Poklady Demänovskej doliny

Demänovská dolina sa rozkladá na severnej strane Nízkych Tatier, je dlhá šestnásť kilometrov a má dve odlišné podoby. Horná časť sa rozprestiera na severných svahoch Chopka a je dielom dávnych ľadovcov, spodnú časť zasa vyhĺbila voda, ktorá pôsobila na vápencový masív a vyhĺbila v jeho útrobách nádherný podzemný svet jaskýň. Horná časť Demänovskej doliny je doširoka otvorená ako veľký prírodný amfiteáter, do ktorého sú vložené dve ľadovcové doliny – Repiská a Široká, medzi ktoré je vklinený nápadne ostrý vŕšok Ostredok. Dolina sa pri vstupe do vápencovej časti výrazne zužuje, takže potok Demänovka, ktorý cez ňu preteká, sa miestami celkom stráca z dohľadu. Jeho mohutné koryto, plné oblých balvanov, je väčšinu roka suché, lebo voda tečie svojím podzemným riečiskom v zložitom systéme Demänovských jaskýň. Zúženú dolnú časť Demänovskej doliny po oboch stranách lemuje bizarná kulisa z početných vápencových skál.

Pozemné kráľovstvo

Východná strana dolnej časti doliny v sebe skrýva najrozsiahlejší jaskynný systém na Slovensku. Jeho najkrajšia časť je známa ako demänovská Jaskyňa slobody. Jej podzemné priestory sú usporiadané do niekoľkých poschodí, v chodbách najnižšieho preteká podzemná riečka Demänovka. Za návštevu však určite stojí aj Demänovská ľadová jaskyňa, ktorá je unikátna svojou ľadovou výplňou. Miestni obyvatelia ju poznali už od stredoveku. Keď v nej v sedemnástom storočí objavili kosti jaskynného medveďa, považovali ich omylom za dračie. Demänovskú Jaskyňu slobody objavili len v dvadsiatych rokoch minulého storočia cez takzvaný Objavný ponor, ktorý je jedným z miest, kde rieka Demänovka vstupuje do podzemia.

Ľadové jazero

Dôkazom toho, že Demänovskú dolinu kedysi pokrývali ľadovce, je aj Vrbické pleso. Jazero vzniklo zahradením čelnou ľadovcovou morénou počas poslednej doby ľadovej. Keďže ľadovcových jazier je v Nízkych Tatrách oveľa menej ako vo Vysokých, je Vrbické pleso aj s okolím chránené ako národná prírodná pamiatka. Leží blízko Mikulášskej chaty v nadmorskej výške 1 113 metrov uprostred pokojnej zalesnenej krajiny, ako stvorenej na príjemné jarné prechádzky.

Najkrajší výhľad

Milovníkom pešej turistiky ponúka Demänovská dolina desať značkovaných trás a bohatú sieť chodníkov, na ktorých si prídu na svoje aj pohodlnejší turisti. V dolnej časti doliny vedú chodníky lesným terénom cez hlboké kaňony a pomedzi strmé bralá, v hornej časti prevažuje kosodrevina a trávnaté hole. Väčšinu trás možno absolvovať ako okruhy.

Kto chce mať celú dolinu ako na dlani, mal by sa vybrať na Chopok. Podľa nadmorskej výšky 2 024 metrov je to síce až tretí najvyšší vrch v Nízkych Tatrách, ale celkom určite najnavštevovanejší. V zime ho obliehajú tisícky lyžiarov, ktorí sa na jeho vrchol vyvážajú lyžiarskymi vlekmi. Po skončení lyžiarskej sezóny je výstup na vrchol trochu zložitejší, lebo lanovky zo severnej aj južnej strany premávajú zhruba len do polovice svahu. Ďalej sa treba vybrať peši.

Turistická trasa, ktorá vedie cez niekoľko serpentín od horskej stanice Luková až na vrchol, našťastie nie je príliš náročná. Ľahko ju zvládnu aj menej trénovaní turisti. O niečo namáhavejší výstup od kosodreviny na južnej strane kopca si vyžaduje dvojnásobne viac času, pohľady na okolitú prírodu, ktoré poskytuje, však rozhodne stoja za námahu.

Trochu z histórie Demänovská dolina bola osídlená už v praveku, o čom svedčia nálezy v jaskyni Okno. Neskôr ostala na dlhé storočia neobývaná, len v osemnástom a devätnástom storočí v nej na niekoľkých miestach baníci dolovali rudu, stáli tam salaše, pastierske koliby a drevorubačské domce. Záujem o dolinu vzrástol objavením demänovskej Jaskyne slobody v roku 1921. Rozvoj turistiky podporilo vybudovanie sedačkovej lanovky z Jasnej na Chopok. Názov Jasná pôvodne označoval vyššie položené miesta Demänovskej doliny a postupne sa rozšíril na nižšie položené časti doliny, ako sú okolie Vrbického lesa a Záhradky. Dolina dnes leží v chránenom území Národného parku Nízke Tatry.

Autor: zdroj: 1000 zaujímavostí Slovenska, spracovala Katarína Lešková