Je táto krajina pre dôchodcov?

Seniori sú dnes na okraji spoločnosti. Môže za to ich ťažká sociálna situácia, ale aj nedostatok kultúrnych, spoločenských či vzdelávacích príležitostí. Zaslúžený oddych strávia často medzi štyrmi stenami, kde je ich jediným kontaktom so svetom televízia.

V minulosti sa starší človek tešil veľkej úcte, pretože symbolizoval múdrosť a skúsenosť. Stačí si zalistovať v Dobšinského rozprávkach, kde funguje bežná schéma - buď poslúchneš dobre mienené rady potulného starca, alebo skončíš veľmi, ale veľmi zle. Dnes sa postavenie a vnímanie starších ľudí zmenilo.

Staroba už neznamená prirodzenú fázu ľudského života a integrovanú súčasť spoločnosti. Vyšší vek chápeme ako príťaž, niečo nepohodlné a neužitočné. K oslavám kultu mladosti a krásy sa vráskaví ľudia jednoducho nehodia. S devalváciou statusu starších ľudí úzko súvisí ich finančná situácia. Priemerná výška dôchodku na Slovensku je zhruba 8900 korún. Ak odpočítame poplatky súvisiace s prežitím a bývaním, zostane nám suma, ktorá je na zabezpečenie aktívneho a príjemného dôchodku príliš malá. O pobyte v kúpeľoch či zahraničnom zájazde môže väčšina dôchodcov len snívať.

Aktivity - ale aké?
Zanedbávaním kultúrneho a spoločenského života stráca starší človek kontakty s inými ľuďmi i so svetom. Postupne mu začínajú chýbať informácie a nutné sociálne zručnosti a návrat do spoločnosti je stále ťažší. „Aktivita je prirodzená vlastnosť a potreba počas celého ľudského života. V detstve je spontánna, postupne ju prispôsobujeme požiadavkám okolia a v dospelosti z nej máme zdroj obživy. V starobe je však nutnosťou, aby život zostal životom. Netreba zabúdať, že fyzická aktivita nie je jediná.

Aktívni a užitoční pre seba a okolie môžeme byť aj inak – napríklad rozprávaním starých rodinných historiek vnukom alebo klebetením s kamarátkami v kaviarni. Najdôležitejšie je aktivitu udržiavať, nech je akákoľvek. Tým sa vyhneme možnej izolácii, ktorá môže spustiť bludné koleso psychického i fyzického chátrania,“ tvrdí psychologička Zuzana Zacharová. Vstupom do dôchodkového veku narastá množstvo voľného času a človek, ktorý strávil väčšinu dňa v práci, zrazu nevie, ako s ním naložiť. „Svoje obľúbené činnosti by sme preto mali hľadať a rozvíjať už od mladšieho veku, pokým máme zachované všetky telesné sily a zmysly. Cielene môžeme myslieť aj na to, ktoré z nich sa zídu, keď už naša kondícia nebude stopercentná. Objavovať nové záľuby je však dôležité aj v dôchodcovskom veku.“

Všade samé prekážky
Mladší človek trávi svoj voľný čas v rodinnom prostredí alebo s priateľmi. Mimo domova navštevuje kaviarne, športové podujatia, filmové či divadelné predstavenia, prechádza sa v prírode – každý podľa toho, čo ho baví. Na dôchodcov zvykneme nazerať ako na homogénnu skupinu, dychtiacu po ľudových zabávačoch, dychovke a telenovelách.

Seniori však iba pokračujú vo svojich celoživotných návykoch, či už to boli návštevy opery, alebo miestneho pohostinstva. Rozdiel je len v tom, že pri výbere vhodných aktivít musia viac ako predtým prihliadať na svoj fyzický stav, vzdialenosť od miesta bydliska či cenovú dostupnosť.

Diametrálne odlišné možnosti poskytuje vidiek a mesto. Dôchodca na dedine je obmedzený hranicami obce. Ak nemá vlastné auto, je odkázaný na ponuku miestnych inštitúcií. Autobusy premávajú sporadicky, vo večerných hodinách a cez víkend vôbec. V minulosti fungovalo v každej väčšej obci kino, dnes je prevažná väčšina z nich zrušená. Okrem kostola, futbalových zápasov a krčmy zostáva ešte jedna možnosť - kultúrny dom. Jeho program závisí od obecného rozpočtu, no najmä od kultúrneho pracovníka obce či od starostu.

Pri dostatočnej vôli a angažovanosti môže byť ponuka prekvapivo pestrá. Operné predstavenie či koncert symfonického orchestra by sme tu však hľadali márne. Zdalo by sa, že mestský dôchodca je na tom lepšie. Jeho finančné možnosti sú však značne obmedzené a za všetko treba platiť. Vstupenka na operu so zľavou stojí v priemere 250 korún, menej lukratívne miesto v činohre okolo stovky. Ani doprava nie je zadarmo a jazda večerným autobusom je pre osamelého dôchodcu riziková. Ak má navyše problémy s kĺbmi alebo je kondične slabší, cesta verejnou dopravou je prakticky nemožná.

Program kina býva orientovaný na mladších divákov, vstupenky sú drahé. Ak má šťastie, nachádza sa v jeho okolí vhodné záujmové združenie či klub dôchodcov, ktoré organizujú výlety do prírody, návštevy rôznych podujatí, kurzy. Ak nie, sedí doma.

Vzdelávanie
V jedenástich mestách na Slovensku majú starší ľudia možnosť navštevovať Univerzitu tretieho veku a študovať napríklad astronómiu, dejiny umenia, záhradníctvo či jogu. Počet študentov-seniorov narastá z roka na rok. V súčasnosti ich Asociácia Univerzít tretieho veku eviduje okolo päťtisíc, na čakacej listine sú ďalšie stovky záujemcov.

Ostatné vzdelávacie kurzy, určené pre širokú verejnosť, sú pre väčšinu dôchodcov nedostupné - ceny za pár hodín výučby sú často vyššie ako ich mesačný príjem. Prekážkou je aj spôsob výkladu učiva, ktorý nie je prispôsobený starším ľuďom. Špeciálne kurzy pre dôchodcov s vyškolenými a trpezlivými lektormi sú skôr výnimkou. Tie, ktoré existujú, sú hneď po zápise obsadené.

"Senior - Friendly" svet
O dostupné vzdelávacie či kultúrne podujatia prejavujú dôchodcovia aktívny záujem. Naopak, nálepkou „pasívna“ by sa dala označiť štátna sociálna a kultúrna politika pre seniorov. Webové stránky príslušných ministerstiev sú plné bojových výrazov ako „implementácia národného programu ochrany starších ľudí“, „rozvoj kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva“, „rozvoj starostlivosti o kultúrne potreby znevýhodnených“, no konkrétne aktivity príliš nevidieť.

Platí to i o miestnej samospráve – namiesto integrácie seniorov sa niektorí predstavitelia chvália veľkolepými plánmi obrovských domovov dôchodcov, umiestnených kdesi vo vzdialených perifériách miest. A napokon, byť senior-friendly by sme sa mohli pokúsiť všetci. Napríklad tým, že namiesto anglickej frázy použijeme spojenie „priateľský k starším ľuďom“. Prípadne seniorom poskytneme lekciu angličtiny.

Najviac nám pomáhajú dobrovoľníci
Na otázky odpovedá Zdena Skokňová, šéfredaktorka informačného portálu www.senior.sk a predsedníčka občianskeho združenia regióny.sk, ktoré prevádzkuje klub senior s dennou výučbou počítačových kurzov pre seniorov.

1. Aké sú dôvody, pre ktoré sa seniori rozhodnú vstúpiť do vášho klubu a naučiť sa prácu na počítači?
Je to rôzne. „Čerství“ dôchodcovia, najmä s VŠ vzdelaním, chcú udržať kontakt s okolím a novinkami svojej profesie. Niektorí dostali starší počítač od potomkov, ktorí žijú v zahraničí a chcú byť so svojimi rodičmi v elektronickom kontakte. Iných privedie zvedavosť alebo chcú udržať krok s mladšími príbuznými a na kurz chodia tajne. Doma si potom suverénne sadnú k počítaču, ukážu diplom a tešia sa, aký vyvolajú u svojich blízkych šok (smiech).

2. Ako sa líši výučba seniorov od výučby mladších ľudí? Starší ľudia musia často prekonávať nepredstaviteľné
psychické bariéry vyplývajúce z nového prostredia, moderných technológií, neznámych pojmov. Na ich prekonávanie je dôležité klubové prostredie a prístup lektora, ktorý musí podať tému prístupným a zrozumiteľným spôsobom. Rozdiel je aj v motivácii, mladším ide zvyčajne len o získanie „papiera“ a očakávajú, že lektori im nalejú do hlavy všetky zručnosti.

Mali sme v kurze dôchodkyňu, ktorá prekonala dve mozgové príhody, ruka s myšou sa jej triasla tak, že sa na to nedalo pozerať. Vďaka silnej motivácii sa však naučila všetko potrebné. Medzičasom jej zomrel manžel, no s pomocou internetu sa udržala psychicky nad vodou a dokonca si našla nových priateľov a záujmy.

3. Poplatky za kurz sú pomerne nízke. Odkiaľ čerpáte financie potrebné na činnosť klubu?
Stratu vykrývame z iných činností nášho združenia, ktoré nie sú zamerané pre seniorov. Náklady nám šetria sponzori, ktorí nás podporujú nepriamo – napríklad poskytnutím antivírusových programov, licencií operačných systémov, nižšou cenou internetového pripojenia. Najviac nám však pomáha návštevnosť členov klubu a dobrovoľníci, ktorí pracujú denne bez finančnej odmeny vrátane lektorov a administrátorov. V minulosti nám pomohla dotácia z ministerstva dopravy. Na granty z EÚ sme príliš malé a neznáme združenie – k projektom zväčša potrebujeme partnerov, pretože realizácia je pre nás administratívne veľmi náročná.

Najstaršia členka ochotníckeho súboru má 68 rokov
Eva Haluzová, Kultúrna pracovníčka obce Dolný Ohaj
Program nášho kultúrneho domu býva stanovený asi pol roka dopredu. Okrem rôznych plesov a estrád sú obľúbené besiedky s vystúpeniami detí miestnej základnej školy, súťaž Talenty Ohaja, Detský slávik, vystúpenia miestnych humoristov či nedávny tanečný maratón. Po Veľkej noci sa môžu obyvatelia obce tešiť na premiéru hry miestneho ochotníckeho súboru.

Scenáre píšem ja, spolu s kamarátkou. Inšpiráciu čerpáme z divadelných žánrov konca 19. storočia, so spevom, tancom, veršovačkami i hovoreným slovom. Počet divákov na predstavení sa pohybuje medzi 150 až 200 (skromný úsmev), značnú časť tvoria práve seniori. Dôchodcov máme aj medzi hercami. Najstaršia členka ochotníckeho súboru má 68 rokov a na skúšky chodí o barlách. Seniori sa umelecky realizujú aj vo folklórnom speváckom súbore, s ktorým cestujú na podujatia po celom Slovensku. Cena vstupeniek sa pohybuje od 20 do 30 korún, viac by naši obyvatelia a zvlášť dôchodcovia neboli ochotní zaplatiť. Pár korún navyše získame vďaka krátkodobým prenájmom priestorov obchodníkom s lacným textilom.

Vstupenky a prenájmy priestorov pokryjú len zlomok ročných nákladov na kultúrny dom. Z obecného rozpočtu sa mesačne uhrádza iba spotreba energií a môj plat. Občas sa schváli symbolický jednorazový honorár pre „slávnych“ umelcov. Na pohostenie a podobné výdavky zháňam sponzorov. Občania sa o najbliších podujatiach dozvedia z miestneho rozhlasu a plagátov, no na niektoré akcie pozýva po omši i pán farár. Internetom pozvánky neposielam, nemám k dispozícii ani počítač. Práca kultúrnej pracovníčky je zaujímavá, i keď časovo náročná.

Keď sa to tak vezme, za jeden plat vykonávam prácu dramaturgičky, producentky, scenáristky, upratovačky, údržbárky, zháňam financie (smiech). Môj plat sa pohybuje medzi osem- a deväťtisíc mesačne, no nesťažujem sa - práca ma baví.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Hitparáda štiav
  2. 14. ročník AmCham „JOB FAIR“ v Košiciach
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  5. Malé knedličky, veľké dojmy
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  7. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  8. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  9. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  10. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 857
  2. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 236
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 679
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 971
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 774
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 4 066
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 507
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 116
  9. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 374
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 185

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

KULTÚRA

Minúta po minúte: Moonlight má prvého Oscara

Odovzdávanie budeme sledovať naživo.

TECH

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali Nokiu 3310

Majú Android, nízku cenu a dobrý hardvér.

ŠPORT

Sagan ukázal cit pre taktiku a ešte lepšiu formu ako pred rokom

V sobotu bol druhý, v nedeľu už vyhral.

Neprehliadnite tiež

Móda na Oscaroch 2017: Kto zvíťazí svojim štýlom?

Celebrity sa zišli na najprestížnejšom odovzdávaní filmových cien, niektoré by si zaslúžili zlatú sošku aj za štýl.

Kohút na víne je francúzska klasika. Ukážeme vám ako na to.

Chceli by ste uvariť večeru hodnú skutočného gurmána? Pripravte si kohúta na víne. Miloš Mikuš pripravil recept s fotopostupom, s ktorým sa vám to určite podarí.

Niečo pre odvážne: Trblietavá glamour móda

Trblietky a lesklé materiály sa tento rok vracajú na scénu v plnej paráde.

Celebritní adoptívni rodičia: Tieto známe tváre rozšírili svoju rodinu adopciou

Niektorým sa nepošťastilo mať biologické deti, iné chceli pomôcť opusteným.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop