Jeden z najkrajších

Keď sa naň pozeráme zospodu, takmer si ho nevšimneme. Nevyniká výškou ani svojráznou figúrou a navyše sa aj ukrýva za svojimi podstatne nižšími odnožami. Dokonca aj meno má šedivé. Napriek tomu je tento vápencovo-dolomitový prílepok k žulovej hradbe Roháčov nie náhodou zaraďovaný na prvé priečky najkrajších vrchov Slovenska. Sivý vrch - 1 805 metrov.

Najkrajším chodníkom
Z Liptova či letovísk na pravom brehu Liptovskej Mary ho ani nevidíme, zakrývajú ho bralnaté Babky a zdanlivo výrazný kužeľ Ostrej. Sivý vrch sa objaví až z väčšieho odstupu. Napríklad pri pohľade z diaľnice na dolnom konci Liptovskej Mary. Viac sa odhaľuje Oravcom v okolí Zuberca. Nie je to iba jeho zjav, čo ho radí medzi naj vrchy. Čím si táto nevýrazná, polorozpadnutá troska morských sedimentov získava srdcia turistov?

Ak začneme vystúp povyše Hút, neďaleko horárne pod Bielou skalou (tradičné východisko pre hrebeňové prechody Západných Tatier) a zvolíme si najkratšiu a najpohodlnejšiu trasu výstupu na Sivý vrch, strmé stúpanie nás privedie k bralám Jánošíkovej skaly povyše Hutianskeho sedla. Z južnej strany obídeme bralá Bielej skaly, ktorá je akoby predsunutou baštou impozantného skalného mesta. Vinúci sa chodník nás zavedie bludiskom zvláštnych skalných útvarov – veží, okien, polozrúcaných múrov. Skalné mesto dokonca ukrýva aj 88 metrov hlboký otvor puklinovej priepasti. Jednu z roklín prechádzame pomocou železnej reťaze, nasleduje pokojnejšie stúpanie hrebeňa a následne nás čaká vrchol, kde zapájame do výstupu ruky aj reťaze. No ani tento dobrodružný výstup s horolezeckými prvkami nie je to, prečo sa Sivý vrch pýši obľúbenosťou.

Keď sivá hýri farbami
Priehrštie svojich atraktívnych pokladov nám Sivý vrch ukazuje najmä v období vrcholiacej jari. V týchto polohách zavládne až koncom júna. Sivé múry sa z večera do rána zafarbia bujnými záhonmi vzácnych kvetov, ktorých hodnota je nevyčísliteľná. Podľa botanikov sa na Sivom vrchu nachádza 560 druhov cievnatých rastlín, z toho 65 úplne chránených a 28 endemických (vyskytujúcich sa iba na tomto mieste) druhov. Ich neobyčajná pestrosť je daná osobitým geologickým podlažím a pestrosťou reliéfu. Po ústupe snehu sa stráne stávajú modrofialovou mozaikou horcov a šafranov. Postupne rozkvitnú ďalšie druhy a farebné záhony zdobia lúky Sivého vrchu až do neskorého leta. Na južných svahoch je častý výskyt klinčeka lesného či voskovky holej. Severné stráne nám predstavujú vzácnu soldanelku karpatskú alebo prilbicu pestrú, v štrbinách lomikameň trváci, klinček včasný pravý aj prvosienku holú.

Svetové strany
Komu by sa však málil najkrajší výstup na vrchol spod Bielej skaly, má na výber niekoľko výstupových či zostupových alternatív s množstvom ďalších zaujímavostí. Z liptovskej strany sa môže vybrať malebnou trasou hrebeňom Babiek alebo okolo Chaty pod Náružím (známa aj ako Chata na Červenci). Označený prístup vedie ponad impozantné skalné galérie Sokola a Mnícha. Od Chaty pod Náružím stúpa kľukatý chodník pomedzi kosodrevinou porasteným hrebeňom okolo Ostrej a cez sedlo Priehyba. Za jasného počasia, je jedno či v lete, alebo v zime, stúpame na vrch a náš pohľad nevie, na ktorú stranu skôr sa má pozrieť. Doďaleka sa rozkladajú početné vetvy Jalovskej doliny, olemované hradbou Západných Tatier – oblé chrbty Brestovej a Slatína, zrázne Skriniarky, nerozlučné dvojičky Pachoľa a Baníkov, ktoré medzi sebou zvierajú strmý žľab Parichvostu.

Vo vymenúvaní kruhových výhľadov by sme mohli pokračovať ďalej. Práve to, je ďalšou špecialitou Sivého vrchu. Aj keď nepatrí medzi typické vyhliadkové štíty Západných Tatier, medzi jeho osobitosti patrí, že z ktorejkoľvek strany v jasnom počasí stúpame na jeho sivú akropolu, dopraje nám už zďaleka krásne pohľady na všetky svetové strany.

Autor: Zdroj: Prírodné krásy Slovenska - Najkrajšie vrchy, Dajama