Práca nadovšetko?

Vari všetci sa zhodneme na tom, že kombinácia – práca rovná sa koníček – je skutočne ideálna. Je prirodzené, že neraz nad pracovnými povinnosťami premýšľame aj vtedy, keď už za sebou zavrieme dvere kancelárie. Ak však prácou žijeme dvadsaťštyri hodín denne sedem dní v týždni, je to signál, že niečo nie je v poriadku. A môžeme sa zaradiť medzi workoholikov, ľudí závislých od práce, ktorých počet alarmujúco pribudol najmä v posledných rokoch. „V minulých storočiach išlo skôr o tvrdú prácu, ktorá súvisela s fyzickou námahou. Workoholizmus je civilizačné ochorenie a objavil sa s nástupom počítačovej techniky. Tá umožňuje spracovávať a aj prenášať informácie nie-koľkonásobne rýchlejšie, ako bol človek zvyknutý,“ vysvetľuje psychológ Karol Kleinmann z medicínskeho, psychologického a vzdelávacieho centra Salvus.

Ako sa to začína
Je úplne prirodzené, že každý má iný prístup k práci. Niektorí vybavujú všetko na poslednú chvíľu a na výsledku im až tak nezáleží, iní sú medzi kolegami známi ako pracanti, ktorí pedantne plnia všetky záležitosti a nerobí im problém brať nadčasy. Pracovitosť si však nemožno zamieňať s workoholizmom. „Ten, čo tvrdo pracuje, má vo všeobecnosti rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, vie vypnúť, relaxovať. V práci rozmýšľa o dovolenke pri mori.

Workoholik na dovolenke pri mori rozmýšľa o práci,“ uvádza príklad psychologička Jana Fottová z poradenského centra Križovatky. Ako každé ochorenie aj workoholizmus má niekoľko štádií a začať sa môže celkom nevinne. Napríklad tak, že získame prácu, ktorú sme veľmi chceli a baví nás. Máme veľa elánu a chuti do práce, ostávame v nej stále dlhšie a nosíme si ju aj domov, postupne nám zaberá aj víkendy. Nemáme čas na kamarátov a začína sa to prejavovať aj na našom zdraví.

„Postupne sa objavujú rôzne fyzické prejavy, ako sú napríklad bolesť hlavy, vyčerpanosť, tráviace problémy, bolesti v hrudi, skrátené dýchanie, neurotické tiky alebo závraty, ale aj behaviorálne prejavy, ako sú výbušné nálady, nervozita, nespavosť, podráždenosť, netrpezlivosť, zábudlivosť či problémy s koncentráciou a striedanie nálad od eufórie k depresii. Vo vážnych prípadoch sa workoholizmus končí tragicky infarktom alebo mozgovou mŕtvicou,“ vymenúva Fottová.

Rodinné a pracovné vplyvy
Výchova a prostredie, v ktorom vyrastáme, ako aj naše povahové vlastnosti sa podpíšu na tom, ako konáme dnes. Preto aj rodina má na vzniku závislosti svoju „zásluhu“. Veľa workoholikov pochádza z rodín alkoholikov alebo z iných dysfunkčných rodín, ktoré trpia nízkou sebaúctou. Ďalej sú to deti rodičov perfekcionistov, čo očakávajú prehnané úspechy od svojich detí. Tieto vyrastajú v tom, že čokoľvek spravia, nikdy to nebude dosť dobré.

U workoholikov je charakteristická snaha o výkon s úsilím splniť úlohy za každú cenu. „Typické sú nedočkavosť a nervozita. Pri práci sa správa podobne, ako sa správa človek, keď mu hrozí nebezpečenstvo alebo ak sa ocitne v situácii ohrozujúcej život. Výchova a pracovné prostredie takéto správanie môžu posilňovať,“ hovorí Kleinmann.

Zaujímavé je, že hoci workoholizmus je často rovnako nebezpečný ako iné závislosti, je tolerovanejší. „Ako pri každej závislosti aj pri workoholizme jedinec pociťuje veľké vnútorné prázdno, ktoré sa snaží vyplniť prácou a rýchlym budovaním kariéry. Zaplatí za to rozpadom partnerských vzťahov. Neúspech v tejto oblasti sa snaží kompenzovať úspechom v druhej. A práca je veľmi vhodný komponent na vyplnenie vnútorného napätia. Je spoločensky prijateľnejšia ako alkoholizmus alebo gamblerstvo, kde jedinec vypĺňa psychickú dieru rumom alebo hracími automatmi,“ dopĺňa psychológ.

Muži verzus ženy
Faktom je, že workoholikov častejšie nájdeme medzi mužmi ako ženami, najrizikovejšiu skupinu tvoria mladí ambiciózni muži, ktorých jediným záujmom a potešením je práca. „Veľké zastúpenie majú medzi manažérmi, účtovníkmi, počítačovými expertmi a paradoxne i medzi zamestnancami štátnej správy pre jej nepružnosť. Percento žien je podstatne nižšie a najmenej sú postihnuté vydaté ženy – matky,“ hovorí Kleinmann. Pravdepodobne je to spôsobené tým, že väčšina žien uprednostňuje rodinu a výchovu detí pred agresívnou kariérou.

Podľa Jany Fottovej však ženy v minulosti workoholizmus neobchádzal, aj keď sa prejavoval inou formou. „Napríklad prehnanou starostlivosťou o domácnosť a vo výchove detí do takej miery, že okrem domácnosti pre nich neexistovali žiadne koníčky a záujmy, žiadna zábava alebo spiritualita.“ U nežnejšieho pohlavia možno podľa nej rizikové skupiny hľadať medzi mladými ženami po skončení vysokej či strednej školy, ktoré začali pracovať a sú odhodlané vybudovať si kariéru pred tým, ako si založia rodinu. „Ako ohrozené ženy vnímam aj tie, ktoré si nezaložili rodiny alebo ktorých deti sa osamostatnili a zrazu nevedia, čo s voľným časom,“ domnieva sa Fottová. Prejavy závislosti sú však pri oboch pohlaviach rovnaké tak, ako je pre obe rovnako ťažké priznanať si závislosť.

Mňa sa to netýka?
Aj preto psychológovia zo svojich skúseností z praxe hovoria, že workoholici ich nezvyknú vyhľadávať, robia tak skôr ich partneri alebo blízki. „Workoholik si málokedy prizná svoju závislosť, podobne ako alkoholik alebo drogovo závislý. Osoby, ktoré prepadli nadmernej práci, to považujú za pozitívnu a prospešnú osobnú charakteristiku. Myslia si, že sú mimoriadne aktívne a schopné osoby, čo milujú svoju prácu.

V skutočnosti však workoholik nemá nič spoločné s nadšením a záujmom o prácu. Takýto človek nepatrí v kolektíve medzi obľúbených a ani obdivovaných. Je trpenou čiernou ovcou, lebo často odpracuje za ostatných to, čo tí nestihli,“ tvrdí Kleinmann. Preto vyhľadajú psychológa zväčša až v čase, keď dôjde k skutočne vypätým situáciám – či už im zlyhá zdravie, alebo sa im rozpadne vzťah, manželstvo.

Samotné uvedomenie si toho, že som závislý a potrebujem pomoc, je prvým krokom k liečbe. „Ďalšími krokmi je dlhodobá individuálna terapia, kde sa riešia problémy súvisiace s touto závislosťou, prehodnocujú životné priority, učí sa relax a nanovo získavanie rovnováhy medzi súkromným a pracovným životom. Napríklad v zahraničí začali vznikať skupiny anonymných workoholikov,“ hovorí psychologička.

Tak ako pri každej závislosti je však najdôležitejšia prevencia. V súčasnosti sa začína veľa rozprávať o worklife balance – teda kladení dôrazu na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, čo môže pomôcť v boji proti tejto závislosti. „Z hľadiska prevencie je dôležité zbaviť nadmernú prácu jej glorioly a vedieť rozoznať prvé príznaky. Len veľké nadnárodné spoločnosti v rámci sociálneho programu dokážu eliminovať u svojich zamestnancov workoholizmus alebo príbuzné ochorenie takzvané vyhorenie a posielajú ich na šesť až dvanásť mesiacov plne platenej dovolenky. Iba zmenou prostredia a mysle sa dá bojovať s týmto civilizačným ochorením,“ tvrdí Karol Kleinmann.

Rozbíjač vzťahov
Workoholizmus možno nazvať spoľahlivým rozbíjačom partnerstiev či manželstiev. Je však otázne, či to nie je aj naopak a nefungujúci vzťah nepôsobí ako spúšťač závislosti. „Nadmerne pracujúci človek prináša do sociálnych vzťahov nerovnováhu. Snaha dosiahnuť cieľ za každú cenu a najmä čas, ktorý na to vynakladá, mu rozbíja partnerský vzťah.

Ak na základe partnerských nezhôd niekto začne tráviť viac času v práci, tak ide skôr o útek od problému. Podobne ako je útek do choroby, ak neviem riešiť vzniknutý problém,“ hovorí psychológ. Fakt, že náš partner je pravdepodobne závislý od práce, môžeme často vnímať ako svoje zlyhanie. „Vzhľadom na to, že sexuálne potreby s workoholizmom u muža klesajú, žena sa obviňuje, že nedokáže muža zaujať a je preňho nepríťažlivá. Zároveň má pocti, že muž trávi viac času v práci, lebo ona nedokáže vytvoriť zodpovedajúce rodinné prostredie, v ktorom by sa cítil príjemne a dokázal relaxovať,“ vysvetľuje Fottová.

Ak však ide o vzťah, na ktorom nám záleží, nemali by sme to vzdávať bez boja. Najlepšou cestou je snažiť sa partnerovi ukázať, že nám na ňom záleží, rozumieme, aká je pre neho práca dôležitá a čo preňho znamená. „Ale taktiež mu dajte najavo svoje obavy, že ak takýmto štýlom bude dlhšie pokračovať, skôr či neskôr to nezvládne. Upozornite ho na dôležitosť dovoleniek a spoločných večerov. Výčitky a vyhrážky nie sú na mieste, skúste sa s ním radšej konštruktívne porozprávať,“ radí Jana Fottová.

Rôzne vnímanie práce v rôznych krajinách
Martina Novak, marketingová manažérka, Henkel Slovensko
Pochádza z Rakúska, na Slovensku žije a pracuje viac ako tri roky
„Podľa môjho názoru v Rakúsku vo všeobecnosti cítiť túžbu po kariérnom úspechu, ale veľmi veľa závisí aj od toho, v ktorej oblasti sa pohybujete. Ľudia s vyšším vzdelaním po kariére túžia prirodzene. Na druhej strane si myslím, že pre Rakúšanov je veľmi dôležitá rovnováha medzi prácou a súkromím. Vo všeobecnosti nie sú ochotní pre kariéru obetovať svoj voľný čas.

Najväčší rozdiel medzi vnímaním práce na Slovensku a v Rakúsku vidím v tom, že Rakúšania sa väčšinou snažia oddeliť prácu od súkromného života. Naopak sa mi zdá, že tu sú práca a súkromný život viac spojené. Osobný kontakt a tímový duch medzi kolegami sa považujú za veľmi dôležité, aspoň v našej firme. Keď som prišla na Slovensko, bola som milo prekvapená, že ľudia sú vo všeobecnosti veľmi priateľskí a voči mne boli veľmi otvorení.

Myslím si, že veľmi k tomu prispelo aj to, že som sa snažila učiť po slovensky – kolegovia to vôbec nebrali ako samozrejmosť, naopak to veľmi ocenili. V súčasnosti mi preto vyhovuje viac pracovať na Slovensku, ale, samozrejme, je to ovplyvnené tým, že mám veľké šťastie na pracovný kolektív. Myslím si, že človek môže byť dlhodobo spokojný v práci iba vtedy, keď dobre zladí pracovný život s voľným časom.

Samozrejme, sú obdobia, keď je práca viac dominantná – napríklad, keď treba ukončiť nejaký dôležitý projekt. Keď medzi prácou a voľným časom nie je dlhodobá rovnováha, človek sa skôr či neskôr vyčerpá a nie je neschopný vykonávať svoju prácu na sto percent. Keď mám pocit, že nič nestíham a neviem, kde začať, snažím sa určiť si priority. Veľmi mi pomôže, keď si napíšem zoznam všetkého, čo treba vybaviť. Ten zoznam potom zoradím podľa dôležitosti a nutnosti. Okamžite mám lepší prehľad a určite a príjemnejší pocit.“

Ktorých krajín sa workoholizmus týka
Na Slovensku ešte nie je tento problém taký rozšírený ako v iných krajinách, napríklad v Japonsku, kde je podľa mnohých prieskumov najviac ľudí závislých od práce. Psychológ Karol Kleinmann to komentuje: „Workoholizmus súvisí s technickým pokrokom. Nie práca, ale informácia sa stáva drogou. Kto má informácie, má moc. Hlad po neznámych informáciách a najmä rýchlosť, s akou sa k nim môžeme dostať, z niektorých jedincov alebo spoločností môžu urobiť informačných diktátorov. Preto v spoločnostiach, kde je najrýchlejší rozvoj počítačovej techniky, je aj najviac workoholikov.“

Ako to vidíte vy
Podľa 70 % respondentov našej internetovej ankety sa workoholizmus týka rovnako učiteľa, ako aj finančného experta, na profesii nezáleží. Viac ako 21 % si myslí, že najviac workoholikov sa vyskytuje medzi ľuďmi na vysokých manažérskych pozíciách, počítačovými expertmi a podobne. Podľa 9 % najviac ohrozuje cieľavedomých, mladých ľudí, pričom oveľa viac sú ohrození muži ako ženy.

NA KOHO SA USMIALO ŠŤASTIE
Do ankety sa zapojilo 1508 respondentov, výherkyňou dámskeho parfumu je Sylvia Rózsa.

Autor: smeŽeny, 8/2008