Alergie na modernú nôtu

Za všetko hovorí len niekoľko údajov. Kým koncom 19. storočia by sme medzi sto ľuďmi našli jedného alergika, dnes ich je na ten istý počet tridsať. Podľa odhadu Svetovej zdravotníckej organizácie bude mať v roku 2050 alergiu každý druhý človek. „Je samozrejmé, že sa nemohol tak zásadne zmeniť náš genetický kód za taký krátky čas. Ale naše gény sa prejavujú rôzne v závislosti od vonkajších okolností, obrazne povedané, gén má naporúdzi viac správnych odpovedí na isté situácie,“ objasňuje možné príčiny alergiológ a imunológ Boris Hruškovič, podľa ktorého tu veľmi dôležitú úlohu zohráva aj vplyv vonkajšieho prostredia.

Nebezpečná civilizácia
Jedným z častých vysvetlení nárastu počtu alergií je takzvaná „hygienová“ teória, podľa ktorej sa náš imunitný systém za posledných sto až stopäťdesiat rokov vyvíjal v príliš sterilnom prostredí. „Nemali sme teda dostatočný kontakt s „užitočnými“ baktériami, ktoré síce nevyvolávajú u ľudí ochorenia, ale pozitívne stimulujú imunitu správnym smerom. Ako príklad možno uviesť baktérie vylučované do stolice hovädzieho dobytka. Kedysi boli obydlia ľudí blízko stajní, mali denný kontakt s dobytkom. Alergie sú v podstate trestom za výdobytky civilizácie,“ hovorí alergiológ.

Vrátiť sa aspoň sčasti k životnému štýlu našich predkov, napríklad životom na ekofarmách, je síce možné, ale pre väčšinu z nás ťažko zrealizovateľné. „Preto, ako to už býva typické pre ľudskú civilizáciu, hľadajú sa i v tomto prípade cesty, ako oklamať prírodu. Pripravujú sa vakcíny na zabezpečenie prirodzenej stimulácie imunity, ktorými budeme očkovať novorodencov,“ hovorí Hruškovič. Okrem našej nedostatočnej imunity možno príčiny nárastu počtu alergií hľadať aj v častej liečbe antibiotikami, chemických prísadách v potravinách, smogu alebo v sklených budovách bez priameho vetrania, v ktorých väčšina z nás pracuje.

Ako k nej prídeme
Stáva sa, že ľudia sa s alergiou stretávajú až od istého veku. „Väčšinu alergií „nadobudneme“ počas svojho života. Inokedy sú „na vine“ gény, ktoré kódujú takzvané ťažké formy alergie, ako je to napríklad pri astme (gén ADAM). V takýchto prípadoch aj naši rodičia či starí rodičia mali alebo majú pravdepodobne to isté ochorenie a my sme potom postihnutí od detského veku až po starobu,“ vysvetľuje Hruškovič. Do ambulancií alergiológov v súčasnosti stále častejšie chodia šesťdesiat- či sedemdesiatroční pacienti, u ktorých sa prvýkrát objavilo alergické ochorenie ako senná nádcha alebo astma, čo bolo pred časom veľmi zriedkavé.

Alergiológ rovná sa detektív
Zvýšil sa aj výskyt kožných alergických reakcií, napríklad na kozmetiku, konzervačné prísady do potravín či na lieky. „Stačí si len uvedomiť, koľko chemických substancií do seba dostaneme počas dňa. Na pultoch predajní sa objavujú aj niektoré geneticky modifikované potraviny, v ktorých sa alergén, čiže látka vyvolávajúca alergiu, prenáša z jedného druhu na druhý. Napríklad potravinové reťazce niekedy ponúkajú kurčatá kŕmené rybacou múčkou. Za normálnych okolností by kura nikdy rybu nezjedlo, ale takýmto spôsobom sa alergén z ryby dostane do kuracieho mäsa,“ hovorí Hruškovič a dodáva, že v súčasnosti by sa alergiológ mohol prirovnať k detektívovi, pretože po skutočných príčinách ochorenia či alergických reakcií musí „pátrať“.

Najčastejšie alergie
Najčastejším ochorením je takzvaná senná nádcha a alergický zápal očných spojiviek. Sennou nádchou podľa niektorých údajov trpí asi pätina ľudstva. „Ide o alergiu na pele stromov, tráv a burín, ktoré v uvedenom poradí kvitnú od februára do októbra,“ hovorí lekár. Môže sa prejavovať svrbením v hrdle či v očiach, začervenaním či slzením očí, záchvatmi kýchania, nádchou a podobne. Okrem sennej nádchy za posledné roky narastá aj počet ochorení astmy. „Dnes až 85 % pacientov so sennou nádchou má nejaké prejavy astmy, ktoré ak sa neliečia, prechádzajú do trvalej, celoživotnej choroby. Preto sa v odborných kruhoch alergická nádcha považuje za predstupeň astmy,“ dodáva Hruškovič.

Snehová guľa
Hoci veľa toho pri alergických ochoreniach nemôžeme ovplyvniť, jedno by sme si mali nepochybne pamätať – mali by sme sa vyhnúť samoliečiteľstvu a nad prejavmi alergie nemávnuť rukou. „Alergia je ako snehová guľa, ktorú keď pustíme zo zasneženého kopca, na konci z nej máme lavínu. Z neliečených, len miernych príznakov môže byť ťažká, celoživotná astma, ktorá sa končí vo vyššom veku až, obrazne povedané, na kyslíku,“ uvádza možné dôsledky Hruškovič. Ak alergia ostáva neliečená, postupne sa k nej môžu pridávať iné alergické prejavy. Napríklad pri neliečenej alergickej nádche môžeme časom získať aj alergiu na ovocie alebo zeleninu. „Ide o takzvanú skríženú alergiu na ten istý alergén, ktorý je v peli brezy, ako aj v jablku alebo v burine s názvom palina, v zeleri či v mrkve,“ dodáva lekár. Liečba prebieha najčastejšie vo forme injekcií alebo kvapiek pod jazyk. V prípade, že pacient príde k odborníkovi včas, to znamená, že mu alergia trvá iba niekoľko rokov, sa dá tento proces zvrátiť a dokonca aj alergiu vyliečiť.

Pomoc u odborníka
Ak na sebe pozorujeme možné alergické príznaky (kýchanie, svrbenie, začervenanie, ekzém, nádchu, kašeľ atď.), neodkladajme návštevu alergiológa. Vyšetrenie bude efektívnejšie, ak budeme vedieť lekárovi povedať aj na prvý pohľad bezvýznamné detaily. Napríklad, v akých situáciách či časových obdobiach na sebe tieto príznaky pozorujeme, kde sa vtedy nachádzame, čo sme konzumovali alebo či sme do svojho jedálneho lístka zaradili nejakú potravinu, ktorú sme predtým nejedli. Takisto je dobré informovať odborníka o tom, či máme doma alebo vo svojej blízkosti zvieratá, alebo aké choroby sa vyskytovali v našej rodine.