Často sa tvrdí, že dnešné deti sú vyspelejšie ako ich predchodcovia. Podľa psychologičky sú však mnohé jednoznačné vyjadrenia veľmi zjednodušujúce a často i nelogické. Vieme síce dokázateľne zistiť, že priemerná výška ľudí sa zvyšuje, ale poukazovať na väčšiu vyspelosť dnešných detí napríklad vďaka technickému pokroku je zavádzajúce.
„Deti majú naozaj oveľa rýchlejší prístup k informáciám, čím sa zvýšila ich vyťaženosť, ale nie rozsah a kapacita schopnosti zapamätania a spracovávania informácií. Ide skôr o vyhradenú zameranosť, ktorú nesie v sebe každá doba v zmysle hodnôt. Deti kopírujú svet dospelých. Dnes je hodnotné vedieť sa rýchlo a efektívne orientovať vo svete informácií. Vedieť zarobiť, mať obchodného ducha. Deti svojou danou schopnosťou učiť sa, veľmi rýchlo prijímajú nové zručnosti, čo sa nám dospelým v tomto svete naozaj rýchlo sa vyvíjajúceho technického pokroku môže javiť ako vyspelejšie, ale v skutočnosti by rovnako napredovala i staršia generácia v období svojho detstva,“ vysvetľuje Muráriková.
Treba si uvedomiť, že dynamika a dravosť detí je ovplyvnená i vonkajšími vplyvmi a nezanedbateľná je aj výchova. „Oproti minulosti je iné možno to, že deti boli vedené k väčšej poslušnosti a uniformite, dnes sa vyzdvihuje postupne viac individualita a niekedy až egocentrizmus,“ myslí si psychologička.
Nijaké zrýchlenie
Občas sa nám môže zdať, že do predčasnej vyspelosti detí tlačia aj samotní rodičia. Stačí si pripomenúť, koľkoroční skoro dospelí sa prihlásili za asistencie svojich rodičov do SuperStar. Prirodzene, môžeme hovoriť o čase, ktorý nám prináša iné možnosti, inak vyzerá desaťročné dievča v dobových kamašiach a inak dnešné v silonkách a topánkach na podpätku.
Deti vo svojej prirodzenosti chcú byť moderné a zároveň aj také ako všetci ostatní. „Majú väčšiu škálu možnosti výberu oblečenia v obchodoch, ako aj väčšiu toleranciu u učiteľov, čo sa týka napríklad odfarbených vlasov. Vývinové etapy, ako je obdobie prvého vzdoru v predškolskom období, náročného procesu hľadania kamarátov v školskom období až po obdobie predpuberty a puberty zatiaľ nezaznamenalo nejakú akceleráciu.
Samozrejme, že individuálne rozdiely sú vždy,“ vysvetľuje psychologička a samozrejme podčiarkuje, že každé dieťa dospieva individuálne. Svoju úlohu v tomto smere zohráva výživa, výchova, podnety, ale najväčšiu úlohu zohráva genetika.
Aj dnešné deti myslia
Polemizovať môžeme aj pri tom, do akej miery ovplyvňuje našich najmladších internet, či médiá, podľa ktorých bezducho kopírujú, čo im ponúkajú. Psychologička si myslí, že aj tu treba mať na pamäti fakt, že od malička všetci preberáme poznatky, postoje, vedomosti a hodnoty. Média nielen deti, ale i dospelých ovplyvňujú a to na úrovni podprahovej i emocionálnej. Prečo by inak fungovali reklamy.
„Napriek tomu si nemyslím, žeby sa v minulosti alebo dnes prijímali názory u detí bez rozmýšľania. Iste, niektoré deti tak môžu fungovať hoci aj do dospelosti a stanú sa z nich ľahko manipulovateľné bábky. Psychická vyspelosť znamená menej vnútorných konfliktov, silný charakter a vyrovnanú emocionalitu. V tomto smere je významná výchova, ako aj vrodený temperament a iné vlohy,“ pripomína Muráriková. Výchova tu však zohráva najdôležitejšiu úlohu, lebo psychická vyspelosť znamená i úroveň sociálneho intelektu, čiže schopnosť porozumieť a vnímať potreby iných ľudí a zároveň i svoje. Je aj schopnosťou vedieť sa zodpovedne postaviť k svojim činom a vyjadriť svoj názor.
Vyspelejší po sexuálnej stránke?
Média nám takmer denne prinášajú informácie o sexuálnej vyspelosti mladých, neadekvátnych sexuálnych praktikách, či dokonca znásilneniach. Pritom podľa výskumov sa veková hranica prvého pohlavného styku nijako významne neposunula smerom dolu. „Tu nejde o rýchlejšie zrenie detí, ale skôr o akúsi prázdnotu v ich prežívaní, ktorú si zapĺňajú a často súvisí s chladnými a neosobnými vzťahmi s rodičmi, alebo s problémami v rodine, ktoré sú ťaživé a dieťa si takto hľadá uvoľnenie svojej úzkosti.
Podobne vznikajú i závislosti,“ objasňuje Muráriková. Sexuálna vyspelosť znamená schopnosť pristupovať zodpovedne k svojim rozhodnutiam v tejto oblasti. Vďaka osvete je táto úroveň vyššia, čo sa týka antikoncepcie. „Sexuálna výchova v rodinách a viac-menej i na školách je stále tabu. Pritom je dôležitou už od malička, keď dieťa vníma láskyplný vzťah svojich rodičov ako niečo, čo mu dodáva istotu a zdravý postoj k sexualite,“ objasňuje Muráriková.
Trestná zodpovednosť
Aj keď nie je dokázané, že celkovo sú dnešné deti vyspelejšie alebo vyzretejšie ako ich predchodcovia, veková hranica trestnej zodpovednosti (občas si myslíme, že naozaj opodstatnene) sa znížila z 15 rokov na 14 rokov. Či je takéto dieťa natoľko vyspelé, aby nieslo plnú zodpovednosť za svoje činy, považuje psychologička priam za filozofickú otázku. „Už prvé kontakty na pieskovisku vedú u deti k poznaniu, že niektoré hranice nemožno prekročiť a tvoria sa základy morálky.
Na druhej strane je množstvo dospelých, ktorí veľmi rýchlo a radi odovzdajú svoju zodpovednosť za dieťa na niekoho iného. Na otázku o hranici zodpovednosti za svoje činy možno odpovedať z hľadiska filozofického, náboženského i politického a vyžadovalo by to oveľa väčší priestor na vyjadrenie. Je nemožné to dať do roviny - áno-nie,“ uvažuje psychologička. Rovnako sa zvažuje aj zníženie vekovej hranice pri možnosti urobenia vodičského preukazu (podobne ako v USA od 16 rokov), taktiež sa uvažuje o znížení vekovej hranice pri voľbách. Niekto za tým hľadá zvýhodnenie dnešných „vyspelých“ detí, iný skôr zbieranie volebných hlasov, či šikovný biznis pre autoškoly a poisťovne. „Aby sme až tak nezjednodušovali, je tu odhliadnuc od ekonomického pohľadu i možnosť individuálneho zváženia. Napríklad v prípade, keď sú rodičia invalidi, tak takýto skorší vodičský preukaz je prínosom,“ tvrdí psychologička.
Iná podpora
Dôležitou zložkou v našich životoch zohrávajú peniaze. Môže sa nám zdať, že deti dneška na nich priam visia. Zdá sa, že skôr chápu ich použiteľnosť, majú väčšiu ambíciu zarábať peniaze v nižšom veku. „Peniaze dnes predstavujú prvotnú hodnotu, produkt všetkého snaženia. Tieto ambície sú rozhodne dnes viac podporované ako to bolo v minulosti.
Na druhú stranu poznať použiteľnosť peňazí dokáže skôr dieťa, ktoré je vedené k samostatnosti a vie, že peniaze nepochádzajú z bezodnej truhlice, čo zase úzko súvisí s výchovou,“ pripomína psychologička. A hoci sa nám môže zdať, že dnešné deti sú zároveň aj odvážnejšie, ako sme boli v ich veku, napríklad viac cestujú, študujú v zahraničí, nemusíme sa zbytočne podceňovať. Súvisí to so životným štýlom s možnosťami i pracovnými ponukami, teda adaptabilitou ľudí na zmenu podmienok, ktorým by sme v ich veku tiež neunikli.
Staršia ťahá mladšieho
Katarína Mešinová (34), Roman Mešina (39)
„Dnešné deti sú vyspelé najmä technicky. Niekedy sa mi zdá, že až príliš a zároveň mnohým veciam najmä po psychickej stránke nerozumejú, nedokážu všetko stráviť, sú citovo zraniteľnejšie,“ myslí si tridsaťštyriročná Katarína Mešinová, ktorá vychováva dve deti. Dvanásťročnú Lujzu a päťročného Filipa.
Aj keď si myslí, že porovnávanie súrodencov nie je správne, je presvedčená, že každé dieťa je individuálne, pripúšťa, že mladší Filip je trošku popredu ako jeho sestra, keď mala päť. „Snaží sa dobehnúť staršiu sestru. Je rozumnejší, usiluje sa riešiť situácie podľa toho, aké východiská vidí u sestry. Niekedy je to smiešne, pretože jeho problémy sa nedajú porovnať s problémami dcéry a niektoré situácie vyznievajú v jeho podaní komicky.
Tým, že je medzi nimi sedemročný vekový rozdiel, mohli sme sa im venovať rovnako, mali sme na nich dostatok času,“ vysvetľuje Katarína. Jej manžel Roman dodáva, že je dôležité, v akej rodine dieťa vyrastá, pretože mu dáva základy do budúcna. „Dieťa sa v rodine formuje, smeruje k tomu, aká bude z neho osobnosť.
Vo vývoji detí je dôležité ich detstvo. Nie menej dôležité je aj zvyšné prostredie, v ktorom deti vyrastajú. V prípade Filipka je to jasné, lebo tam ho rodič dokáže postrážiť, ale čo sa týka Lujzy, je vo veku, keď jej nezáleží len na názore rodiča, ale aj na názore priateľov, preto by rodič mal zvážiť, do akej školy dieťa umiestni, s akými kamarátmi sa stretáva. Poznám veľa prípadov, keď dieťa je z dobrej rodiny, ale má zlých kamarátov a potom sa to s ním vezie.“
Mladistvý v zákonoch
Na otázky odpovedá advokát Juraj Lukačka.
Z právneho hľadiska sú dnešné deti jednoznačne vyspelejšie, ako boli v rovnakom veku ich rodičia. Nasvedčuje tomu aj fakt, že zákon posunul hranicu trestnej zodpovednosti z 15 rokov na 14 rokov. Prináša (prinesie) takéto opatrenie naozaj pozitívny výsledok?
Nový trestný zákon, účinný od 1. 1. 2006, znížil hranicu trestnej zodpovednosti pre každú fyzickú osobu na okamih dovŕšenia 14. roku veku. Takýto krok zákonodarcu zrejme reflektoval na spoločenskú potrebu prísnejšie, respektíve od mladšieho veku, postihovať trestnú činnosť mladistvých. Vzhľadom na skutočnosť, že od účinnosti takejto zmeny v našom právnom poriadku uplynulo iba niečo viac ako jeden rok, nedá sa podľa môjho názoru zodpovedne vyhodnotiť opodstatnenosť tohto opatrenia a jeho prínos pre spoločnosť. Osobne sa však domnievam, že trestné právo, najmä vo vzťahu k deťom a mladistvým, by sa malo uberať formou prevencie a nie formou rozširovania trestnej zodpovednosti.
Čo všetko zníženie vekovej hranice obnáša?
Iba to, že trestne zodpovedným páchateľom sa môže stať osoba dovŕšením 14. narodenín, oproti predošlej úprave, kde to bolo dovŕšením 15. roku veku. Treba však povedať, že mladistvým, teda osobám od 14 do 18 rokov, je venovaná celá časť Trestného zákona, ktorá upravuje viaceré výnimky trestnej zodpovednosti a trestania mladistvých.
Ak napríklad mladistvý mladší ako pätnásť rokov, ktorý v čase spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný. Tu vidíme, že je zmiernená tvrdosť zníženia vekovej hranice trestnej zodpovednosti pod 15 rokov a vyspelosť páchateľa mladšieho ako 15 rokov sa môže v každom konkrétnom prípade posudzovať rozdielne.
Aký ekonomický dosah má zníženie trestnej zodpovednosti pre spoločnosť?
Vzhľadom na krátkosť účinnosti tohto opatrenia, nie je možné na túto otázku jednoznačne odpovedať. Z dlhodobejšieho ekonomického hľadiska to však bude vyplývať najmä z porovnania pozitívneho efektu opatrenia vo vzťahu k poškodeným trestnou činnosťou osôb mladších ako 15 rokov a na druhej strane záťaže štátu v súvislosti s trestným stíhaním, respektíve výkonom trestov a ochranných opatrení týchto osôb.
Vraj máme jeden z najprísnejších trestných zákonov v celej Európskej únie a to napriek tomu, že kriminalita u nás nie je väčšia ako v okolitých štátoch. Čo je na tom pravdy?
Je pravda, že nový Trestný zákon, účinný od roku 2006, sprísnil a sformalizoval postihy za trestnú činnosť, čím sa náš Trestný zákon zaradil medzi najprísnejšie v EÚ. V súvislosti s témou trestnej zodpovednosti mladistvých však treba spomenúť napríklad Veľkú Britániu, kde je vek pre trestnú zodpovednosť mladistvých podstatne nižší ako u nás.
Vo všeobecnosti však štatistiky z iných štátov nasvedčujú tomu, že sprísňovanie trestov a represie nemajú za následok automatické zníženie trestnej činnosti a preto nie je isté, či sprísnenie trestného kódexu v našom štáte prinesie zamýšľaný efekt.
Autor: Lea Sobotová, smeŽeny 7/2008