Správne jedlo pre deti

Tím odborníkov minulý rok zrealizoval štúdiu, ktorá mapovala súčasný stav stravovacích návykov detí od šesť do pätnásť rokov z celého Slovenska. Výsledky poukazujú na nedostatky, ktoré sa môžu odraziť na zdravotnom stave dieťaťa a zvýšiť riziko civilizačných ochorení. „Sledovanie výživy detí, či už na Slovensku, alebo v zahraničí ukazuje, že strava detí nie je vyvážená a nie sú v nej v dostatočnom množstve zastúpené niektoré dôležité potraviny.

Naopak, deti konzumujú priveľa vysoko kalorických potravín s nižšou výživovou hodnotou ako sladené nápoje, sladkosti či slané pochutiny,“ vysvetľuje odborníčka na výživu Katarína Babinská. Najzávažnejšie nedostatky, ktoré prieskum priniesol, poukazujú na slabé zastúpenie ovocia a zeleniny v strave. Deti tiež konzumujú málo mliečnych výrobkov, ale i iných hodnotných potravín, napríklad rýb, strukovín či celozrnných výrobkov. „Nedostatky sú i v stravovacom režime - takmer štyridsať percent detí neraňajkuje pravidelne. Tretina detí nejedáva na obed polievky. Väčšie nedostatky sa zistili vo výžive starších detí v porovnaní s mladšími,“ upozorňuje na závažné nedostatky výživárka.

Predchádzajme chorobám

Zlý stravovací režim môže byť spúšťačom závažných zdravotných ochorení. „Podstatným dôsledkom nesprávnej výživy je obezita, s ktorou sa čoraz častejšie stretávame už aj u detí. Prejedenie sa, ťažké jedlo s nevhodným zložením môže podráždiť orgány tráviacej sústavy. Jednotlivé živiny ovplyvňujú v organizme rôzne funkcie, nesprávna výživa sa môže preto prejaviť i rôznymi inými poruchami. U detí sa napríklad stretávame s anémiou - málokrvnosťou spôsobenou nízkym obsahom železa v strave.

Nedostatok zinku či vitamínu C zasa zhoršuje obranyschopnosť organizmu,“ pripomína Babinská, ktorá upozorňuje aj na fakt, že závažnejší nedostatok živín má za následok aj zaostávanie v raste. Dokonca aj najzávažnejšie zdravotné problémy dnešnej doby, akými sú srdcovo-cievne choroby, zhubné nádory, obezita i ďalšie majú niektoré príčiny v detstve. „Pri ich vzniku hrá úlohu aj vrodená dispozícia, 30- až 80- percentný podiel sa však pripisuje zlej životospráve vrátane nesprávnej výživy. Ide o choroby, ktoré sa vyvíjajú viac rokov až desaťročí a nezriedka sú dôsledkom nesprávnej výživy a nesprávnych stravovacích návykov získaných v detstve,“ vysvetľuje Babinská.

Aj s prázdnymi vreckami

Problémom vo výžive detí nečelí iba Slovensko, ale väčšina ekonomicky rozvinutých krajín. Paradoxne, štáty, ktoré majú dostatok potravín na trhu, čoraz častejšie prichádzajú k alarmujúcim výsledkom. „Trh ponúka dostatok až prebytok potravín a výživa obyvateľov je nadmerná. Typický je privysoký obsah tukov a cukru v strave, na druhej strane v nej chýbajú ochranné živiny - vitamíny, minerálne látky a vláknina. Ide o dôsledok nesprávneho výberu potravín, a konzumácie výživovo menej hodnotnej stravy - biele pečivo, sladkosti, nedostatok ovocia a zeleniny,“ vysvetľuje výživárka.

Dá sa však s touto teóriou súhlasiť?

Majú všetky rodiny dostatok financií na zakúpenie naozaj zdravej stravy? Na kvalitu výživy majú predsa silný vplyv finančné možnosti rodiny. „Hodnotné potraviny ako ovocie, zelenina, mliečne výrobky, ryby, kvalitné mäso patria medzi finančne náročné potraviny, preto pri nepriaznivej finančnej situácii je ťažšie pripravovať výživovo hodnotnú stravu. Aj v takýchto prípadoch však treba hľadať riešenie - využívať akcie, kupovať lacnejšie sezónne potraviny. Dobrým zdrojom živín sú i bežné druhy zeleniny ako napríklad kapusta, cennou a stále lacnou plodinou sú strukoviny,“ vymenúva možnosti aj pre menej solventné rodiny Babinská. Zároveň dodáva, že okrem financií výživu ovplyvňuje i vzdelanie a úroveň vedomostí o výžive. Záleží predovšetkým na tom, kde sa v rebríčku našich priorít nachádza zdravie a výživa.

Pravidelný obed. Aký?

Zdravej výžive a celkovej životospráve určite neprispieva ani uponáhľaný, stresujúci život, pre ktorý máme menej času na prípravu jedla či spoločné stolovanie. Aj preto siahame po menej hodnotných polotovaroch, často sa stravujeme mimo domova. „Výživa v rodine a správne stravovanie rodičov sú pritom tým najlepším vzorom pre dieťa. Podľa mojich skúseností majú rodičia informácie o tom, čo je pre dieťa zdravé a čo nie. Dôslednejšie by sa mali snažiť dodržiavať zásady správnej výživy v každodennom živote,“ vyzýva odborníčka na výživu.

Nielen strava a stravovanie v rodine prispieva k správnym návykom. Svoju úlohu zohrávajú aj pravidelné obedy v školských jedálňach. Podľa Babinskej sú práve školské jedálne vhodnou alternatívou v prípade, že dieťa nemôže obedovať doma. „Školské obedy sú plánované, jedlá sú pestro obmieňané, musia spĺňať hygienické normy - jedálne lístky sú zostavované podľa zásad pre zostavovanie jedálnych lístkov v zariadeniach školského stravovania. Nie je správne, ak dieťa nahrádza obed pokrmom rýchleho občerstvenia, ktoré si kúpi samo v bufete. Takáto strava je jednostranná, nemá vhodné zloženie,“ upozorňuje doktorka.

V školách však často narazíme na bufety, ktoré ponúkajú svojim malým zákazníkom chutné, často však absolútne nevhodné pochutiny. Rovnako by sme mohli dlho rozprávať o primeranosti nápojov, ktoré ponúkajú automaty v školách. Z bufetu alebo automatu si dieťa odnesie potraviny, ktoré mu síce chutia, no sú kalorické a chudobné na ochranné živiny. Ako tvrdí Babinská, v týchto prípadoch treba iba vítať iniciatívy, ktoré budú viesť k zlepšeniu súčasnej situácie.

Dobrý odhad

Dobré stravovacie návyky by malo dieťa získavať od útleho detstva. Sú však aj deti, ktoré pri akejkoľvek snahe rodičov odmietajú konzumovať ovocie a zeleninu. Práve pri nich musia rodičia pri stravovaní obzvlášť silno zapojiť fantáziu, hľadať spôsob, ako do svojho potomka dostať aspoň nejaké ovocie a zeleninu. „Čiastočným riešením je ich podávanie v skrytej forme. Napríklad zeleninu možno skryť do polievky tak, že ju rozmixujeme, môžeme ju pridať do pokrmov z mletého mäsa. Ovocie možno rozmixovať a pridávať do kaše či jogurtu, podávať ako nápoj, ktorý prípadne zmrazíme a podávame ako zmrzlinu. Chutné koláče sa dajú pripraviť z mrkvového alebo tekvicového cesta,“ dáva rady vyživárka.

Svojský problém naopak predstavujú deti, ktoré dokážu skonzumovať enormné množstvo stravy. Ako môže rodič odhadnúť, kedy sa dieťa prejedá či koľko potravy naozaj potrebuje? Doktorka ponúka na regulovanie množstva stravy jednoduchý recept. „Pozornosť by sme mali zbystriť, ak dieťa veľa jedáva a začne bacuľatieť. Tukové vankúšiky sú signálom, že jedáva viac, ako jeho organizmus spotrebuje. V takomto prípade ide o prejedanie, ktoré treba čím skôr zastaviť, pretože môže pre dieťa znamenať zdravotné riziko“, upozorňuje Babinská.

Ako vyzerá správne detské menu? Z čoho by mal pozostávať jedálniček dieťaťa

vo veku sedem až desať rokov? Pre inšpiráciu sme pre vás vybrali denné menu, ktorým zaručene našej ratolesti neublížime.

Raňajky: Müsli s mliekom. Pohár pomarančového džúsu zriedeného s vodou.

Desiata: Chlieb s rastlinným maslom a šunkou. Jablko.

Obed: Zeleninová polievka. Kura na cesnaku

s ryžou. Rajčinový šalát. Čaj.

Olovrant: Ovocný jogurt s pečivom. Čaj.

Večera: Krajec slnečnicového chleba s rastlinným maslom a tvarohom obložený reďkovkami.

Ak máme doma vychudnutého pubertiaka, ktorý pripomína nádobu bez dna, nemusíme si robiť ťažkú hlavu, ak zje viac, ako sa nám zdá normálne. Stačí prečkať obdobie prudkého rastu. „V období puberty sa rast dieťaťa výrazne zrýchľuje a dieťa nám doslova pred očami rastie. Rýchly rast si vyžaduje prísun väčšieho množstva stavebných látok, čo sa prejaví zvýšeným apetítom. Prevládať môže rast do výšky, takže dieťa je vysoké a chudé a môže sa zdať až neuveriteľné, koľko taký chudý človek dokáže zjesť. Časom však postava spevnie, rast sa postupne spomalí až zastaví a aj chuť do jedla sa ustáli,“ vysvetľuje doktorka.

Autor: Lea Sobotová, smeŽeny 13/2008