Aj keď sa nás snažia všakovaké štatistiky o počte pohlavných stykov presvedčiť, koľkokrát do týždňa by sme sa mali zblížiť so svojím partnerom, tieto čísla nám nedávajú žiadnu záruku spokojného a zdravého sexuálneho života. Čisto zjednodušene by sa dalo povedať, že zdravý je ten, kto si svoje zdravie neuvedomuje. „Najjednoduchšie by bolo asi prirovnanie, že tak, ako si neuvedomujeme svoje zuby, kým sú zdravé, trávenie, pokiaľ funguje, či srdce, ktoré bije v pravidelnom rytme a zvláda každodennú záťaž. Takisto aj zdravý sexuálny život je ten, ktorý plynie, prirodzene sa prispôsobuje veku, skúsenostiam, okolnostiam a možnostiam,“ vysvetľuje psychologička a sexuologička Danica Caisová, ktorá zároveň dodáva, že začlenením do každodenného života prináša v prvej fáze očarenie a vášeň, neskôr sexuálny súlad a následne príjemnú pohodu v sexuálnom stereotype.
„Mnoho dvojíc má roky zabehnutý sexuálny scenár, ktorý funguje a pár nevidí dôvod na zmenu,“ pripomína Caisová. Zádrh sa začína vo chvíli, keď sa u jedného z partnerov objaví porucha alebo choroba, ktorá znemožní pokračovanie v zabehnutých koľajach. „Celoživotná spokojnosť so sexuálnym životom prakticky neexistuje. Mám však hodnotiť dočasnú nespokojnosť ako poruchu?“ pýta sa sexuologička a vysvetľuje, že ľudia vo všeobecnosti majú menej sexu, ako by si priali.
Môžu za to prapredkovia
Často naše počínanie pripisujeme výchove, naučeným pravidlám, normám, ktoré sa mnohé roky vyvíjali. Málokedy si uvedomíme, že množstvo vecí si dodnes ponechávame z čias našich prapredkov. Rovnako je to s vytváraním párových väzieb. „Schopnosť vytvárať párové väzby nemáme naučenú, ale vrodenú. Hľadať v dave toho pravého či tú pravú dokázal už človek starších štvrtohôr. A nechal nám tu dedičstvo. Motivačné systémy, ktoré nás navádzajú v hľadaní. Túžba páčiť sa, eroticky zaujať, správať sa istým spôsobom, aby sme boli atraktívne, vieme všetky. Netušíme však, že sme sa to nenaučili od našich mám, ale už od prehistorickej ženy,“ objasňuje Caisová.
V súčasnosti to môže znieť prinajmenšom čudne, ale naše počínanie vyúsťuje do jedinej prapodstaty. A to bez ohľadu na zrovnoprávnenie žien s mužmi či boj o rodovú rovnosť. „Robíme sa jemnejšie, menšie, snažíme sa o hebkú pleť, zdravé vlasy či zuby. Zdravie je prísľub zdravého sexuálneho života a zdravého potomstva. Párové väzby vznikli ako nevyhnutnosť vychovávať potomstvo, starať sa o to, aby prežilo. A tak niektoré párové väzby trvajú celý život, niektoré iba v čase zaľúbenosti a iné iba v čase párenia,“ pripomína psychologička a sexuologička.
Musíme si rozumieť
Tento fakt nám jasne dokazuje, že sexualita je človeku prirodzená. Všade sa o tom píše, no podľa Caisovej, keď si túto vetu premeníme na drobné, zistíme, že pod prirodzenosťou sa dá schovať čokoľvek. „Jednoduchý návod neexistuje. Zdravý sexuálny život predpokladá v prvom rade poznanie vlastnej sexuality. No rozumieť vlastnej sexualite nás nikto neučí.
Mnoho ľudí nedokáže o sexe voľne, prirodzene, spontánne a bez zábran ani hovoriť. Dokonca ani so svojím partnerom či lekárom. Spomínam si na ženu, ktorá vtipne upozorňovala svojho manžela na jeho problémy s erekciou a nechápala, prečo nejde k lekárovi,“ dáva príklad Caisová a pripomína, že zdravý sexuálny život sa neriadi počtom partnerov ani skorým či neskorým začiatkom sexuálneho života či počtom sexuálnych stykov.
Ak človek porozumie vlastnej sexualite, dokáže oveľa lepšie a jednoduchšie dodržiavať aj zásady sexuálnej striedmosti, zásady vynútenej sexuálnej abstinencie či zdržanlivosti. „Ľahšie odoláva zvodom a lákadlám či sexuálnemu pôžitkárstvu,“ pripomína sexuologička. V zásade platí, že pokiaľ náš sexuálny život hodnotíme ako uspokojivý, je veľmi citlivým a spoľahlivým indikátorom psychického a telesného zdravia. „Rovnako to platí pre ľudí mladých, ale najmä pre ľudí v strednom a staršom veku. Faktom je aj to, že o sexualite zrelých ľudí sa hovorí iba v poslednom desaťročí, predtým to bola téma tabuizovaná,“ vysvetľuje Caisová.
Čo však treba robiť, aby sme náš sexuálny život naozaj mohli nazývať uspokojivým? Aké preventívne opatrenia by sme mali podstúpiť? Podľa sexuologičky je podstata všeobecnej prevencie jasná. „Zdravý spôsob života, zásady uchovania si dobrého telesného a psychického zdravia a porozumenie vlastnej sexualite.“
Autor: Lea Sobotová, smeŽeny, 6/2008