Svetová Veľká noc

Schované sladkosti v Poľsku
Małgorzata Wojcieszyńska, novinárka
Keď ako dieťa cestovala s rodičmi k babičke a dedkovi na veľkonočné sviatky do regiónu Veľkopoľska, každý rok hľadala schovaný košíček so sladkosťami, ktorý, ako vravievala babička, schoval zajačik. „V piatok popoludní sa stávalo, že chlapci od susedov chodili za dievčatami a s prútikmi nás šibali po nohách. To na pamiatku umučenia Krista. Zrejme to bol zvyk, ktorý patril medzi tradičné v tejto oblasti Poľska,“ spomína Małgorzata. Pred sviatkami spolu s babičkou chystali veľkonočného barančeka z masla v špeciálnej drevenej forme a zdobili vajíčka. „V sobotu sme niesli do kostola prútený košík s jedlom. Kňazi ho pokropili svätenou vodou a žehnali jedlo. Dodnes je táto tradícia živá,“ vysvetľuje. Medzi kulinárske dobroty bezpodmienečne patrí okrem vajíčok či šunky polievka - žurek - s bielou klobásou (ktorá je podobná bavorskej) a vareným vajíčkom. Medzi tradičné sladkosti patria bábovky a mazurky. „Druhý sviatočný deň sa začína polievaním. V Poľsku polievajú vodou nielen muži ženy, ale aj ženy mužov a potom nasleduje piknik v prírode.“

Skrývanie vajíčok v Argentíne
Juan José Manzl, pracovník medzinárodnej firmy
„Veľkonočné tradície v Argentíne sú veľmi rôzne, keďže krajinu z veľkej časti tvoria najmä potomkovia imigrantov z rôznych častí sveta. V rodinách sa preto zväčša dodržiavajú zvyky ich starých či prastarých rodičov. Jedným z klasických zvykov je skrývanie čokoládových vajíčok v záhrade, ktoré potom deti hľadajú. Takisto tradičné veľkonočné jedlá sú veľmi rôznorodé a závisia od oblasti či zvykov predkov, no veľká časť jedál pozostáva z rýb či z plodov mora. V Argentíne máme počas Veľkej noci dva dni voľna, no väčšina ľudí sa snaží naplánovať si dovolenku tak, aby mali voľno celý týždeň a mohli sa vybrať na dlhší výlet do hôr alebo na pláž. Posledné štyri roky som Veľkú noc trávil mimo domu, takže som ju oslavoval sám v hotelovej izbe a jedol som čokoládové vajíčka (smiech). “

Piatkové umývanie v Maďarsku
Éva Ferenczy, novinárka
„Maďarské veľkonočné oslavy, v ktorých sa prelínali kresťanské zvyky s pohanskými, sa kedysi začínali Kvetnou nedeľou, keď dedinčania vynášali zo svojich príbytkov zimu v podobe slamenej bábky. Napokon ju buď hodili do potoka, alebo spálili. V prírode potom nazbierali bahniatka, ktoré vraj, ak ich požehnal v kostole farár, mali liečivú moc. Okrem toho si nosili domov prvé zelené vetvičky a kvety, čím sa symbolicky vnášala do domácností jar. Príchod nového života si ľudia pripomínali aj na Zelený štvrtok, keď nesmel chýbať na tanieri špenát, medvedí cesnak alebo niečo iné zelené, čo v tom období už stihlo vyrásť v prírode. Na Veľký piatok sa ženy a dievčatá umývali v studni alebo v potoku, aby boli pekné a aby im jarné slniečko neurobilo na tvári pehy. Aj ja som tento zvyk dodržiavala, keď som bola dieťa. Sobota bola sviatkom ohňa, v kostole farári žehnali veľkonočným sviecam. Táto ceremónia sa ako jedna z mála zachovala až do súčasnosti. V nedeľu jedli ľudia prvýkrát po dlhom pôste mäso, na stole nesmela chýbať šunka s chrenom a vajíčka. Pondelok bol a dodnes zostal dňom oblievačiek.

Pouličná zábava v Spojených štátoch
Michael Perry, učiteľ angličtiny a bojových umení
„Spojené štáty sú zmesou rôznych kultúr a tradícií. Veľkú noc oslavuje každý po svojom, podľa toho, odkiaľ prišli jeho predkovia. V štáte Virginia, odkiaľ pochádzam, žije napríklad veľa nemeckých emigrantov. Kresťanský vplyv je tam taký silný, že ovplyvnil aj pôvodných obyvateľov tejto krajiny, Indiánov Cherokee. Rodičia deťom rozprávajú rozprávky o veľkonočnom zajacovi a biblické príbehy o vzkriesení Ježiša Krista. Na Veľkonočný pondelok im skoro ráno kladú k posteliam prútené košíky s vajíčkami, rôznymi sladkosťami a malými čokoládovými zajacmi. Keďže Američania majú radi verejné oslavy, ľudia sa spolu v mnohých mestách bavia na ulici, pričom im vyhráva hudba. Veľmi populárne je maľovanie vajíčok, ktoré sa upravujú rôznym spôsobom. Ja si z detstva pamätám, že sme vždy urobili do vajca dierku, kadiaľ sme vyfúkli obsah a potom sme prázdne škrupiny oblepili pestrofarebnými bavlnkami. Medzi typické veľkonočné jedlá patrí pečená šunka, zemiaky, zelenina a domáce koláče. Pôst, ktorý by sa mal dodržiavať pred veľkonočným hodovaním, drží len málokto. Vo Virgínii sa paradoxne najviac postia Indiáni, ktorí sú podľa svojich tradícií zvyknutí držať po skončení zimy niekoľkotýždňovú diétu s prevažne rastlinnou stravou. To však nemá nič spoločné s kresťanskou Veľkou nocou.“

Veľkonočné ohne v Nemecku
Katarina Reinhardt, výskumná pracovníčka na Univerzitnej klinike
„Veľkonočné tradície sa v jednotlivých oblastiach Nemecka líšia podľa toho, či ide o katolícku, alebo o protestantskú časť,“ vysvetľuje Katarina, ktorá žije v Hannoveri so svojím manželom Dirkom. Nemci si potrpia na výzdobu svojich príbytkov, pred Veľkou nocou ťažko nájdete vchodové dvere bez venca so symbolmi jari či figúrkou zajaca. „Dokonca už vo februári predávali v obchodoch výzdoby. Kraslice sa vešajú v predzáhradkách na stromy a kríky. Pre našinca to môže pôsobiť až gýčovo. Ja som sa prispôsobila domácej tradícii, veď čo by povedali susedia,“ opisuje s úsmevom tamojšie zvyky. Na Veľký piatok sa podáva ryba, v nedeľu jahňa, pečie sa baránok a čokoládový zajac. Typické pre nemeckú Veľkú noc sú vajíčka a zajace – symboly plodnosti. Obľúbenou hrou je hľadanie čokoládových alebo maľovaných vajíčok schovaných v košíkoch v dome alebo v záhrade. V sobotu alebo v nedeľu sa pripravuje veľkonočný oheň, ktorým sa v minulosti zaháňali zlí duchovia. Dnes sa ním oslavuje príchod jari, griluje sa ‘bratwurst‘ a pije pivo. „V Nemecku sa dievčatá a ženy v pondelok ‘nebijú‘ korbáčmi a pravdupovediac občas mi chýba, že ma manžel nevyšibe. Zatiaľ sme všetci v rodine zdraví,“ hovorí Katarína.

Oslava jari v Taliansku
Miroslava Vallová, prekladateľka
„Oslavy Veľkej noci v Taliansku sa líšia podľa miesta. V Ríme sa napríklad tradične koná veľmi kvalitný festival sakrálnej hudby. Na vidieku však prežívajú tradičné veľkonočné sprievody, predstavenia na tému Umučenia Krista, pašije, ktoré sa za živej a masívnej účasti obyvateľstva konajú často celý svätý týždeň a ich tradícia siaha nepretržite až do stredoveku. Veľkonočný pondelok sa v Taliansku nazýva Pasquetta, čo je zdrobnelina od Pasqua – po taliansky Veľká noc. V tento deň talianske rodiny tradične vychádzajú do prírody, ak im to počasie čo len trochu dovolí, robia si pikniky, maškrtia, športujú a užívajú si jar. Na Veľkú noc Taliani kombinujú pri varení tri hlavné druhy potravín, a to vajíčka, jahňacinu a čerstvú jarnú zeleninu. Všetky tieto potraviny sa pripravujú na množstvo spôsobov podľa krajových zvyklostí. Typickým veľkonočným jedlom sú napríklad rozličné slané koláče a torty plnené zeleninou a šalátmi. Na veľkonočnom stole pochopiteľne nemôžu chýbať sladkosti, za všetky môžem spomenúť napríklad koláč z ľahkého kysnutého cesta v tvare holubice, slávnu colombu, ktorú nájdeme na Veľkú noc skutočne v každej talianskej domácnosti. Čo sa týka našich osláv Veľkej noci, mohla by som zažartovať, že v Taliansku po taliansky. Usilujeme sa spoznať čo najviac talianskych zvykov a tradícií. No nejaká slovenská maškrta sa samozrejme do nášho veľkonočného jedálneho lístka prepašuje.“

Autor: redakcia smeŽeny, 11/2008