Výučba tak trochu inak

Často sa stáva, že pod pojmom alternatívne školstvo si mylne predstavujeme cirkevné a súkromné školy alebo také, ktoré inovovali či rozšírili svoj učebný plán, no pritom ostali v základe tradičnými školami. Podľa pedagóga a psychológa Mirona Zelinu sa alternatívne školy od tradičných líšia najmä cielenou úpravou obsahu v rámci možných zmien, používaním iných metód, foriem práce, organizácie vzdelávania a výchovy.

„Úpravy sa podriaďujú určitej filozofii, ktorú alternatívna škola prijme. V tomto zmysle slova nie je alternatívnou školou tá, ktorá napríklad dbá o zdravú výživu - zdravá škola - alebo tá, ktorá má výborné volejbalové družstvo,“ vysvetľuje Zelina. Alternatívna škola zasahuje svojimi zmenami viac než len úzku špecializáciu, niektorý z detailov alebo jeden systémový znak (organizácia hodiny, zriaďovateľ, názov školy). Jej snahou má byť pokus o novšiu, efektívnejšiu výučbu s dôrazom aj na iné ciele, než je len vzdelávanie.

Tvorivejší a sebavedomejší

Väčšina alternatívnych škôl sa zameriava viac na osobnosť žiaka, jeho prežívanie, city, motiváciu, vzťahy, tvorivosť a nielen na vedomosti. Aj preto, ako hovorí Zelina, žiaci v alternatívnych školách sú zvyčajne lepšie pripravení po osobnostnej stránke. „Uplatňujú sa komunitné princípy, väčší dôraz sa dáva na individuálny prístup k žiakom, v niektorých sa mení hodnotenie nielen na slovné, ale aj na sebahodnotenie a hodnotenie spolužiakmi.

Projektové vyučovanie nie je alternatívnou školou, je alternatívnou metódou vyučovania. Príznačné pre alternatívne školy je okrem rozvíjania emocionálnej inteligencie a motivácie aj cielená kultivácia, hodnotenie kritického a tvorivého myslenia žiaka,“ objasňuje psychológ. Odporcovia alternatívneho školstva práve v tejto súvislosti hovoria o nedostatočných vedomostiach detí, ktoré takýto druh školy navštevujú. Poukazujú na to, že tieto deti pri porovnaní so žiakmi bežných základných škôl nedosahujú priemernú vedomostnú úroveň.

Zelina však takéto tvrdenia vyvracia: „Máme merania, ktoré ukazujú, že nie sú výrazné rozdiely vo vedomostiach žiakov z tradičných a alternatívnych škôl. Žiaci z alternatívnych škôl sú však zdatnejší v testoch tvorivosti, sú sebavedomejší, komunikatívnejší, majú lepšiu motiváciu učiť sa.“

Niekoľko káuz

Práve sebavedomie niekedy hraničiace s drzosťou vraj ponúkajú školy, ktoré majú benevolentný vzťah medzi učiteľom a študentom. Určitú mieru problémov s disciplínou pripúšťa aj Zelina, najmä pri humanisticky zameraných alternatívnych školách. „Ich princíp však spočíva v nedirektívnom prístupe k žiakom, otvorenosť žiakov môže plodiť nedisciplínu, no tiež plodí otvorenosť a úprimnosť medzi žiakmi a učiteľmi. Z výchovného pohľadu je to veľký kapitál.

Dobrý učiteľ dokáže byť láskavý aj ľudský zároveň,“ pripomína Zelina. Alternatívne školy na Slovensku viac ráz sprevádzali kauzy, ktoré poukazovali na prepojenie rôznych siekt. Pritom podobne ako súkromné a cirkevné školy sú kontrolované štátnou školskou inšpekciou, radou školy, garantom školy a určitú kontrolu poskytujú aj celoštátne alebo medzinárodné merania vedomostí žiakov (Monitor, PISA, PIRLS a podobne). „Každá škola by mala byť kontrolovaná najmä rodičmi.

Som garantom alebo spolupracujem s niekoľkými alternatívnymi školami na Slovensku, ale nezistil som ani pri jednej z nich, žeby pracovali na báze sekty. Bol som sa pozrieť aj do školy profesora Ščetina v Rusku a nezistil som, že by to bola sektárska škola,“ objasňuje psychológ a pedagóg, ktorý sa nečuduje, že k alternatívnemu školstvu pristupujeme s určitými predsudkami. Alternatívne školstvo je podľa Zelinu nóvum, a najmä tradične zameraní rodičia spochybňujú možnosti škôl tohto druhu, pretože nie sú pripravení a zvyknutí prijať iné modely.

Viacero metód

Alternatívne školy pracujú na princípe niektorej z overených metód pedagogických teórií. U nás sú asi najznámejšie waldorfská pedagogika, pedagogika M. Mentessoriovej či alternatívny systém PCE (person centred education) Carla Rogersa. Nedá sa však povedať, ktorá z teórií je najlepšia, najvhodnejšia. Ide o to, pre aké deti je určená a aké preferencie majú rodičia. „Keď rozdelíme alternatívne školy na tie, ktoré sú orientované na dieťa, učebnú látku, prípravu na život a sociálne vzťahy, tak rodič si volí, či chce mať dieťa orientované na znalosti, alebo motiváciu, emocionalitu a tvorivosť, alebo na praktické veci, či na tvorbu vzťahov.

Prirodzene, v každej škole by sa mali rozvíjať všetky oblasti, ale alternatívne školy sú preto alternatívne, že pripisujú niektorej z oblastí väčšiu váhu,“ vysvetľuje Zelina. Aj preto je dobré poznať filozofiu školy a na čo dáva dôraz. Rozhodujúci sú však učitelia, ich kvalita, prístup k deťom. Niektoré školy majú osobitné programy - zamerané na matematiku, telesnú výchovu, umenie, vedomosti o regióne, majú dobré technické a počítačové vybavenie. To všetko by mal brať rodič do úvahy, no najmä by mal poznať svoje dieťa. Prípadne sa poradiť s psychológom o tom, aký druh školy by bol najvhodnejší, na aké záujmové aktivity sa má dieťa zamerať.

Plusy a mínusy

Každá alternatívna škola musí mať štátom schválený program, splniť presne stanovené podmienky na experimentálne overovanie programu. Za jej originálny prínos ručí garant. Práve tento bod môže byť slabinou. Môže byť problémom, keď je garant externý a nie je prítomný denne. Nevylučujú sa ani chyby typické pre klasické školy. „Aj učiteľ je len človek, ktorý môže robiť chyby.

Alternatívne školy sú vhodné pre všetkých žiakov a majú podobné nástrahy ako tradičné školy. Predpokladá sa však, že otvorenosť vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi znižuje riziko užívania drog, riziko násilného a agresívneho správania, pretože učiteľ pozná žiaka lepšie, vie o čom premýšľa, čo prežíva. Ich vzťah nie je formálny, autoritatívny, ale skôr otvorenejší,“ vymenúva zápory a pozitíva alternatívnych škôl Zelina.

Máme ich dosť?

Typických alternatívnych škôl na Slovensku zatiaľ veľa nemáme. To čo vzniklo, môžeme nazvať skôr prvými lastovičkami. Porovnávať sa so zahraničím je takmer bezpredmetné. Svoju úlohu zohrali aj mediálne kampane proti alternatíve. Podľa Zelinu je to nedostatok, pretože nám chýba rozmanitosť výberu a konkurencia škôl. „Verím, že zavedením reformných krokov, najmä tvorbou školských vzdelávacích programov, sa situácia zlepší.

Určitý boj s predsudkami je čisto špecifický problém Slovenska. V zahraničí je naozaj veľká rozmanitosť škôl, ktoré si často ani nehovoria alternatívne, ale majú svoje špecifické programy. Ony vlastne ani nemajú byť k čomu alternatívou. Napriek tomu, existujú aj celosvetové združenia prívržencov určitej filozofie školy, napríklad daltonských škôl, Montessori, waldorfských škôl, rogersiánskych škôl a podobne,“ vysvetľuje Zelina.

Vo väčšom množstve u nás pribúdajú však inovatívne školy, školy s integrovaným tematickým vzdelávaním, školy pre nadané deti, školy priateľského partnerstva. Nájdu sa aj školy, ktoré overujú nové vzdelávacie programy či školy s rozšírenými programami vzdelávania. Napriek tomu v prevahe ostávajú klasické školy, ktoré rovnako ako dnes fungujú už niekoľko desaťročí. Či nastane posun a rozvoj aj v tejto oblasti, ostáva iba na nás a našom záujme o nové metódy.

Nekonvenčný prístup

Marián Czére, učiteľ Súkromnej základnej školy Waldorfskej v Bratislave

Súkromná škola má v súčasnosti 150 žiakov v siedmich ročníkoch. Hoci práve bratislavská waldorfská škola prešla výraznou zápornou medializáciou, v priebehu siedmich rokov existencie prestup zo školy v dôvodu nespokojnosti alebo nestotožnenia sa s pedagogikou urobilo iba šesť žiakov. Naopak za ten istý čas pribudlo 40 žiakov. „Je prirodzené, že nie všetci s koncepciou waldorfskej školy súhlasia. Každá škola má nespokojných rodičov a my nie sme výnimkou.

Vždy upozorňujeme rodičov, aby sa vopred oboznámili s koncepciou školy, ktorú má ich dieťa navštevovať,“ vysvetľuje Czére. Rozdiely od bežnej základnej školy, ktoré táto škola ponúka, sú vnímateľné hneď. Napríklad, časové usporiadanie dňa má základ v jednom hlavnom predmete, na ktorý nadväzujú ostatné predmety. V škole nezvoní, nepoužíva sa klasické známkovanie. „Žiakov každé ráno pri vstupe do triedy privíta učiteľ podaním ruky. Tieto a ďalšie úpravy v škole sú odvodené od jej základného pedagogického princípu, ktorým je snaha učiteľov nadviazať na vývojové fázy a svet záujmov dieťaťa,“ tvrdí učiteľ.

U prvákov využívajú radosť z behania, skákania, nielen v priebehu telesnej výchovy, ale pomocou pohybu sa učia aj zákonitosti matematiky - číselnej osi, rytmu číselných násobkov, symetrie alebo počtových úkonov. „Vyučovanie v nižších ročníkoch nie je založené len na vypĺňaní pracovných listov či na práci so zošitmi a učebnicami. Práca v lavici má svoj rytmus, ale je v menšine oproti skúsenostným obsahom - vyrábanie, manipulovanie predmetmi, pohyb, rytmus, hudba. Tým u žiakov nevyhorí záujem o poznatky a poznávanie a vo vyšších ročníkoch sa stretávame so záujmom žiakov pojmovo uchovať zažitý obsah,“ hovorí o skúsenostiach Czére.

Čo sa snažia presadiť

Medzi najznámejšie alternatívne systémy patrí napríklad waldorfská pedagogika či pedagogika Montessori. Obe alternatívy fungujú už aj na Slovensku.

Čo presne prinášajú? Waldorfská pedagogika

Zakladateľom je R. Steiner (1861 - 1925). Rozdeľuje pôsobenie na rozvoj dieťaťa na tri etapy, ktoré sú odvodené od fyziologických zmien. Prvá etapa je od výmeny zubov do 7. roku života - v tejto etape sa dieťa učí najmä napodobňovaním a vychovávateľ sa má starať o správne fyzické prostredie, okolie.

Druhá etapa je od 7. roku života po pohlavnú dospelosť – napodobňovanie vzoru vystrieda autorita a nasledovanie. Poslednou je etapa po dosiahnutí pohlavnej zrelosti - vychovávateľ vedie dieťa k vlastnému názoru, podporuje samostatnosť, učiteľ sa vzdáva svojej autority a stáva sa poradcom. Niekoľko hlavných princípov a inovačných myšlienok: dôraz sa dáva na umeleckú výchovu, výchovu umením a prírodou. Rovnako aj na prežívanie (city), tvorivosť a vlastnú tvorbu.

Podstatný je aj dôraz na zvláštne uspôsobenie prostredia na výchovu s možnosťou dotvárania deťmi. Sústredenosť sa kladie na žiaka, jeho osobnosť, skúsenosť, tvorivosť, potreby. Vysvedčenia neexistujú, raz ročne sa spracovávajú odborné posudky o žiakovi, na želanie sa môže vystaviť aj vysvedčenie. Na vyučovaní sa neznámkuje. Neexistuje riaditeľ školy, iba samospráva, ktorá sa raz týždenne stretáva, aby posúdila najdôležitejšie veci. V samospráve školy sú aj rodičia.

Pedagogika Montessori

Nesie názov po jej zakladateľke M. Montessori (1870 - 1953). Jej základnou myšlienkou bolo oslobodiť dieťa od diktatúry dospelých, dať mu slobodu, pričom verila, že dieťa má dostatok vnútorných predpokladov samo o sebe, aby sa stalo dobrým človekom. Jej filozofia dieťaťa bola poznačená náboženstvom, ale aj jej lekárskym vzdelaním či prácou s postihnutými ľuďmi.

Hlavnou príčinou deviantného rozvoja dieťaťa je neustály boj dospelého s dieťaťom, vnucovanie vôle dospelého dieťaťu. Niekoľko hlavných myšlienok a inovačných princípov: dieťa má urobiť len to, čo urobí samo a vlastnými silami, prostredie na výchovu má byť také, aby vyhovovalo potrebám detí a nie dospelých. Má dávať maximálne možnosti na ich rozvoj. Ide najmä o tri momenty, ktoré definujú podnecujúce prostredie - primeranosť zariadenia (nižšie kľučky na dverách a podobne) - didaktické pomôcky (valec, kocka) - každé dieťa má mať svoj pracovný kútik.

Rovnako dôležité je podporovať samostatnosť a sústredenosť detí na činnosť, ich individualizácia. Veľká váha sa pripisuje vnímaniu, rozvoju všetkých zmyslov. Princíp postupnej náročnosti sa má prejaviť najmä v prostredí, v jeho koncipovaní, ako aj v hračkách, ktoré majú postupne stupňovať možnosti rozvoja dieťaťa.

Osobnosť vychovávateľa, učiteľa je charakterizovaná vysokou odbornosťou a snahou pomôcť dieťaťu v jeho vlastnom vývoji a nie vo vývoji podľa predstáv učiteľa. Vyžaduje sa vysoká empatia od učiteľov, sledovanie potrieb detí, vytvárania podnetov individualizovaných a náročných pre všetky deti.

Autor: Lea Sobotová, smeŽeny 9/2008