Asi by sme iba nechápavo krútili hlavou, keby nám niekto z blízkych začal tvrdiť, že jediné, čo mu drží „zuby pokope“, je zubný kameň. V prípade, že by mu ho dentista odstránil, zuby by mu určite vypadali. Veď vie, že má paradentózu. Aj s takýmito prípadmi sa stretávajú zubári vo svojich ambulanciách. Pritom za vznik paradentózy vo väčšine prípadov môže zanedbaná ústna hygiena. „Príčinou tohto ochorenia bývajú aj niektoré iné diagnózy - cukrovka, nádory, poruchy metabolizmu, hormonálna nerovnováha, ale aj dedičná dispozícia. Tieto príčiny sa môžu navzájom rôzne kombinovať. Ak sa chceme vyhnúť paradentóze, najlepšie je myslieť na prevenciu. Pacient by mal pochopiť, že ochranou chrupu šetrí svoj čas aj peniaze, a že tak predíde bolesti a strachu,“ upozorňuje dentistka Ľubica Miklánková.
Zápalové zmeny
Paradentóza predstavuje v súčasnosti ochorenie, ktoré je druhou najčastejšou príčinou predčasnej straty zubov. „V praxi sa denne stretávame s pacientmi, ktorí trpia krvácaním z ďasien, zápachom z ústnej dutiny, nánosmi zubného kameňa a povlakov, kývavosťou zubov - teda rôznymi stupňami paradentózy. Ide o chronické ochorenie, ktoré postihuje viac ako sedemdesiat percent dospelej populácie,“ vysvetľuje Miklánková.
Paradentóza, paradentitída či parodonpatia sú odvodené od slova parodont. Pod pojmom parodont sa rozumie zubný fixačný aparát, čiže systém zakotvenia zuba v kosti. Parodonty sú vlastne zápalové ochorenia ďasna - vyvolané plakovými baktériami, ktoré ležia nad a pod okrajom ďasna. Postihujú a rozkladajú alveolárnu kosť a závesný aparát zuba. Prvotnými znakmi zápalovej zmeny ďasna, predchodcu tvorenia vačkov a odbúravania kosti, sú červené, opuchnuté a najmä ľahko krvácajúce oblasti sliznice. Častá je aj tvorba abscesov – hnisavých lôžok medzi zubom a ďasnom. Veľa pacientov pre ľahké krvácanie redukuje čistenie zubov. Práve tento strach z krvácania a následné nedodržiavanie pravidelnej ústnej hygieny je však živnou pôdou pre ďalší rozvoj paradentózy.
Ako na ňu
Sledovanie priestoru medzi ďasnom a zubami podáva údaje o hĺbke, lokalite a stupni zápalu. Pomocou röntgenových snímok je možné objasniť rozsah a druh kostnej atrofie – kostného úbytku. Ak lekár stanoví diagnózu, nasleduje liečba. V prvom rade sa musia odstrániť symptómy ochorenia, ako aj príčiny či všetky podporujúce faktory. Postihnutý sa musí aktívne zapájať do liečby aj dennou domácou starostlivosťou.
„Základom prevencie, ako aj liečby paradentózy je pravidelné odstraňovanie povlakov, ale najmä nánosov zubného kameňa. Stomatológovia a dentálne hygieničky na to používajú špeciálne nástroje alebo ultrazvukové, laserové prístroje. V nevyhnutných prípadoch lekár odstráni kyvácajúce zuby, pacient podstupuje uzdravenie chrupu s odstránením všetkých faktorov, ktoré by mohli poškodzovať parodont. V jednotlivých prípadoch sa musia odstrániť aj nevyhovujúce výplne, nevhodné fixné alebo snímacie náhrady.
Chirurgická liečba paradentózy spočíva v odstránení slizničných stien alebo anatomických defektov vytvorených paradentózou a vytvorením novej kosti a závesného aparátu zuba použitím aloplastických materiálov. Ide o nahradenie strateného tkaniva neživým umelým materiálom,“ vysvetľuje dentistka, ktorá dodáva, že chirurgické výkony môžu vykonávať iba stomatológovia so špecializáciou na paradentológiu.
Starostlivosť celý život
V ťažkých prípadoch sa na zníženie či zneškodnenie bakteriálneho pôvodcu v ústnej dutine môžu okrem nasadenia roztokov na vyplachovanie podávať aj antibiotiká. Ľahším formám sú nápomocné aj kvalitné zubné pasty, ktoré náš trh ponúka. Tieto formy zápalových ochorení, žiaľ, sprevádzajú postihnutých celý život. Nedajú sa jednorazovo odstrániť, dá sa však obmedziť ich rozsah. Na rozdiel od zubného kazu sa vracajúce alebo chronické ochorenie či pokračujúce odbúravanie tkaniva končí predčasnou stratou zuba.
Liečba je úspešná iba v prípade, ak sa dostatočne včas stanoví diagnóza s následnou terapiou. Pacient jednoducho musí podstúpiť už spomínané odstránenie mikroorganizmov spúšťajúcich zápal, obnovenie čistého, čo najhladšieho zuba, v jednotlivých prípadoch vylúčením chorého, napadnutého tkaniva. No najmä dostatočnou domácou starostlivosťou o ústnu hygienu. Aj preto paradentózu a rôzne druhy paradontov radíme k diagnózam, na úspešnej liečbe ktorých sa do veľkej miery podieľame samy. Tak prečo by sme mali podceňovať starostlivosť o naše zuby?
Čo prepláca poisťovňa
Každý pacient by mal absolvovať odbornú ústnu hygienu minimálne dvakrát za rok. Niektorí ľudia ju nutne musia podstúpiť častejšie. Zdravotné poisťovne čiastočne so spoluúčasťou poistenca preplácajú odstránenie zubného kameňa dvakrát za rok. Spoluúčasť poistenca, čiže to, čo hradíme priamo v ambulancii, je u každého stomatológa rôzna. Môže sa pohybovať od dvesto korún vyššie. Odstránenie zubného kameňa a povlakov vylučuje alebo výrazne znižuje opuch, začervenanie a krvácanie ďasna, čo sa klinicky prejavuje vytvorením pevnejšieho tkaniva a znížením kývavosti zubov.
Aká je správna ústna hygiena?
Zuby by sme si mali čistiť po každom jedle, prinajmenšom ráno po raňajkách a večer pred spaním. Čas čistenia by nemal byť kratší ako tri minúty. Po požití kyslých jedál a nápojov by sa malo s čistením zubov chvíľu počkať, pretože inak sa kyselinou napadnutý zub poškodí. Pred čistením sa najprv ústa raz silne vypláchnu vodou, aby sa odstránili čerstvé zvyšky jedla a zostatky z kyslých nápojov. Kefka sa nesmie pritláčať na zuby príliš silno, pretože inak sa môže poškodiť ďasno a zubné krčky. Ohnuté zubné kefky po týždni či dvojtýždennom používaní sú spoľahlivým znakom príliš vysokého tlaku. Najprv sa čistia všetky vonkajšie plochy zubov, začíname na hornej čeľusti vpravo vzadu, potom vpredu a vľavo vzadu. Následne sa rovnako postupuje pri spodnej čeľusti. Tak isto sa čistia aj vnútorné plochy zubov, ako posledné sa čistia žuvacie plochy. Zubné kefky s krátkou hlavou a malým, rovným štetinovým poľom sa najviac hodia na to, aby dosiahli ťažko dostupné miesta.
Kefka by mala byť vyrobená zo štetín z umelej hmoty so zaoblenými koncami. Umelé štetiny sa dajú dobre zaoblovať a rýchlo schnú, čím sa zabraňuje osídleniu baktériami. Tvrdosť štetín by v žiadnom prípade nemala byť príliš veľká. Na mäkkom dentíne voľne ležiacich krčkov koreňov môže ľahko spôsobiť škody. Ďalšie „zlepšováky“ na zubných kefkách sa ako účinné zatiaľ neosvedčili. Naopak, pri čistení na ťažko dostupných miestach niekedy pôsobia skôr rušivo. Len tri percentá obyvateľstva pravidelne používa zubnú niť. Pritom je nenahraditeľnou pomôckou pri čistení medzizubných priestorov, ktoré nie sú pre zubnú kefku dostupné, a tvoria tridsať percent zubného povrchu. Preto by sa jej používanie malo stať pevnou súčasťou pravidelnej ústnej hygieny.
Autor: Lea Sobotová, smeŽeny, 12/2008
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
