Vodopády - fascinujúce dielo prírody

Slovensko nepatrí medzi krajiny s najväčšími vodopádmi na svete a nemôže sa pýšiť ani mohutnosťou padajúcej vody cez skalné stupne, aké má napríklad Nórsko, Rakúsko alebo Island. Čím sa naopak môže pochváliť, je ich vysoký počet. Slovenskú prírodu zdobí viac ako dvesto vodopádov. Z pomedzi nich Ministerstvo životného prostredia vybralo päť a tie vyhlásilo za národnú pamiatku. Všetky nájdeme na strednom Slovensku.

Brankovský vodopád
Nachádza sa v Nízkych Tatrách a za národnú prírodnú pamiatku bol vyhlásený v roku 1980. Ak sa chceme pokochať jeho krásou, musíme vystúpiť do vnútra masívu Veľkého Brankova v najzápadnejšej časti pohoria. Po skalných laviciach na západnej strane masívu, budovaných vápencami a vápnitými bridlicami, sa prepadá voda Brankovského vodopádu, ktorý vďaka svojej úctyhodnej výške 55 m patrí medzi najväčšie na Slovensku.

Lúčanský vodopád
Kúpeľná obec Lúčky sa pýši jedinečným prírodným úkazom. Lúčanský vodopád, ktorý je od roku 1974 národnou pamiatkou, leží priamo uprostred dediny. Voda prepadáva cez travertínový stupeň na potoku Teplianka z výšky 12 metrov. Okrem vodopádu je pod ochranou štátu aj prírodná pamiatka Lúčanské travertíny.

Vodopády majú aj vedeckú hodnotu
Vďaka nim sa dozvedáme dôležité informácie o rôznorodosti vývoja slovenských povodí v závislosti od geologickej stavby podložia, intenzity rozrušovacích a odhaľovacích pochodov a výškovej členitosti územia. Na Slovensku väčšinou nájdeme menšie vodopády, ktoré sú vysoké v priemere 2 až 5 m. Tvoria ich zvislé, alebo subvertikálne stupne, takzvané skalné prahy v riečnom koryte, cez ktoré padá voda. Skalný stupeň je miesto, kde krivka pozdĺžneho profilu údolia alebo riečišťa sa náhle lomí v dôsledku odlišnej odolnosti hornín, tektonických pohybov alebo náhlym prehradením. Výška stupňa môže merať od niekoľkých decimetrov po niekoľko metrov.

Starohutský vodopád
Nájdeme ho povyše Starej Huty pri Novej Bani, kde v roku 1630 vznikla jedna z najstarších uhorských sklární. Je jednou z najpôsobivejších zastávok náučného chodníka vytvoreného v pohorí Vtáčnik. Vznikol na skalnom stupni na malom potôčiku, ktorý tečie zľava do Starohutského potoka. Rozprávkový vodopád je vysoký vyše 5 metrov. Najmohutnejší prúd vody sa cez andezitovú skalnú stenu prepadá na jar, keď topiaci sa sneh výdatne zásobuje bystrinu vodou. Svoje útočisko tu hľadá dnes už vzácny rak čierny. Pri troche šťastia narazíme aj na jaštericu múrovú či na salamandru.

Jánošíkove diery
Ohromia nás pri výstupe na najkrajší a najobľúbenejší vrch na Slovensku, Veľký Rozsutec. Na západnej strane je mohutný horský masív rozčlenený sústavou úzkych skalnatých tiesňav s početnými vodopádmi. Podobne ako známejšie tiesňavy v Slovenskom raji, aj Jánošíkove diery sú priechodné len vďaka rebríkom, reťaziam a ďalším technickým pomôckam.

Autor: spracovala: Dana Haščáková, smeŽeny 17/2008