Strácame svoju ženskosť?

Spoločenský jav, ktorému hovoríme ženská emancipácia, obrátil tradičné ženské a mužské úlohy hore nohami. Aj keď už v našej západnej civilizácii pretrváva pekných pár desaťročí, chaos, ktorý spôsobil vo vzťahoch medzi mužmi a ženami, stále trvá. „Príroda reaguje na tieto zmeny tak, že sa rodí čím ďalej, tým viac mužov, ktorí majú sklony správať sa ženským spôsobom a zároveň sa objavuje čím ďalej, tým viac žien, u ktorých prevažujú mužské povahové vlastnosti,“ vysvetľuje psychológ Karol Kleinmann.

V každej žene je muž
Moderná psychológia tvrdí, že nejde o žiadnu anomáliu. Už psychoanalytik Carl Gustav Jung si všimol, že neexistujú ženy, ktoré by nemali aj mužské vlastnosti, rovnako ako neexistujú muži, ktorí by sa nikdy nesprávali ženským spôsobom. Podľa tejto teórie má každý človek bez ohľadu na pohlavie v sebe takzvanú vnútornú ženu aj vnútorného muža. Ženská časť osobnosti má sklony posudzovať svet pocitovo, mužská časť zasa rozumovo. Záleží na konkrétnej životnej situácii, ktorá časť psychiky vystúpi do popredia. V extrémne neprirodzených prípadoch, napríklad keď u ženy príliš preváži mužský princíp, môže takáto nerovnováha poškodiť zdravie. „Napríklad ženy, ktoré sa dostanú do výrazne neženského prostredia, ako je väzenie alebo armáda, trpia poruchami menštruačného cyklu, niekedy dokonca úplne stratia menštruáciu,“ tvrdí Karol Kleinmann. „Deje sa to, lebo takéto prostredie nepraje ženským vlastnostiam, ako je súcit, láskavosť a jemnosť. Namiesto toho prichádza tvrdý boj o prežitie, ktorý bol po stáročia výhradne mužskou záležitosťou.“

Neženská emancipácia?
Situácie, do ktorých sa bežne dostávajú dnešné ženy, pôsobia často, aj keď v jemnejšej forme, na ženskú psychiku podobne. Ak sa napríklad žena dostane do úlohy samoživiteľky rodiny, nemôže si dovoliť ostať krehkou kvetinkou. Namiesto toho je nútená zmobilizovať mužskú časť svojej psychiky a bojovať o prežitie. „Typicky ženské správanie by v takejto situácii ženu doviedlo k sebaľútosti a depresiám, čo by mohlo byť pre ňu sebazničujúce. Takže nemá na výber,“ tvrdí Karol Kleinmann. Typicky mužské vlastnosti, ako je racionálny úsudok a priebojnosť, často používame, najmä keď sa chceme presadiť v kariére. Máme pritom nejakú možnosť ochrániť svoju ženskosť?

Výhody starých Indiánok
Psychologička a šamanka Zora Frešová hľadá odpoveď na túto otázku u prírodných národov. Podľa nej moderná psychológia často nevie nájsť riešenie, lebo vznikla v období, keď ľudia dávno stratili úctu k ženskosti. „V západnej kultúre sa mužský princíp nadraďuje nad ženský už od stredoveku,“ tvrdí. „Iba v starých prírodných kultúrach nájdeme modely správania, v ktorých boli obidva princípy rovnocenné, takže ľudia žili v dokonalej rovnováhe so sebou a s prírodnými zákonmi.“

Inšpiráciu našla napríklad u indiánskeho kmeňa Lakota, ktorý si ctil ženu ako nositeľku života a plodnosti. Po prechode, keď už nemohla mať deti, bola považovaná za matku spoločenstva, ktorá sa už nestarala len o vlastnú rodinu, ale o celý kmeň, čím sa ešte viac zlepšilo jej spoločenské postavenie. U nás sa dnes deje pravý opak. Ženy po štyridsiatke patria k najviac diskriminovaným skupinám na pracovisku, lebo zamestnávatelia uprednostňujú mladé dievčatá.Preto sa stále, viac starších dám spolieha na pomoc plastických chirurgov, v snahe udržať si čo najdhšie mladistvý vzhľad. „Určite im to môže pomôcť. Veď aktívny vek sa stále predlžuje. Dnes je bežné, že ranná mladosť trvá až do tridsiatky, mladší stredný vek, ktorý je určený na založenie rodiny a výchovu detí, sa predlžuje do päťdesiatky a zrelý stredný vek sa ťahá pomaly do sedemdesiatky,“ tvrdí Karol Kleinmann. Problém však je, že takto vymedzené životné obdobia sa nezhodujú s biologickými obdobiami ženy.

V štyridsiatke dievčatko?
Podľa Zory Frešovej by ženy urobili lepšie, keby v každom životnom období brali ohľad na svoj skutočný vek a potreby, ktoré sú s ním spojené. „Ak to neurobia, môže sa napríklad stať, že zmeškajú svoje najlepšie obdobie na materstvo,“ varuje. „Mala som napríklad klientku, mladé dievča po skončení vysokej školy, ktorá váhala medzi budovaním kariéry a otehotnením. Na jednej strane bol spoločenský tlak, ktorý ju nútil vybudovať si v mladom veku čo najlepšiu pracovnú pozíciu, na druhej prirodzená potreba materstva, ktorá bola spojená s jej biologickým vekom a potrebami jej vnútornej ženy. Napokon sa rozhodla pre dieťa a podľa mňa urobila dobre. Materstvo nám totiž umožňuje vnútorne dozrieť, ak sa príliš dlho odkladá, môže sa stať, že žena síce bude navonok starnúť, ale vnútri ostane nezrelým dievčaťom.“ V praxi sa to Zore potvrdilo aj na príbehu jej kamarátky. „Má dnes štyridsaťdva rokov a stále nie je schopná prevziať za svoj život plnú zodpovednosť. Už niekoľko rokov balansuje medzi svojím manželom, s ktorým žije len zo súcitu, a milencom, s ktorým by chcela mať dieťa. Takéto správanie je nezrelé a nevedie k vnútornej spokojnosti,“ tvrdí psychologička.

Ako hľadať rovnováhu
Ak žena zanedbá svoju ženskosť, väčšinou sa to prejaví zvýšenou únavou. Zrazu cíti nedostatok energie, čo sa napokon prenesie do psychických, vzťahových alebo zdravotných problémov. „Potláčanie ženskej prirodzenosti má vždy nejaké negatívne následky,“ varuje Zora Frešová. „Všimla som si to napríklad aj na niektorých klientkach, ktoré berú hormonálnu antikoncepciu, čím umelo ovplyvňujú svoj ženský cyklus. Ako vedľajší účinok sa u nich prejavuje strata sexuálnej energie a depresia. Ak žena na sebe takéto príznaky spozoruje, mala by radšej umelo dodávané hormóny vysadiť.“

Prírodné národy považovali obdobie menštruácie za obdobie očisty ženského organizmu. Žena bola v tomto období vylúčená z rôznych spoločenských aktivít, aby sa mohla venovať viac sebe. Indiánky napríklad menštruovali v spoločnom priestore, kde boli izolované od ostatných členov kmeňa. To malo pre ich spoločenstvo zvláštny význam. Posilňovali sa tak väzby medzi ženami, ktoré oslovovali jedna druhú „sestra“ a vzájomne si pomáhali. Táto potreba je podľa Zory Frešovej zakorenená aj v moderných ženách: „Dnes síce nemôžeme menštruovať niekde v izolácii, ale určite nie je pre naše telo dobré, ak sme v tomto období preťažené.

Ideálne je trochu poľaviť v tempe aspoň počas prvých dvoch dní menštruačného cyklu.“ Zároveň by sme mali hľadať v živote niečo ako ženskú súdržnosť. Priateľky, ktoré s nami súcitia a prajú nám v živote len to najlepšie. „Bohužiaľ, dnešné ženské kamarátstva sú často založené viac na súperení ako na vzájomnej podpore,“ tvrdí psychologička. „V spoločnosti založenej na výkone a úspechu stále hodnotíme seba a druhých, a to má negatívny vplyv na naše priateľské vzťahy.“ Zmeniť sa to dá len tak, že začneme od seba. To znamená, že dáme druhým ženám najavo svoju lojalitu a budeme dúfať, že sa nám to v dobrom vráti.

Žena má zostať ženou
Aj keď je jasné, že súčasnosť veľmi nepraje rozvoju ženskosti, situácia zrejme nie je až taká beznádejná, lebo na druhej strane je stále dosť žien, ktoré si s týmto problémom dokážu poradiť. „Ak sa poobzeráte okolo seba, zistíte, že medzi úspešnými ženami nenájdete takmer žiadne mužatky,“ vraví Karol Kleinmann. „Väčšinou sú to krásne a múdre dámy, ktoré pochopili, že úspech a ženskosť sa v žiadnom prípade nevylučujú.“ Ako to len robia, že okrem kariéry majú aj harmonické rodinné zázemie a ešte k tomu aj dobre vyzerajú? Podľa Zory Frešovej sa dá takýto ideálny stav dosiahnuť len vtedy, ak žena žije v rovnováhe. Keď musí v práci používať viac mužskú stránku svojej osobnosti, doma v súkromí by mala ostať ženou, milenkou a matkou. „Na posilnenie ženského princípu navyše pomáha, ak vyhľadáva v živote krásu a jemnosť. Tú môže nájsť v prírode, v umení, v tom, že namaľuje obrázok, napíše báseň alebo niečo pekné ušije,“ odporúča psychologička.

Ako nájsť svoju vnútornú ženu?
Ak máte pocit, že ste stratili kontakt so svojou vnútornou ženou, vyskúšajte si urobiť doma malý rituál. Nájdite si pokojné miesto, kde vás nikto nebude vyrušovať. Zapáľte sviečku a upokojte svoje vnútro pri pohľade na horiaci plameň. Potom privrite oči a skúste nadviazať kontakt so svojou vnútornou ženou tak, že si ju predstavíte, vytvoríte pre ňu v mysli priestor a pozvete ju k sebe. Opýtajte sa jej, či je spokojná so životom, ktorý vediete, či jej niečo nechýba a čím by ste ju mohli potešiť. Možno pritom získate zo svojho podvedomia návod na spokojnejší a ženskejší život.

Nikdy som nechcela byť emancipovaná
Marcella Molnárová (42), speváčka
„Pokladám sa za klasickú ženu, vo vzťahoch s mužmi sa nikdy nesnažím byť dominantná. Naopak, vždy som snívala o tom, že budem mať jedného dňa po boku partnera, ktorý by dokázal nakáľať drevo a urobiť všetky tie tvrdé chlapské práce, ktoré sú pre nás ženy nevhodné. Osud to však zariadil inak a urobil zo mňa samostatnú ženu. Už ako dieťa som sa musela naučiť prebrať zodpovednosť za druhých. Chodievali sme s mojou chorou mamičkou na onkologické prehliadky a aby dokázala prekonať úzkosť a strach z choroby, vždy som sa ju snažila nejako rozveseliť.

Neskôr, keď som bola vydatá za skladateľa Aliho Beladiča, tak padli na moje plecia všetky starosti o domácnosť. Môj manžel bol umelec, ktorý k takým veciam ako dodávky uhlia alebo maľovanie stien nemal vzťah. Naučilo ma to stáť pevne na vlastných nohách, čo sa mi neskôr v živote zišlo, keď som sa musela vyrovnať s jeho smrťou. Ale asi najnáročnejšou skúškou bolo pre mňa narodenie dcérky Sofinky. Na jednej strane som sa na dieťa nesmierne tešila, na druhej som si nevedela predstaviť, ako zvládnem starostlivosť o bábätko bez partnera a rodičov.

Sofiin otec zostal mojím dobrým priateľom, ale keďže stále niekam cestuje, len málokedy ma odbremení. Moja mama a otec už nežijú, takže napokon som si musela zadeliť čas tak, aby som všetko zvládla sama. Napodiv sa mi to podarilo, aj keď často za cenu absolútneho vyčerpania. Dnes, keď už dieťa podrástlo, je zase všetko o niečo ľahšie. Ženám, ktoré sa ocitli v podobnej situácii, odkazujem, aby sa nikdy neľutovali, lebo to je stav, ktorý vedie zákonite k depresii. Oveľa lepšie je pozrieť si veselý film, prečítať veselú knižku. Ak sa vám napriek tomu bude chcieť plakať, pokojne sa vyplačte. Smútok odíde a na druhý deň bude lepšie.“

Len doma som sama sebou
Andrea Macáková (31), vedúca PR a advertising oddelenia spoločnosti Avon Slovensko
„Vo svojej profesii som sa naučila správať diplomaticky. To znamená, že sa snažím veci riešiť s chladnou hlavou, nedávať najavo negatívne pocity, lebo tie určite nepatria do sveta biznisu. S kolegom sme si napríklad vymysleli malý trik, ako odpisovať na nepríjemné e-maily. Keď zoštylizujeme odpoveď, nikdy ju neodošleme hneď, ale až po dvoch hodinách, keď už sú naše reakcie menej emotívne.

Priestor, kde sa môžem uvoľniť a byť stopercentne sama sebou, som našla v súkromí. Našťastie, mám pár skvelých kamarátok a partnera, ktorý chápe potreby mojej práce a nezaťažuje ma výčitkami, keď ma povinnosti zastihnú napríklad cez víkend. Možno preto, že sám je podobne vyťažený. Zistila som, že dvojkariérový vzťah je pre mňa lepší ako vzťah s partnerom, ktorý by nemal rovnaké ambície ako ja. Ak sa muž aj žena venujú naplno práci, nemajú si vzájomne čo vyčítať.

Keby sme sa jedného dňa rozhodli pre dieťa, beriem to ako samozrejmosť, že by som to bola ja, kto by odsunul na istý čas bokom kariéru. Našťastie, v mojej profesii sa dá pracovať aj na polovičný úväzok alebo mimo kancelárie. Zatiaľ sa však podobnými úvahami nezaťažujem, lebo práca, ktorú robím, ma úžasne napĺňa, takže sa jej chcem ešte pár rokov naplno venovať.”

Ako to vidíte vy
Väčšina čitateliek magazínu smeŽeny priznala v našej internetovej ankete, že má čas na typicky „ženskú“ formu oddychu, ako je posedenie s kamarátkami, návšteva kaviarne, divadla alebo kozmetického salónu menej ako raz do týždňa. Túto odpoveď uviedlo 58,94 % respondentiek aj napriek tomu, že väčšina z nich má doma spravodlivo podelené domáce práce s partnerom.

Len približne tretina uviedla, že sa cíti domácimi povinnosťami preťažená. Nedostatok voľného času, ktorý by mala žena len pre seba, je zrejme zapríčinený pracovnou zaneprázdnenosťou. Pritom 37,65 % respondentiek sa cíti v práci príjemne, lebo tam má harmonické vzťahy. Až 58,94 % opýtaných uviedlo, že si niektorých kolegov drží radšej od tela.

NA KOHO SA USMIALO ŠŤASTIE
Do ankety sa zapojilo 1785 respondentov, výherkyňou dámskeho parfumu je Jana Futejová.

Autor: smeŽeny, 10/2008