Drevené unikáty

Možno vôbec netušíme, aké cenné pamiatky sa skrývajú v neznámych dedinách na východe Slovenska. Zväčša zastávajú dominantné postavenie v konkrétnej dedine, neraz sú postavené na vyvýšenom, niekedy priam nedostupnom mieste. Drevené kostoly či chrámy vynikajú aj svojou jedinečnou technológiou výstavby. Všetok materiál, z ktorého sa stavalo, musel byť z dreva, nesmeli sa použiť ani klince.

Azda by stálo zato, nájsť si čas a vybrať sa po ceste starej drevenej histórie. Prípadne namiesto návštevy vychytenej reštaurácie či non-stopu sa osviežiť prechádzkou k drevenému chrámu. Určite v dedine nájdeme aj ochotného kostolníka, ktorý nám dovolí do dreveného unikátu nahliadnuť, pretože ich ďalšou výnimočnosťou je aj to, že do dnešného dňa spĺňajú funkciu, na ktorú ich postavili - slúžia sa v nich bohoslužby.

Drevený kostol v Hervartove

Tento drevený kostol na severovýchodnom úpätí Čergova je najstarší na Slovensku. Postavili ho už v druhej polovici 15. storočia. Je odlišný od drevených kostolíkov v oblasti Bardejova a Svidníka. Jeho špecifickosť je najmä v tom, že patrí rímskokatolíckej cirkvi (väčšina drevených kostolíkov patrí gréckokatolíkom, pravoslávnym alebo Rusínom). Je zasvätený sv. Františkovi z Assisi.

Od gréckokatolíckych či pravoslávnych chrámov sa líši liturgicky aj architektonicky. Má dvojdielnu dispozíciu, chrámovú loď a presbytérium. Súčasťou kostola je aj sakristia a podvežie s mohutnou kužeľovitou vežou. Vnútro kostola zodpovedá potrebám rímskokatolíckym, a preto by sme ikonostas márne hľadali.

Drevený kostol vo Fričke

V odľahlej časti horného Šariša, blízko poľských hraníc, leží obec Frička. Miestny drevený Kostol sv. Michala Archanjela stojí uprostred dediny. Dnešnú podobu získal začiatkom 19. storočia, neskôr ho viac ráz prestavali. Je najzápadnejšou sakrálnou stavbou takzvaného lemkovského typu (Lemkami volajú v Poľsku Rusínov). Chrám tvorí štvorcová svätyňa, štvorcová loď a takzvaný babinec, priestor určený v čase bohoslužieb pre ženy. Na šindľovej streche sú dve nerovnako veľké vežičky. Na ikonostase sú ikony z 19. storočia, najstaršiu namaľovali v roku 1830.

Drevený kostol v Jedlinke

Jedlinka sa nachádza na ceste medzi Bardejovom a Svidníkom. Už z cesty vidieť, ako ponad zeleň nenápadne vytŕča drevený Kostol ochrany posvätnej Bohorodičky. Chrám patrí gréckokatolíkom. Postavili ho v strede dediny v roku 1763, tradícia hovorí, že ho preniesli z Poľska. Architektonicky predstavuje lemkovský variant trojdielnych zrubových chrámov.

Zaujímavý je aj tým, že babinec je rovnako veľký ako chrámová loď. Trojdielnosť stavby prezrádza aj šindľová strecha a tri rovnako veľké veže s barokovými cibuľami a kovovými krížmi. Ozdobou chrámu je jeden z najkrajších a najvzácnejších rokokových ikonostasov na Slovensku z druhej polovice 18. storočia. Najstaršie ikony pochádzajú z roku 1715. Vzácnosťou sú aj bohoslužobné knihy v koženej väzbe zo 17. storočia, vytlačené cyrilikou vo Ľvove.

Drevený kostol v Lukove

Zvláštny názov osady Venécia, patriacej k obci Lukov na severnom úpätí Čengova, súvisí s talianskymi sklármi, ktorí v minulosti pôsobili v tomto kraji. Drevený kostol, ktorý stojí na pomerne strmom svahu nad osadou, je jedným z najkrajších a najväčších na Slovensku. Tento svojrázny kostol je zasvätený svätým Kozmovi a Damiánovi. Postavili ho v rokoch 1708 až 1709.

Predstavuje prechodný typ chrámu od starších, centrálnejšie poňatých „cerkví“ k novším chrámom s predĺženou osou. V exteriéri vyniká mohutná veža a trojstupňová strecha so šindľovou krytinou. Ikonostas tvorí množstvo ikon, prevažne z 18. storočia. Medzi ikonami na severnej strane chrámovej lode nájdeme najvzácnejšiu ikonu Posledný súd z konca 16. storočia.

Slovník sakrálnych stavieb

Ikonostas – drevená stena s obrazmi, oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu

Chrámová loď – priestor, kde sa veriaci schádzajú k bohoslužbe

Presbytérium – priestor v chráme okolo hlavného oltára vyhradený kňazom

Sakristia – vedľajšia miestnosť, ktorá slúži na uschovanie predmetov potrebných počas bohoslužby, ako aj na prípravu kňaza alebo miništrantov

Autor: spracovala Lea Sobotová, smeŽeny 15/2008