajú lehoty na zaslanie žiadaných dokladov. V takom prípade je potrebné ich urgovať, prípadne predložiť súdu uznesenie s návrhom na uloženie poriadkovej pokuty,“ vymenúva Šúrková.
Najväčším zádrhom podľa notárky bývajú naozaj katastre. Čo sa týka informácií od bánk, centrálneho depozitára, Sociálnej poisťovne, s tými problémy spravidla nebývajú. V prípade, že sú v evidencii pozemkov na správach katastra nezrovnalosti alebo dedičia namietajú platnosť závetu, prípadne, že nie sú dané dôvody vydedenia, dedičské konanie trvá aj niekoľko rokov.
Môžeme odmietnuť
Ak chceme, aby náš dedičský podiel po otcovi či matke nadobudli už naše deti, môžeme dedičstvo odmietnuť. Taktiež v prípade, ak by sme mali zdediť len dlhy. Ako dedičia tak môžeme urobiť do jedného mesiaca odo dňa, keď nás súdny komisár – notár upovedomil o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia. „Odmietnutie musí prebehnúť ústnym vyhlásením pred súdnym komisárom – notárom alebo písomným vyhlásením, ktoré sa mu zašle.
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať, a to isté platí, ak dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta. K odmietnutiu dedičstva nemôže pripojiť výhrady alebo podmienky a nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti,“ vysvetľuje notárka, ktorá zároveň upozorňuje, že od odmietnutia dedičstva treba odlišovať vzdanie sa svojho dedičského podielu v prospech ostatných dedičov pri uzavretí dedičskej dohody.
V tomto prípade dedič ostáva dedičom aj keď podľa dedičskej dohody z dedičstva nenadobudne žiadny majetok. „V prípade, že dedičstvo odmietnu všetci, do úvahy prichádzajúci zákonní dedičia v prvej až vo štvrtej dedičskej skupine, dedičstvo pripadne štátu ako odúmrť,“ objasňuje Šúrková. Štát, zastúpený príslušným obvodným úradom, však nemôže takto nadobudnuté dedičstvo odmietnuť.
Smieme vydediť
Veľký výber na rozhodnutie, či dedičstvo odmietneme, alebo nie, nemáme, ak nás náš najbližší vydedí. Umožňuje mu to Občiansky zákonník a dôvody uvedené v paragrafe 469a. „Podľa nášho právneho poriadku je možné vydediť len potomkov, to znamená deti, vnukov, pravnukov.
Poručiteľ môže vydediť potomka len zo zákonných dôvodov, napríklad, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch. V prípade, že o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, prípadne trvalo vedie neusporiadaný život,“ vymenúva dôvody notárka.
Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia na ich potomkov. „V praxi sa často stretávam s listinami, kde poručiteľ vydedil svoju manželku, respektíve svojich súrodencov. Tieto listiny však nemajú žiadnu právnu váhu, pretože náš právny poriadok pozná len vydedenie neopomenuteľných dedičov, čiže potomkov - deti, vnukov, pravnukov,“ upozorňuje notárka.
O dedičstve sa treba rozprávať
Na niekoľko otázok o dedičských vzťahoch odpovedá psychologička Jana Fottová, www.krizovatky.sk
Nie raz sa stáva, že rodiny, ktoré normálne spolu fungovali, sa po smrti blízkeho úplne rozkmotria. To znamená, súrodenci sa prestanú spolu baviť, prichádza k hádkam. Čoho je to dôsledok? Prečo majetok dokáže rozhnevať pozostalých?
Konflikty, ktoré vznikajú po smrti blízkeho človeka medzi pozostalými, poukazujú na nevyjasnené postavenia jednotlivcov, preferovanie niektorých jedincov alebo dlhotrvajúce nevyjasnené pozície v rámci rodinných vzťahov. Tieto nejasnosti a konflikty sú umelo tlmené rodinným príslušníkom, najčastejšie rodičom, po ktorého smrti dostanú voľný priebeh a prepuknú. Vzťahy medzi deťmi a rodičmi by mali byť jasné, vydiskutované. Nevyjasnené vzťahy vedú ku konfliktom v rámci rodiny, majú negatívne následky na ďalšie jej fungovanie. Budúci „darcovia“ by si mali vyjasniť s rodinou svoj zámer, ako chcú, aby bolo s ich majetkom po smrti naložené. Predišlo by sa tak konfliktom v rámci rodiny. Spísaním závetu by sa mohli vyvarovať toho, aby pri dedení po ich smrti bol niekto zaskočený, aj keď sa tomu nedá stopercentne vyhnúť. Pri vyhrotených situáciách netreba zabúdať ani na vplyv okolia - priateľov, partnerov, vzdialenejšiu rodinu, ktorí nemusia byť spokojní s výsledkom dedičského konania. Môžu dediča navádzať na to, aby s výsledkom konania nesúhlasil. Preto veľkú úlohu v týchto situáciách zohrávajú partneri, manželia. Majú špecifický vplyv na svoju polovičku a môžu ju usmerniť na vyvolanie vášní alebo ich utlmenie. To sa deje aj v dobre fungujúcich rodinách. U dediacich by malo byť jasné, že ide o ich rodinu a nemali by si dať do dedičného konania zasahovať a nechať sa ovplyvňovať okolím.
Stávajú sa prípady, keď dedičia takmer čakajú na smrť blízkeho, aby mohli dediť. O aké typy ľudí ide?
Ide o ľudí, ktorí chcú prísť k majetku rýchlo, bez vlastného pričinenia a osobného úsilia. Životné hodnoty majú iné ako väčšina z nás, materiálne hodnoty sú pre nich na prvom mieste. Spoliehajú sa na rýchly zisk a ťažia z rodinných vzťahov. Zároveň môže ísť aj o typy ľudí, ktorí boli takýmto spôsobom vychovávaní, bolo im od detstva vštepované, že nadobudnú materiálne hodnoty zdedením, a preto sa sami nesnažia o vybudovanie vlastného majetku a iba čakajú na dedenie.
Niekoľko rokov dozadu
Pred rokom 1954 dedičstvá prejednávali na základe poverenia súdu verejní notári. Od roku 1954 do roku 1993 dedičstvá prejednávali Štátne notárstva. Od roku 1993 prejednávajú dedičstvá notári – súdni komisári na základe poverenia príslušného okresného súdu.
Dedičia zo zákona sú rozdelení do štyroch dedičských skupín
V prvej dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.
Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej dedičskej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej po obdobie jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy polovicu dedičstva. Ak nededí manžel ani žiaden z rodičov, dedia v tretej dedičskej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po obdobie jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
Ak žiaden dedič nededí v tretej, vo štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti - strýkovia a tety.
Anketa
Zaujímalo nás, či už dnes myslíte a kalkulujete s dedičstvom svojich blízkych, prípadne, či plánujete svoju pozostalosť nechať potomstvu formou závetu.
Karolína (26)
Nemám od koho získať dedičstvo, takže nad ním ani nerozmýšľam. Jednoducho nemám čo dediť. Čiže v tomto momente je to pre mňa absolútne bezpredmetná otázka. No keď raz budem mať deti, určite budem na ne myslieť v závete.
Martina (19)
Zatiaľ nekalkulujem s tým, že raz niečo zdedím. Mám súrodencov, no nemyslím si, že medzi nami niekedy príde ku konfliktu. Máme veľmi pekné vzťahy. Vychádzame spolu bez problémov. Aj keď si myslím, že je lepšie dopredu vyrovnať si veci. Moji rodičia práve riešia trošku komplikovanú situáciu, ktorej sa dalo predísť.
Jozef (40)
Jednoznačne treba majetkovoprávne veci vyriešiť dopredu. Do desiatich rokov budem tento problém riešiť s rodičmi. Myslím si, že je to dôležité. Viac-menej sa otvorene o tejto téme bavíme. Rovnako by som otvorene hovoril o majetkovoprávnom vyrovnaní aj s mojimi deťmi. Aj keď sa v živote nedá nič vylúčiť, myslím si, že aj pre vzťahy v rodine, napríklad so súrodencami, sa dá predísť nepríjemnostiam. Ľudia sa trochu na situáciu pripravia.
Eva (17)
Absolútne nemyslím na dedičstvo alebo niečo, čo je s ním spojené. V podstate som nad niečím podobným vôbec neuvažovala.