Susedov si nevyberáme. Boli tu pred nami alebo prídu po nás, nezávisle od našej vôle a vzájomných sympatií. Majú však veľkú moc – môžu nám spríjemniť bývanie, postrážiť deti, potešiť na duši. Alebo aj naopak – urobiť zo života peklo.
Monika sa nedávno presťahovala do nového podnájmu. Predtým bývala sedem rokov v malom sídliskovom byte. So sudedkou, študentkou Janou, mala spoločný balkón, ktorý bol neustálym miestom babských rozhovorov, spolu boli dokonca i na dovolenke. Ani na ostatných susedov sa nemohla sťažovať, v dome panovala príjemná atmosféra. Jej terajší byt, v ktorom býva spolu s priateľom, je krajší, priestrannejší, v príjemnej lokalite. Vedľa však býva cholerická dôchodkyňa, ktorá prišla mladému páru už v prvý deň nasťahovania preventívne oznámiť, čo si v „jej“ dome neželá. Odvtedy sa sťažuje neustále, a to pri každom zavŕzganí stoličky. Pre údajne nahlas pustenú televíziu im vypína poistky, počas poslednej návštevy dvoch známych zavolala dokonca políciu. Monika sa do svojho nového bytu každodenne vracia s nepríjemným pocitom v žalúdku a tŕpne, čo si nervózna susedka znova vymyslí.
Blízki a predsa vzdialení susedia
Každý človek má okolo seba vytvorený okruh najbližších ľudí, s ktorými sa denne stretáva a komunikuje. Okrem úzkej rodiny a priateľov žijú v našej bezprostrednej blízkosti aj susedia. Paradoxne, často ide len o priestorovú blízkosť a ostatní obyvatelia sú pre nás anonymné bytosti, skryté za múrmi domov. Občas sa nám vzájomne skrížia cesty vo výťahu či na priedomí, vtedy sa náhlivo pozdravíme a rýchlo zmizneme za dverami bytu.
Vzájomné odcudzenie môže byť pritom často na škodu. Starostlivý sused nás upozorní na dym unikajúci z okna. Ak potrebujeme, postráži nám deti, poleje kvety. Naopak, zlý sused nás ľahko pripraví o pohodlie domova, pocit bezpečia, či dokonca o zdravie. „Ideálne susedské spolunažívanie si môže každý predstavovať inak. Rôzni ľudia potrebujú rozličnú mieru intimity, respektíve životného priestoru a od toho závisí aj čas, ktorý sú ochotní venovať pestovaniu susedských vzťahov.
Kým v minulosti bol na vidieku denný kontakt medzi susedmi nevyhnutný, dnes je už pokojne možné, že vzhľadom na rozdielne životné rytmy niektorých susedov sa ani nestretneme,“ tvrdí psychológ Branislav Tichý z Poradenského centra Križovatky. „Vo všeobecnosti však platí, že čím viac vlastností majú susedia podobných, tým väčší potenciál je, že spolu budú vychádzať dobre. Napríklad susedia, ktorí sú majiteľmi psov, si budú zrejme rozumieť a mať viac spoločných tém, ako tí, ktorí psov nemajú. Rozvoju susedských vzťahov tiež môžu pomôcť príjemné spoločné priestory, v ktorých je viac príležitostí na konverzáciu.“
Kde sa stretávať?
Spoločné miestnosti, dvory a parčíky, určené na vzájomné stretávanie, a tým aj na rozvoj spolupatričnosti medzi susedmi, sú u nás stále zriedkavé. Anonymita veľkých sídlisk s priestormi „pre všetkých a nikoho“ má za následok nielen vzájomné odcudzenie, ale i rôzne patologické javy, akými sú vandalizmus, drogy, násilie.
Za socializmu to tiež nebolo ideálne, no v panelákoch boli bežným javom napríklad kočikárne, či dokonca improvizované klubovne, v ktorých sa stretávala mládež. Dnes sú v týchto priestoroch soláriá či butiky. Inou kapitolou sú satelitné „vidiecke“ milionárske štvrte bez akejkoľvek infraštruktúry. Často v nich chýbajú základné urbanistické prvky, akými sú námestia, parčíky, ihriská pre deti. Najbližšia kvalitná škola či škôlka je v meste, rovnako ako obchody či iné služby. Príležitosti na vzájomné stretávanie sú obmedzené na mimimum – všetko sa vybaví v meste, do svojich luxusných domov sa chodia obyvatelia zväčša iba vyspať.
Keďže sú jednotlivé parcely naprojektované často veľmi blízko seba, obyvatelia sa v snahe po súkromí ohradia dvojmetrovým murovaným plotom, čím sa odcudzia ešte viac. V tradičnej dedine je situácia odlišná. Starousadlíci tam žijú kontinuálne niekoľko generácií, susedia o vás vedia aj to, čo o sebe sami netušíte. Námestie či park nie sú potrebné, ľudia sa navzájom stretávajú na priedomí, v záhrade, kostole a v miestnom pohostinstve.
Dedinské prostredie poskytuje mnoho príležitostí na vzájomné vypomáhanie si, či už pri sezónnych prácach na záhrade, alebo na statku. Ak sa koná zabíjačka, samozrejmosťou je „výslužka“ najbližším susedom, v podobe škvariek a klobás. Novoprisťahovaný obyvateľ zvyčajne nemá problém začleniť sa do komunity, pravdaže, ak má záujem. Je dobré mať na zreteli istú konzervatívnosť prostredia – niektoré správanie, návyky či oblečenie môžu v tradičnej dedine pohoršovať. S veľkomestskými maniermi a snahou stoj čo stoj sa odlíšiť od okolia medzi miestnych veľmi nezapadneme.
Bydlisko ako vojnový front
Ľudia sú rôzni a niekedy sa stane, že si so susedom jednoducho „nesadneme“. „Súčasný svet nás núti žiť vedľa cudzích ľudí bližšie, než je nám príjemné. Aj preto sa susedské konflikty objavujú častejšie, ako by sme si želali. A tu už záleží na tom, ako ľudia zvládajú stresové situácie vo všeobecnosti – niektorým sa darí vyjsť z každej situácie s úsmevom, iní ľudia sú ochotní hádať sa aj pre maličkosti,” hovorí psychológ Branislav Tichý.
Ako teda riešiť prípadné nezhody so susedmi? „Základom dobrých susedských vzťahov je uvedomenie si faktu, že tolerancii pri používaní spoločného priestoru sa treba učiť a je to dlhodobá záležitosť. Pre dobré spolunažívanie by malo platiť pravidlo: nerobte svojim susedom to, čo nechcete, aby oni robili vám. Nezhodám sa pravdepodobne skôr či neskôr nevyhneme, preto by sme mali dbať na to, aby sme prípadné susedské spory riešili čo najskôr a čo najpokojnejšie, skôr než prerastú do dlhodobej nenávisti a zlomyseľností“.
Keď nepomôže dohoda
Ak sa nám pravidelne trasie luster v rytme techno hudby pustenej zo susedových 200-wattových reproduktorov, skúsme najskôr napočítať do desať a až potom zaklopať na dvere a rozumne susedovi vysvetliť, že techno nemáme v láske. Slušná intervencia je nielen dôstojnejšia, ale väčšinou aj viac účinná, ako búchanie o radiátor, krik či vyhrážky.
Čo však robiť, ak bol náš pokus o férové riešenie problému neúčinný, prípadne situáciu ešte zhoršil?
„V danom prípade sa môže vlastník domáhať súdnej ochrany v občianskoprávnom konaní, a to napríklad žalobou, ktorá smeruje proti zásahom do vlastníckeho práva. Napríklad žalobou v prípade porušenia susedských práv hlukom či emisiami. V rámci konania sa bude v konkrétnom prípade posudzovať obťažovanie, respektíve ohrozovanie suseda ‚nad mieru primeranú pomerom‘ vždy objektívne. Nebude teda rozhodujúce subjektívne hľadisko suseda, ale mnohokrát až vyjadrenie odborníka,“ hovorí advokátka Katarína Chalková.
Aj v prípade, keď nám bola konaním suseda spôsobená škoda, je opäť najlepší spôsob urovnania sporu dohoda. „Ak sa však nedohodnú o náhrade škody medzi škodcom a poškodeným, môže sa poškodený domáhať ochrany na súde a žiadať, aby súd škodcu zaviazal nahradiť spôsobenú škodu. Treba však pamätať na to, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskôr však za tri roky od škodovej udalosti, respektíve desať rokov, ak bola škoda spôsobená úmyselne. Je teda potrebné, aby bola žaloba o náhradu škody doručená príslušnému súdu v tejto lehote.“
Hovorí sa, že dobrý sused je viac ako rodina. Skúsme pri najbližšom stretnutí s „paňou od vedľa“ pridať k povinnému pozdravu milé slovo. Napríklad aj o počasí. Drobnosť, ktorá spríjemní deň nielen vám, ale aj susedke a možno sa z nej raz vykľuje i priateľstvo, ktovie?
Zopár tipov na dobré susedské vzťahy Pri zmene bydliska nestačí iba podpísať nájomnú zmluvu, vymeniť parkety a presťahovať nábytok. Do nového prostredia sa poriadne začleníme až vtedy, keď si vybudujeme vzťahy so susedmi.
Pozdrav a nezáväzná konverzácia o počasí ešte nikomu neuškodili. Ak sme sa práve prisťahovali, vďačným a užitočným námetom na rozhovor môžu byť informácie o okolí – napríklad o najbližšom ihrisku pre deti, otváracích hodinách miestnej pošty či kaderníctva.
Najbližším susedom sa môžeme ísť predstaviť aj priamo k dverám. Pokojne aj s prázdnymi rukami. Darčekové koše sa hodia viac do amerických seriálov, v reálnom živote by mohli vyznieť kŕčovito.
Návštevou miestnej reštaurácie či pohostinstva rozhodne nič nepokazíme. Jedna runda piva pri príležitosti zoznámenia so starousadlíkmi pomôže roztopiť ľady, no netreba sa za každú cenu vnucovať.
Všímajme si miestne zvyklosti a skúsme sa im trochu prispôsobiť. Neznamená to, že každé ráno musíme absolvovať bohoslužbu v miestnom kostole. Promenáda po záhrade na ihličkových podpätkoch však vyvolá iba úškrny susediek a opaľovanie na priedomí „hore bez“ možno aj ich hnev. V bytovom dome sa oplatí prečítať si rozpis služieb a zistiť, kto a kedy má na starosti umývanie spoločných priestorov, prípadne kedy sa zamyká domová brána.
Na hlučnejšie stavebné úpravy upozornime susedov zopár dní vopred. Je to slušné a obyvateľom domu dáme zároveň možnosť pripraviť sa na krušné chvíle – naplánovaním nadčasov v práci či aspoň kúpou štupľov do uší. Ak ich nechceme oznámiť jóbovu zvesť ústne, pomôže krátky oznam na spoločnej nástenke. Nezabudnime na ospravedlnenie!
Pokúsme sa nesliediť spoza záclon či dverí a nezazerať na susedovo nové auto. Naopak – pochváľme ho, prípadne sa so záujmom informujme o rýchlostných parametroch či o spotrebe paliva.
Ak naše susedské vzťahy prerástli do fázy vzájomného požičiavania náradia, potravín, peňazí či detí – môžeme si gratulovať. Nezabudnime si však navzájom dopriať i trochu súkromia. Naše denné vysedávanie na gauči u susedky môže zmeniť akékoľvek priateľstvo na nočnú moru – či už pre hostiteľku, alebo pre ostatných členov jej rodiny.
Zaujímalo nás, aké sú a aké by mali byť vaše vzťahy so susedmi
Darina, 37 rokov
Tým, že pochádzam z dediny, boli u nás všetky susedské vzťahy úžasné. Ľudia sa navzájom poznali, zdravili, rozprávali. Momentálne bývam v bratislavskom Ružinove a svojich susedov nepoznám, susedské vzťahy nemám teda nijaké. Bývam tu už päť rokov, no svojich susedov som prakticky ani nevidela. Ideálne susedské vzťahy by mali byť priateľské, napríklad s občasnými rodinnými posedeniami pri kávičke.
Jelena, 80 rokov
So všetkými susedmi na našom schodisku a vôbec v celom dome vychádzame navzájom veľmi dobre. Navštevujeme sa - ale nie príliš, pretože susedia sú väčšinou zamestnaní, a keď prídu večer domov, tak majú dosť svojich problémov. Navzájom si pomáhame. Keď som mala chorého manžela, tak mi ho pomohli zodvihnúť, vybrať z vane a podobne. Sú to dobrí ľudia. Nemôžem sa sťažovať, ani čo sa týka čistoty alebo hluku.
Katarína, 25 rokov
Ideálny sused je taký, ktorý nie je - pretože si myslím, že susedia sú často otravní. Ale ak by som si mala vybrať, mal by to byť niekto v mojom veku, najlepšie sympatický nezadaný mladík. Svojich spolubývajúcich nepoznám vobec, občas sa stretneme a pozdravíme vo výťahu, no nemám prehľad ani o tom, kto vystupuje na mojom poschodí. V podstate mi to takto vyhovuje.
Božena, 51 rokov
S jedným zo susedov máme priateľský vzťah, založený najmä na spoločnom koníčku – rybárčení. Spolu sa stretávame, chodíme na ryby, oslavujeme meniny a narodeniny, navštevujeme sa i na Vianoce. S inými susedmi sa nestýkame. Ideálny susedský vzťah je, keď sa susedia občas stretnú pri kávičke a podebatujú si spolu.
Jano, 53 rokov
Moje vzťahy so susedmi by som označil ako pohodové – zdravíme sa, vieme si pomôcť v rôznych drobnostiach, napríklad pri riešení elektrických porúch a podobne. Navzájom sa tolerujeme, napríklad v zachovávaní nočného pokoja, zbytočne nepúšťame večer televízor, nebúchame dvermi a podobne. Pravidelne sa nenavštevujeme, každý máme radi svoje súkromie. Niektorí susedia sa denne stretávajú, chodia na kávičku alebo na pohárik. Ak sa mám priznať, ani mi to nechýba a myslím, že to takto vyhovuje aj ostatným susedom.
Autor: Silvia Peťková, smeŽeny, 14/2008
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
