Veľkonočný kalendár

Dni pred veľkonočnými sviatkami sú obdobím veľkého upratovania, treba vyčistiť každý, aj ten najzabudnutejší kútik domácnosti. Základný motív tohto sviatku - očista je dnes známa ako jarné upratovanie. Voda predstavuje zrodenie nového života. V minulosti sa ľudia umývali od Zeleného štvrtka do Bielej soboty, chodili do potoka, pretože verili, že budú čerství ako rybičky, nebudú mať pehy na tvári a ak si umyjú vlasy, rýchlejšie im budú rásť.

Kvetná nedeľa
Toto pomenovanie pravdepodobne vzniklo u nás, pretože v našich končinách nerastú palmy a významné osobnosti sa vítajú kvetmi. Ľudia do kostola doniesli rozvinuté bahniatka, symbol nového života, ktoré im kňaz svätil modlitbami. Doma si ich zastokli za obrazy, aby ich chránili pred búrkami a zlom. Bahniatkami obdarovávali aj chorých, aby sa skoro uzdravili. V túto nedeľu matky nosili do kostola svoje malé deti, aby vraj začali skôr hovoriť.

Škaredá streda
V stredu aj na Zelený štvrtok sa varila len šošovica, špenát, šošovicová polievka, kyslá omáčka a v nej nakrájané vajcia.

Zelený štvrtok
Od Zeleného štvrtka až do Bielej soboty nezvonili kostolné zvony. Používali sa rôzne rapkáče, s ktorými chodili chlapci po dedine a odháňali zlé sily. Tento motív sa tiež preniesol až do súčasnosti, keď počas cirkevných obradov znie zvuk rapkáčov.

V noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok
sa schádzali strigy, preto sa dvere natierali cesnakom. Tak, ako sa mali rýchlo hojiť rany zvieratám, takisto rýchlo sa mali hojiť poškodené miesta na rastlinách - preto sa v tento deň štepili mladé stromčeky.

Veľký piatok
Zachováva sa pôst - nejedáva sa mäso, v minulosti sa jedol len chlieb a pila sa iba voda. Ľudia týmto spôsobom vyjadrovali smútok nad ukrižovaním Ježiša Krista. Tento deň ľudia považovali za priaznivý na uzdravovanie a hojenie rán. Ľudia si strihali vlasy, značkovali zvieratá, štepili ovocné stromy.

Na Bielu sobotu
Ježiš bol pochovaný do hrobu. Sobota je prípravným dňom pred veľkonočnými sviatkami, keď sa znovu rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka nezvonili. Ľudia sa kedysi venovali vareniu a pečeniu jedál, najmä šunky. Na Bielu sobotu sa má jesť veľa ovocia, aby bol človek zdravý, potom by sa malo zjesť niečo zelené, aby nebolelo hrdlo.

Na Veľkonočnú nedeľu
Ježiš Kristus pred viac ako 2000 rokmi vstal k novému životu. Veľká noc nie je len sviatkom jari, ale aj kresťanskou oslavou zrodenia. Stolovanie v tento deň pripomína Štedrú večeru. Prvým chodom má byť vajíčko, ktoré hlava rodiny rozdelí medzi všetkých prítomných. Hlavným chodom má byť mäso z hydiny.

Termín veľkonočných sviatkov
nie je stály, každoročne sa mení. Veľká noc pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca - po 21. marci. Má však ustálený deň na oslavu - nedeľu - pretože Ježiš Kristus vstal z mŕtvych podľa svedectva apoštolov prvý deň po sobote. Veľkonočný - tichý týždeň trvá od Kvetnej nedele po Bielu sobotu, počas ktorého si cirkev zvlášť intenzívne pripomína dni utrpenia a smrti Ježiša Krista.

Na Veľkonočný pondelok
sa niekde šibe, inde polieva. Tieto úkony majú rovnaký význam ako vyháňanie zla, zabezpečenie plodnosti a sviežosti. Typické veľkonočné zvyky - oblievanie vodou, šibanie prútikmi, maľovanie veľkonočných vajíčok, rozdávanie čokoládových zajačikov a kuriatok - nemajú kresťanský pôvod.

Autor: zdroj: Šibi-ryby, mastné ryby, www.velkonocnezvyky.sk