SME

Alergie na modernú nôtu

Väčšina z nás sa už od zimy nevie dočkať jarného počasia. Sú však aj takí, ktorým prichádzajúce mesiace spôsobujú skôr hrôzu. Sú nimi alergici. Ich počet za posledné obdobie výrazne pribúda, tak ako stúpa aj počet alergických ochorení. Prečo je to tak?

Za všetko hovorí len niekoľko údajov. Kým koncom 19. storočia by sme medzi sto ľuďmi našli jedného alergika, dnes ich je na ten istý počet tridsať. Podľa odhadu Svetovej zdravotníckej organizácie bude mať v roku 2050 alergiu každý druhý človek. „Je samozrejmé, že sa nemohol tak zásadne zmeniť náš genetický kód za taký krátky čas. Ale naše gény sa prejavujú rôzne v závislosti od vonkajších okolností, obrazne povedané, gén má naporúdzi viac správnych odpovedí na isté situácie,“ objasňuje možné príčiny alergiológ a imunológ Boris Hruškovič, podľa ktorého tu veľmi dôležitú úlohu zohráva aj vplyv vonkajšieho prostredia.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Nebezpečná civilizácia

Jedným z častých vysvetlení nárastu počtu alergií je takzvaná „hygienová“ teória, podľa ktorej sa náš imunitný systém za posledných sto až stopäťdesiat rokov vyvíjal v príliš sterilnom prostredí. „Nemali sme teda dostatočný kontakt s „užitočnými“ baktériami, ktoré síce nevyvolávajú u ľudí ochorenia, ale pozitívne stimulujú imunitu správnym smerom. Ako príklad možno uviesť baktérie vylučované do stolice hovädzieho dobytka. Kedysi boli obydlia ľudí blízko stajní, mali denný kontakt s dobytkom. Alergie sú v podstate trestom za výdobytky civilizácie,“ hovorí alergiológ.

Vrátiť sa aspoň sčasti k životnému štýlu našich predkov, napríklad životom na ekofarmách, je síce možné, ale pre väčšinu z nás ťažko zrealizovateľné. „Preto, ako to už býva typické pre ľudskú civilizáciu, hľadajú sa i v tomto prípade cesty, ako oklamať prírodu. Pripravujú sa vakcíny na zabezpečenie prirodzenej stimulácie imunity, ktorými budeme očkovať novorodencov,“ hovorí Hruškovič. Okrem našej nedostatočnej imunity možno príčiny nárastu počtu alergií hľadať aj v častej liečbe antibiotikami, chemických prísadách v potravinách, smogu alebo v sklených budovách bez priameho vetrania, v ktorých väčšina z nás pracuje.

SkryťVypnúť reklamu

Ako k nej prídeme

Stáva sa, že ľudia sa s alergiou stretávajú až od istého veku. „Väčšinu alergií „nadobudneme“ počas svojho života. Inokedy sú „na vine“ gény, ktoré kódujú takzvané ťažké formy alergie, ako je to napríklad pri astme (gén ADAM). V takýchto prípadoch aj naši rodičia či starí rodičia mali alebo majú pravdepodobne to isté ochorenie a my sme potom postihnutí od detského veku až po starobu,“ vysvetľuje Hruškovič. Do ambulancií alergiológov v súčasnosti stále častejšie chodia šesťdesiat- či sedemdesiatroční pacienti, u ktorých sa prvýkrát objavilo alergické ochorenie ako senná nádcha alebo astma, čo bolo pred časom veľmi zriedkavé.

Alergiológ rovná sa detektív

Zvýšil sa aj výskyt kožných alergických reakcií, napríklad na kozmetiku, konzervačné prísady do potravín či na lieky. „Stačí si len uvedomiť, koľko chemických substancií do seba dostaneme počas dňa. Na pultoch predajní sa objavujú aj niektoré geneticky modifikované potraviny, v ktorých sa alergén, čiže látka vyvolávajúca alergiu, prenáša z jedného druhu na druhý. Napríklad potravinové reťazce niekedy ponúkajú kurčatá kŕmené rybacou múčkou. Za normálnych okolností by kura nikdy rybu nezjedlo, ale takýmto spôsobom sa alergén z ryby dostane do kuracieho mäsa,“ hovorí Hruškovič a dodáva, že v súčasnosti by sa alergiológ mohol prirovnať k detektívovi, pretože po skutočných príčinách ochorenia či alergických reakcií musí „pátrať“.

SkryťVypnúť reklamu

Najčastejšie alergie

Najčastejším ochorením je takzvaná senná nádcha a alergický zápal očných spojiviek. Sennou nádchou podľa niektorých údajov trpí asi pätina ľudstva. „Ide o alergiu na pele stromov, tráv a burín, ktoré v uvedenom poradí kvitnú od februára do októbra,“ hovorí lekár. Môže sa prejavovať svrbením v hrdle či v očiach, začervenaním či slzením očí, záchvatmi kýchania, nádchou a podobne. Okrem sennej nádchy za posledné roky narastá aj počet ochorení astmy. „Dnes až 85 % pacientov so sennou nádchou má nejaké prejavy astmy, ktoré ak sa neliečia, prechádzajú do trvalej, celoživotnej choroby. Preto sa v odborných kruhoch alergická nádcha považuje za predstupeň astmy,“ dodáva Hruškovič.

Snehová guľa

Hoci veľa toho pri alergických ochoreniach nemôžeme ovplyvniť, jedno by sme si mali nepochybne pamätať – mali by sme sa vyhnúť samoliečiteľstvu a nad prejavmi alergie nemávnuť rukou. „Alergia je ako snehová guľa, ktorú keď pustíme zo zasneženého kopca, na konci z nej máme lavínu. Z neliečených, len miernych príznakov môže byť ťažká, celoživotná astma, ktorá sa končí vo vyššom veku až, obrazne povedané, na kyslíku,“ uvádza možné dôsledky Hruškovič. Ak alergia ostáva neliečená, postupne sa k nej môžu pridávať iné alergické prejavy. Napríklad pri neliečenej alergickej nádche môžeme časom získať aj alergiu na ovocie alebo zeleninu. „Ide o takzvanú skríženú alergiu na ten istý alergén, ktorý je v peli brezy, ako aj v jablku alebo v burine s názvom palina, v zeleri či v mrkve,“ dodáva lekár. Liečba prebieha najčastejšie vo forme injekcií alebo kvapiek pod jazyk. V prípade, že pacient príde k odborníkovi včas, to znamená, že mu alergia trvá iba niekoľko rokov, sa dá tento proces zvrátiť a dokonca aj alergiu vyliečiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 

Ako delíme alergie Alergie možno rozdeliť podľa cieľového orgánu, kde alergén vyvoláva zápal:

orgány dýchacieho systému (nos, dutiny, priedušky) – alergická nádcha, astma

koža – žihľavka, ekzém

oči – zápal spojiviek

celé telo – alergická reakcia celého tela môže vyústiť do šoku, stáva sa tak napríklad pri reakcii na určité lieky, poštípanie osou či včelou.

Pomoc u odborníka

Ak na sebe pozorujeme možné alergické príznaky (kýchanie, svrbenie, začervenanie, ekzém, nádchu, kašeľ atď.), neodkladajme návštevu alergiológa. Vyšetrenie bude efektívnejšie, ak budeme vedieť lekárovi povedať aj na prvý pohľad bezvýznamné detaily. Napríklad, v akých situáciách či časových obdobiach na sebe tieto príznaky pozorujeme, kde sa vtedy nachádzame, čo sme konzumovali alebo či sme do svojho jedálneho lístka zaradili nejakú potravinu, ktorú sme predtým nejedli. Takisto je dobré informovať odborníka o tom, či máme doma alebo vo svojej blízkosti zvieratá, alebo aké choroby sa vyskytovali v našej rodine.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Žena

Komerčné články

  1. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  2. Tajomstvo najšťastnejších krajín sveta
  3. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  4. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  5. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  6. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  7. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  8. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  1. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  2. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  3. Tajomstvo najšťastnejších krajín sveta
  4. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  5. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  6. Kaufland pozýva na letnú oslavu plnú farieb: príde Tina aj Kali
  7. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  8. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  1. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží 6 843
  2. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 6 798
  3. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 5 603
  4. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko 4 422
  5. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 3 104
  6. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých 3 100
  7. McDonald’s otvoril svoju prvú reštauráciu v Spišskej Novej Vsi 2 149
  8. Nový symbol Bratislavy je hotový. Pozreli sme sa, ako vyzerá 1 957
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Tomáš Mikloško: 8 prekvapivých faktov o vzťahoch, ktoré zmenia váš pohľad na lásku
  2. Zdravotní Klauni: Otec, bezpečný prístav dieťaťa v nemocnici
  3. Tomáš Mikloško: 11 vecí, ktoré ničia naše vzťahy – a ako to zmeniť
  4. Tomáš Mikloško: Ako (ne)cítiť svoje emócie
  5. Zuzana Pelaez: O plakaní, čakaní a platení alias o slovenskom, britskom a kolumbijskom zdravotníctve.
  6. Zdravotní Klauni: Posledná klauniáda pre Lenku
  7. Ján Karas: Keď moc nemá tvár: Prebudenie tých, ktorí mlčia na hrane autority a toxického riadenia
  8. Gabriela Sabolová: Ako Aničke takmer zakázali riadiť auto
  1. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 18 226
  2. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 15 310
  3. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 12 772
  4. Radko Mačuha: Viete na čom jazdí Šimečka? 8 423
  5. Radko Mačuha: Je to také Smerácke. 6 143
  6. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú. 5 394
  7. Vladimír Bojničan: Z Devína sa stáva festival kléro-fašistických príšer 4 105
  8. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti! 4 008
  1. Post Bellum SK: Nicholas Winton zomrel pred desiatimi rokmi. Jeho príbeh zostáva inšpiráciou dodnes
  2. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
  3. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
  4. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
  5. Věra Tepličková: Šok v Martine alebo Alimachalala a 40 lúpežníkov(voľné pokračovanie Šoku v Levoči a Šoku v Bratislave)
  6. Radko Mačuha: Prezident bol v SNG podporiť kolabujúci rezort Šimkovičovej
  7. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!
  8. Marcel Rebro: Dnipro v slzách: Keď sa deti stávajú terčom
SkryťZatvoriť reklamu