Slaný zlozvyk

Je všeobecne známe, že soľ je nevyhnutná pre normálnu funkciu organizmu, zachovanie života. Ovplyvňuje hospodárenie s vodou, je potrebná na prirodzenú činnosť nervov, svalov, tvorbu žalúdočnej kyseliny a zapája sa do množstva ďalších funkcií. Na druhej strane, ak ju prijímame v nadmernom množstve, zvyšujeme riziko vzniku rôznych ochorení. „Vysoký príjem soli zaťažuje obličky, ktoré prebytočnú soľ vylučujú. Organizmus pritom stráca cenný vápnik.

Dlhodobý nadmerný príjem soli môže viesť k vzniku vysokého krvného tlaku a ďalších kardiovaskulárnych chorôb. Zvyšuje tiež riziko vzniku rakoviny žalúdka a pažeráka,“ vymenúva možné komplikácie, ktoré spôsobujú prebytočné zrnká soli, výživárka Katarína Babinská zo Združenia pre zdravie a výživu. Zároveň dodáva, že pre možné závažné zdravotné komplikácie sa odporúča súčasný nadmerný príjem soli znížiť. Nepresáľať stravu a obmedzovať príjem potravín s vysokým obsahom soli, ako konzervované potraviny, polotovary, slané pochutiny.

Koľko jej treba
Soľ, ktorou si prisáľame pokrmy, tvorí iba časť z prijatej dávky. Až osemdesiat percent soli získavame z potravín - syrov, údenín, nakladaných a konzervovaných potravín, zemiakových lupienkov a iných slaných jedál, nemalý obsah je v chlebe a pečive. „Aj keby sme si teda stravu úplne prestali soliť, organizmus by potrebné množstvo soli napriek tomu získal.

Množstvo, ktoré organizmus nevyhnutne potrebuje, je 1,5 – 2 gramy, bezpečná dávka je do šesť gramov. V skutočnosti však konzumujeme viac než dvojnásobné množstvo,“ upozorňuje Babinská. Deťom do jedného roka potravu vôbec neprisáľame. Soľ prítomná v potravinách ich organizmu stačí. Pre batoľa je odporúčané množstvo dva gramy denne, dieťa v predškolskom veku tri gramy, sedem až desaťroční by nemali konzumovať viac ako päť gramov, odporúčané množstvo pre staršie dieťa je tak ako pri dospelých do šesť gramov.

Nie je soľ ako soľ
Nie raz sme sa stretli s názorom, že výmenou našej bežnej soli za morskú vyriešime problém nadmerného solenia. Jednoducho, že morská soľ je zázračne liečivá. Zdravotné problémy súvisiace s nadmerným príjmom soli, čiže chloridu sodného sú však spôsobené najmä prebytkom sodíka v organizme. „V morskej soli je malá časť sodíka nahradená inými minerálnymi prvkami, draslíkom, vápnikom, horčíkom. Napriek tomu i morská soľ ostáva soľou s vysokým obsahom chloridu sodného a mala by sa konzumovať v rovnakých malých množstvách ako bežné druhy kuchynskej soli.

Okrem toho treba pamätať, že nie všetky druhy morskej soli sú jodidované,“ usmerňuje výživárka. V prípade, že patríme medzi ľudí, ktorí vášnivo do jedálnička zaraďujú vegetu či bujóny, mali by sme byť tiež na pozore. Oboje obsahujú viac ako 50 percent soli, ale aj glutamanu sodného, prípadne ďalšie prídavné látky. „Dobrou voľbou je však používanie sušených zeleninových zmesí bez obsahu glutamanu sodného.

Vhodnejšie na dochutenie pokrmov sú bylinky, vňate a aromatické druhy zeleniny. Dodávajú pokrmom výraznú chuť a nevyžadujú dochucovanie nadmerným množstvom soli,“ uvádza príklady Babinská, ktorá dodáva, aby sme nezabúdali, že množstvo soli, ktoré si do pokrmov pridávame, je ovplyvnené našimi návykmi. Kto nie je zvyknutý na nadmerné solenie, vníma i mierne slanú potravu ako chutnú. Konzumácia príliš slaných jedál je jednoducho iba zlozvykom.

Autor: Lea Sobotová, smeŽeny, 11/2008