te, ako máte reagovať. Okrem toho má publikum. Najlepšie je vyhýbať sa takým situáciám, napríklad tým, že s dieťatkom nebudete absolvovať príliš dlhé nákupy či prechádzky okolo zbytočných lákadiel. Zariaďte sa vždy tak, aby v dobe pravidelného jedla či spánku bolo už doma. Robte len krátke a dobre naplánované výpravy. Noste so sebou banán, piškótky, samolepky alebo pero a papier. Môže mať tiež jednu svoju hračku, ktorú budete vždy nosiť so sebou.
Všetky deti to robia, záchvaty hnevu sú normálne. Takže si nemyslite, že máte problematické dieťa alebo že ste chudák rodič. Ak viete, ako na to, môžete bombu často zneškodniť skôr, než vybuchne. Dôležitá je prevencia. Udržujte dieťatko vo vyrovnanej nálade tým, že ho počas dňa zahrniete mnohými chvíľkami sústredenej pozornosti, kedy nerobíte nič iné než to, že sa mu naplno venujete. Hrajte sa spolu, vyvádzajte, učte, čo ho baví. Choďte aspoň dvakrát denne na čerstvý vzduch, doprajte mu kvalitné zdravé jedlo a výdatný spánok. Nezabúdajte na štedré, časté pochvaly za každú maličkosť, ktorú urobí podľa vašich predstáv. Zakazujte len, čo je naozaj nutné. Pamätajte, že hádžete mince do „parkovacieho automatu“ – predplácate si tým šťastné obdobia kľudu a spolupráce.
Ak vidíte, že sa blíži výbuch, vašou úlohou je spojiť sa s divokou dušou vášho malého priateľa, nie stavať mu prekážky do cesty, akou vyjadruje svoje emócie. Nekričte, hovorte výrazne a precítene. Čupnite si na jeho úroveň a opakujte viackrát, čo hovorí ono („Mama hav! Vidíš havka! Chceš! Veľmi chceš! Mama hav!“) a keď zachytíte jeho pohľad, chyťte ho za rúčky a skúste okamžite odviesť pozornosť niečím preňho mimoriadne pútavým, napr. zväzkom kľúčov. Prípadne ho chvatnite odzadu a pošepkajte do uška pár tíšivých, upokojujúcich slov typu všetko je v poriadku, neboj sa, ľúbim ťa.
Že sa prepadáva do záchvatu stále hlbšie, kope nôžkami na všetky strany a kričí, akoby ho z kože drali? Pokiaľ neubližuje sebe či iným, ani neničí cudzí majetok, otočte sa mu chrbtom a ignorujte ho na 1-3 minúty bez ohľadu na reakcie okolia. Odíďte od neho kúsok, akonáhle príde o obecenstvo, stratí dôvod byť tak hlučné a dramatické. A pretože ste preč a pozornosť sa už neupiera naň, je preň ľahšie upokojiť sa bez straty dôstojnosti či pocitu prehry.
Došli ste až sem a vaša ratolesť sa stále so zvraštenou fialovou tváričkou, pusinka dokorán, váľa v blate či prachu, je čas na hrozbu izoláciou („Počítam do troch a ideme domov!“). Po desiatich až dvadsiatich izoláciách, vo veku cca 18 mesiacov, dieťatko naučíte, o čo ide, a dobre si rozmyslí, či mu ten zbytočný nával hnevu stojí za to. Väčšinou sa spamätá a poslúchne už pri dvojke. Nečakajte príliš dlho. Rátajte pomaly a na prstoch. Nezabúdajte, že váš hlas musí byť pritom výrazný, prísny, ste zamračený a dívate sa dieťaťu priamo do očí. Môžete aj zavrčať.
Mužom táto metóda ide veľmi dobre, majú ju proste v krvi odjakživa, príroda je mocná a múdra. Nerozprávajte, na udobrovanie a vysvetľovanie bude čas po skončení trestu. Tento spôsob je účinný preto, že dieťaťu na chvíľku odopriete veľmi mocnú odmenu – svoju milujúcu pozornosť. Vaše batoľa je s vami tak rado! A nebojte sa, aj keď plače, že sa bude cítiť opustené. Tých zvyšných 23 a pol hodiny za deň plných lásky a pozornosti mu bohato vynahradí chvíľkový pocit poníženia. V skutočnosti je tento trest veľmi mierny.
Ak vám nezostalo nič iné než izolácia (doma, v aute, kočíku atď.), dbajte vždy dôsledne na bezpečnosť dieťatka a hneď, ako sa upokojí, odmeňte ho pohladením, pochvalou či kúskom banánika. Nikdy ho za trest nedávajte na záchod, do kúpeľne či do pivnice! Vynechajte ponižujúce slová typu „padaj!“, „okamžite!“, „si hluchý?“ a pod. Radšej to berte športovo: „Je mi ľúto kamarát, ale zdá sa, že potrebuješ trošku vychladnúť.“
Pokiaľ zistíte, že musíte dieťa posielať do izolácie viac než trikrát denne, niečo nie je v poriadku – s vami. Spýtajte sa sama seba: Potrebuje viac pohybu na čerstvom vzduchu? Nie je preň v byte príliš veľa obmedzení? Venujem mu dostatok srdečnej pozornosti a láskavých slov? Odmeňujem a chválim ho dosť často, keď je poslušné?
A malé varovanie nakoniec: je veľmi nevhodné trestať dieťa za násilie bitkou. Nemôžete predsa učiť dieťa, že nemá niekoho biť tým, že ho zbijete. Pokiaľ sa cítite naozaj vytočení, tlesknite. Nedávajte facku. Vyjadrite svoj hnev vrčaním alebo dupaním, ale netraste dieťatkom ani ho nebite. Pokiaľ sa vám do výchovy niekto nevhodne mieša, povedzte len Nič v zlom, babka, ale my to robíme takto.
Autor: Martina Biela
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
