Úcta
Nechajte dieťaťu občas vyhrať malé bitky a ono vás bude môcť nechať vyhrať tie veľké. Všetci sme ochotní niekedy vyhrať a niekedy zas prehrať, ale nikto z nás nechce stále iba prehrávať. Vychádzajte v ústrety, prijatie kompromisu nie je prejavom slabosti. Ukážte, že si vážite jeho názor rovnako ako svoj.
Nikdy dieťa nezosmiešňujte. Je to tá najhoršia vec, ktorú môžete urobiť. Buď tým narušíte jeho sebadôveru, alebo sa vzoprie a stane sa ešte spurnejším. Len preto, že môžete vyhrať, neznamená to, že musíte! Nechajte batoľa aj vyhrávať. Vaším cieľom nie sú neustále žabomyšie vojny, ale budovanie vzťahu plného vzájomnej lásky a úcty, ktorý vydrží po celý život a obstojí v mnohých tlakoch a konfliktoch. Takže aj keď nesúhlasíte s tým, čo vaše batoľa práve chce, skúste sa na vec pozrieť z jeho uhla pohľadu a nájsť spôsob, ako by ste sa nakoniec mohli cítiť víťazmi obaja.
Pochvala
Kŕmte svoje dieťa malými aj veľkými pochvalami! Malé batoľa do dvoch rokov prežíva život tak intenzívne, že ku každému prejavu pozornosti a porozumenia môžete pridať štedrú porciu nadšenia a potlesku.
Chváľte čin, nie dieťa. Namiesto „si fantastický kuchár! môj veľký pomocník“ povedzte radšej „ten koláč je vynikajúci! tá pomoc mi fakt bodla!“, znie to pravdepodobnejšie. Pochvalu nikdy nezrušte. Veľa rodičov používa za pochvalami dodatky typu „krásne si spapkala jabĺčko, len ti to dlho trvalo“ – skazia tým pochvalu a vezmú dieťaťu radosť z toho, že bolo pochválené. Učí sa tak nedôverovať v živote pochvalám ostatných ľudí. Nezabúdajte, že medzi pochvaly radíme aj pohľad plný záujmu, láskyplný úsmev, objatie či pohladenie, sprisahanecké žmurknutie, potrasenie rúčkou či pripevnenie jeho „maľby“ na stenu bytu.
Bočné vrátka
Pomocou plyšových zvieratiek či rozprávok naznačte nenápadne dieťatku, aké správanie uňho schvaľujete a obdivujete, čo sa vám páči: „Ach jaj, macko...tak veľmi si prajem, aby mi Katuška pomohla upratať tú horu hračiek!“ alebo „Malá žabka nechcela nikomu požičať hračky, až tu zrazu jedného dňa hop! Požičala prvú hračku a zmenila sa na krásnu princeznú“. Rozprávky by mali končiť vždy šťastne a obsahovať samé veselé či čarovné postavičky, pre väčší účinok ich rozprávajte dramatickým hlasom.
U niekoho môže fungovať aj obrátená psychológia („Dnes večer ti zakazujem čistiť zuby!“), vyskúšajte, čo sa najviac hodí vášmu drobčekovi.
Trpezlivosť
Učte dieťa trpezlivosti po malých krôčikoch. Už pol hodiny si obúva ponožky? Papá vývar vidličkou? „Zametá“ smietky na dlážke, presne ako to robíte vy? Dajte si ruky do vrecák, stisnite zuby, zhlboka dýchajte a – čakajte. Rodičia sa tiež potrebujú učiť trpezlivosti. Dívajte sa na dieťa, ale neobskakujte ho. Nechajte ho zápasiť. Pokiaľ je zúfalé, samozrejme mu pomôžte. Ak sa mu to podarí samému, už jednoročné dieťa uvidíte žiariť od spokojnosti a pýchy nad sebou samým.
Odmena
Odmenou vždy namažete kolá spolupráce. Neznamená to v žiadnom prípade hromadu hračiek a sladkostí! Určite ste si už stihli sami všimnúť, že najsladšou odmenou ste – vy! Najväčšiu radosť mu urobíte piatimi minútami pozornosti navyše: môžete spoločne vyvádzať a zadúšať sa od smiechu, piť ako veľkí čaj zo sklených šáločiek, hrať sa na skrývačku, prejsť sa spolu na piesok či porozprávať rozprávočku. Výnimočne môžete zaradiť aj malé materiálne odmeny ako pastelky či plastelínu, no a existuje aj celá rada zdravých a výživných sladkostí. Zvyčajne sa veľmi osvedčuje plagát s hviezdičkami – čo milý čin, pekné správanie, to farebná hviezdička na chladničke.
Sebadôvera
Budujte v dieťatku zdravú silu. Požiadajte ho o pomoc, venujte mu pozornosť ako dospelému, odpovedajte na jeho otázky. Malé rozhodnutia nechajte na ňom: „Chceš čaj do modrého alebo červeného hrnčeka?“. Skúste aj hru na hlupáka: hrajte neschopného, buďte nemotorní, robte sa, že zle vidíte („A kde je Hanka? Kde je Hanka? Nevidím ju! Kde je?!), buďte slabí a zraniteľní, ako malé dieťa. Mýľte sa: „Počkaj, ty predsa nie si Kryštof! Ty si tatino!“ Nechajte sa ľahko oklamať, spievajte pesničky s nesprávnymi slovami, nechajte sa poraziť, správajte sa nezmyselne.
Vaše dieťa si samozrejme nebude myslieť, že ste naozaj blázon, pretože väčšinu času ste silní a múdri. Hra na hlupáka je len zábavná forma zápasu s dieťaťom, v ktorom ho nechávate vyhrať. Je to tiež forma lichotenia – jeden zo základných, prastarých prostriedkov diplomacie.
Ide o jedno z horko-sladkých poznaní rodičovstva, že cieľom väčšiny vecí, ktoré denne robíte, je príprava dieťaťa na to, aby vás raz mohlo opustiť. Pripravujete ho na tento deň tým, že mu pomáhate stať sa silným, sebavedomým, nezávislým človekom. Preto patrí k vaším najdôležitejším úlohám vypestovanie jeho sebadôvery. Takže sa nebojte, že stratíte jeho rešpekt. Nestratíte! Tým, že občas zahráte hlupáka, mu vlastne dávate cennú životnú lekciu, že aj tí najdokonalejší ľudia – jeho rodičia – niekedy robia chyby.
Spracované podľa H. Karpa
Autor: Martina Biela
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
