V snahe starať sa o svoje zdravie pravidelne cvičíme, meriame si krvný tlak a hladinu cukru, absolvujeme preventívne lekárske prehliadky, dopujeme sa vitamínmi. Teda aspoň podaktorí z nás. Na iný dôležitý faktor ovplyvňujúci náš zdravotný stav zvykneme zabúdať. Je ním životné prostredie. Aj keď to tak niekedy nevyzerá, stále sme súčasťou prírody a tým, že ju devastujeme, ničíme aj sami seba. Skládky, smetiská, výpary z tovární a automobilov, odpady z priemyselnej a poľnohospodárskej výroby – to všetko sa nám a našim deťom vráti ako bumerang.
Medzi látky, ktoré majú na ekosystém vážne negatívne účinky, patria dioxíny. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie patria k takzvanému špinavému tuctu nebezpečných chemických látok, nazývaných ako perzistentné organické polutanty (POP). Ich nebezpečenstvo spočíva vo vysokej toxicite. „Dioxíny patria k najjedovatejším chemikáliám. Tvoria sa takzvaným nedokonalým spaľovaním látok s obsahom chlóru. Vznikajú spaľovaním lekárskeho, komunálneho, kanalizačného a nebezpečného priemyselného odpadu, pri výrobe a spaľovaní plastov z PVC, bielením celulózy a papiera chlórom alebo pri tavení a čistení kovov,“ vysvetľuje Kateřina Věntusová, kampanierka Greenpeace pre oblasť toxických látok.
Na severnom póle
V prírode sa dioxíny rozkladajú len veľmi ťažko. Postupne sa hromadia v živých organizmoch, teda aj v človeku. Ďalšou vlastnosťou dioxínov je schopnosť prenášať sa na veľké vzdialenosti. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa dioxíny nachádzajú prakticky všade na svete. Ich prítomnosť bola dokázaná i v telách ľadových medveďov na severnom póle.
Do ľudského tela sa dioxíny dostávajú predovšetkým v potravinách. Nie je to však jediný spôsob. „Človek sa do kontaktu s nimi môže dostať v pracovnom prostredí, pri priemyselných haváriách, ale aj v bežnom živote. Do potravinového reťazca sa látky dostávajú predovšetkým emisiami zo spaľovania odpadov a ďalších priemyselných aktivít. Ďalšou cestou môže byť použitie kontaminovaného krmiva pre dobytok a hydinu. Dioxíny zostávajú v pôde desiatky rokov, takže produkty z hydiny chovanej na takto znečistenej pôde môžu obsahovať veľmi vysoké koncentrácie,“ vysvetľuje Ľubica Palkovičová, vedúca Oddelenia environmentálnej medicíny Slovenskej zdravotníckej univerzity. Aký je ich dosah na zdravie človeka?
V materskom mlieku
„Dioxíny patria medzi karcinogény, teda látky, schopné vyvolať nádorové ochorenia. Narúšajú normálnu funkciu hormónov, napríklad štítnej žľazy, ale i metabolizmus glukózy, čo môže zapríčiniť vznik cukrovky. Medzi ďalšie negatívne dosahy na zdravie človeka patrí narušenie funkcie reprodukčného systému, “ hovorí Ľubica Palkovičová.
U mužov môžu dioxíny spôsobiť zníženie počtu spermií a závažné poruchy pohlavných orgánov, u žien zníženie plodnosti či poruchy funkcie vaječníkov, u detí môžu narušiť sexuálny vývoj. No nielen to. „Dioxíny poškodzujú aj imunitný systém človeka – výsledkom je znížená imunita a zvýšená citlivosť na infekcie. Akútna vysoká expozícia dioxínom môže vyvolať vznik znetvorujúcich vyrážok, takzvaných chlorakné.“ Spomeňme si na ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka a na jeho náhlu zmenu výzoru počas volebnej kampane v roku 2004. Znetvorená tvár bola s najväčšou pravdepodobnosťou zapríčinená akútnou otravou dioxínmi. Následky sú viditeľné dodnes.
Medzi najviac zraniteľnú skupinu obyvateľstva patria deti. „Prvý kontakt dieťaťa s dioxínmi sa uskutočňuje už pred narodením – prestupom cez placentu a tela matky. Už dávno neplatí kedysi uznávané tvrdenie, že dieťatko je v tele matky chránené pred vplyvmi škodlivých chemických látok. Dioxíny sa do dieťaťa prenášajú aj cez materské mlieko. Vysoko rizikovú časť obyvateľstva predstavujú teda i tehotné a dojčiace ženy, respektívne ženy v reprodukčnom veku všeobecne. Ďalšou ohrozenou skupinou môžu byť jedinci s narušenou funkciou imunitného systému, s poškodením pečene a podobne,“ tvrdí Palkovičová, ktorá zároveň dodáva, že schopnosť organizmu odbúrať tieto vysoko toxické látky je nízka.
Pozor na sardinky
Prvú nádielku dioxínov dostávame už od narodenia, ďalšie si dopĺňame po celý život. Keďže sa im nevyhneme, máme vôbec šancu znížiť ich množstvo – napríklad vynechaním určitých druhov jedál? „Človek môže obmedziť množstvo prijímaných dioxínov predovšetkým zníženou konzumáciou potravy živočíšneho pôvodu s vyšším obsahom tuku, hlavne ak ide o produkty z domáceho chovu v oblastiach nachádzajúcich sa v blízkosti spaľovní odpadov, metalurgických závodov a iných priemyselných závodov.
Ďalším zdrojom dioxínov v domácom prostredí môže byť aj spaľovanie odpadu, plastových látok a chemicky ošetreného dreva doma na dvoroch a v záhradách, preto by ľudia mali tieto aktivity obmedziť,“ upozorňuje Ľubica Palkovičová. Za rizikové produkty sa považujú najmä ryby, morské živočíchy, tučné mäso, vajcia, mlieko. Vysoko kontaminované sú napríklad ryby z Baltského mora. Na zmiernenie negatívnych účinkov dioxínov odporúča Svetová zdravotnícka organizácia vyváženú nízkokalorickú stravu s dostatkom ovocia, zeleniny a vlákniny.
Ako ďalej?
Najlepším riešením je však zbaviť sa dioxínov samotných, a to zamedzením ich produkcie. „Na zabránenie ich šírenia je potrebné začať priamo pri zdroji – pri výrobných procesoch,“ hovorí Kateřina Věntusová. „Keďže toxíny vynikajú v dôsledku použitia chlóru a jeho derivátov, znamená to obmedzenie používania chlóru na priemyselné účely.
Je potrebné vyrovnať sa s environmentálnymi záťažami, čiže so skládkami toxických odpadov či nezaopatrenými skladmi s agrochemikáliami. Pre podstatné zníženie negatívneho dosahu dioxínov na populáciu treba začať s elimináciou ihneď, pretože samotné odstraňovanie toho, čo sa v životnom prostredí nachádza už teraz, bude trvať veľa rokov“.
Prítomnosť dioxínov v potravinách podľa správy Európskej únie z roku 2000
Druh potraviny Priemer (pg/g)
Cereálie 0,019
Ovocie a zelenina 0,029
Mäso a mäsové výrobky 0,525
Mlieko a mliečne produkty 0,882
Vajcia 1,19
Ryby a rybie produkty 9,80
Dosah na zdravie – toxický vplyv dioxínov
Karcinogénnosť Karcinogén 1. triedy podľa IARC (Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny)
Vplyv na imunitný systém Zníženie bunkovej a humorálnej imunity, zvýšená náchylnosť na infekcie, autoimunitné reakcie
Vplyv na mužské pohlavné Pokles množstva spermií, atrofia semenníkov, orgány zmenšenie genitálií,
Vplyv na ženské pohlavné Znížená plodnosť, zvýšená potratovosť, dysfunkcia orgány vaječníkov, endometrióza
Vplyv na vývoj plodu Zvýšená úmrtnosť plodov, poruchy vývoja centrálneho nervového systému, pozmenený sexuálny vývoj
Poruchy produkcie Poruchy hormónov štítnej zľazy, a funkcie hormónov pohlavných hormónov
Autor: Silvia Peťková, smeŽeny, 15/2008
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
