Čím chceš byť, čím chceš byť...

Požiarnik, policajt, princezná, učiteľka, kozmonaut a mnohé iné najčastejšie figurujú medzi vysnívanými detskými „povolaniami“. Často majú pramálo spoločné s realitou a s pribúdajúcimi rokmi či skúsenosťami sa menia tak, ako sa menia aj vplyvom času. Sú však aj také, ktoré sú večné. Na učiteľov či doktorov sa v detstve hrali naši starí rodičia a v materských škôlkach sú obľúbené aj v súčasnosti. „Hry na doktorov a učiteľov tu zostávajú, pretože deti tak napodobňujú dospelých. Na základe ich osobnej skúsenosti sa doma hrajú a pritom sa stávajú hlavnými aktérmi. Používajú presnú intonáciu slov a viet, ale je to hra bez hlbšieho zamýšľania sa nad budúcim povolaním,“ vysvetľuje psychologička Gabriela Herényiová.

Keď ide do tuhého
Hoci niektorí šťastlivci majú o svojej budúcnosti jasnú predstavu už odmalička a bez problémov idú za svojím cieľom, u väčšiny sa formuje postupne. Mnohí začínajú nad tým rozmýšľať až v „zlomových“ rokoch, teda po skončení základnej, prípadne strednej školy, keď sa skrátka musia rozhodnúť. „Výber povolania je relatívne komplikovaný proces. Začína sa stresom v deviatej triede – kam na strednú školu? Zvyčajne je výber strednej školy ovplyvnený kamarátom, ktorý ide na tú istú školu, alebo výberom gymnázia, ktorý predlžuje rozhodovanie o ďalšie štyri roky,“ vymenúva psychologička. To potvrdzujú aj žiaci z deviateho ročníka základnej školy v Spišskej Novej Vsi, z ktorých väčšina na otázku – kam sa hlásia po jej končení – uviedla gymnázium. Ak si mohli vybrať dve školy, za obe z nich si zvolili gymnáziá, prípadne si ako druhú vybrali strednú školu s maturitou (40 %) alebo stredné odborné učilište (10 %). „Za voľbou študijného odboru môžu byť aj pomerne neurčité, ale veľmi silné túžby typu niečo také, aby mi nikto nerozkazoval alebo aby som pri tom nemusela sedieť na jednom mieste, alebo prostý fakt, že odbor si vybrala najlepšia priateľka a kamarát a spolu si vysokú školu lepšie užijeme,“ hovorí sociologička Zuzana Kusá.

Čo na to rodičia?
Azda ešte väčšiu úlohu ako kamaráti, zohrávajú v ďalšom smerovaní mladého človeka rodičia. Často nie sú príliš nadšení romantickými či nereálnymi predstavami a rozhodnutiami svojho potomka a snažia sa ho držať pri zemi či odhovárať od povolaní, ktoré nemajú veľké uplatnenie. Hoci na jednej strane si môžu deti od rodičov vziať vzor, ich povolanie môže byť aj signálom, ktorou cestou sa nevybrať. „Mladá generácia sa pozerá na svojich rodičov niekedy s dešpektom, najmä pre obsah výplatnej pásky, a k tomu neadekvátne pracovné zaťaženie. Vezmite si vysokoškolského učiteľa, ktorý sa musí ustavične pripravovať na prednášky, píše množstvo posudkov, projektov, pracuje po nociach, ale jeho finančné ohodnotenie sa nedá porovnať so zárobkami jeho dospelých detí, ktoré by za taký plat nerobili,“ hovorí Gabriela Herényiová.

Pokračovať v rodinnej tradícii
V minulosti sme počúvali o rodinách, kde sa povolanie dedilo z pokolenia na pokolenie a mladšie generácie pokračovali v rezbárskej, stolárskej či hrnčiarskej tradícii. Hoci tieto sú dnes skôr raritou, stále veľa rodičov predpokladá, že potomok po nich prevezme žezlo. „Ak odhliadneme od umeleckých profesií a ďalších povolaní so špeciálnym čarom, rodinné povolania súviseli a súvisia najmä s existenciou úspešného rodinného podniku. Tlak na prevzatie rodičovského remesla vyvoláva potreba udržať ho a ďalej zúročiť vložené investície,“ hovorí sociologička Zuzana Kusá, ktorá sa domnieva, že takéto dedenia skôr zažívajú comeback a nevnímajú sa ako „vnútený údel“. Prevzatie zabehaného rodičovského podniku, ako napríklad zubnej ordinácie s klientelou, síce podľa nej na jednej strane zužuje životné možnosti, ale na druhej strane dáva oveľa viac slobody v otázkach životnej úrovne a životného štýlu než v prípade slobodnej voľby profesie a budovania kariéry od nuly. Samozrejme, nie sú zriedkavé ani situácie, keď mladý človek vidí svoju budúcnosť inde, ako si predstavujú rodičia. „Situácia je oveľa horšia, ak sa povolanie dedí v rodine už niekoľko generácií a v takýchto prípadoch je rebélia mladého človeka proti vybrané-mu povolaniu veľmi ťažká, tak pre neho samotného, ako aj pre rodinu,“ uvádza psychologička. V takýchto prípadoch zaváži najmä dostatočná komunikácia, vzájomný rešpekt a uznanie, že v otázkach vlastnej budúcnosti by mal byť zodpovedný každý sám za seba.

Mediálny predobraz
Debaty na tému vplyv médií na mladých ľudí sa o niečo intenzívnejšie rozvírili v čase, keď na náš trh prišli šou zahraničného formátu, ako napríklad SuperStar či rôzne druhy reality šou. Mnoho odborníkov zdôrazňovalo, že predobrazom sa stávajú tí, ktorí sa stali hviezdami zo dňa na deň bez predchádzajúcich skúseností či zázemia. „Situácia je rozdielna podľa veku mladého človeka. Najrizikovejším obdobím sa mi javí práve stredoškolská mládež, ktorá je veľmi ovplyvnená médiami a rôznymi rýchlokvasenými celebritami. Za ich úspechmi vidia najmä popularitu, zaplnené stránky bulvárnych časopisov a možnosť ľahkého zárobku,“ hovorí psychologička, podľa ktorej rodičia detí tejto vekovej kategórie musia vynaložiť často enormné úsilie, aby prehovorili svojho potomka na pokračovanie v štúdiu, pretože vzdelanie nie je pre tieto deti zárukou úspechu.

Sociologička Zuzana Kusá si myslí, že túžby, ako napríklad stať sa slávnym hercom či spevákom, boli u mladých ľudí vždy. „Štatistiky nenaznačujú, že by napríklad umelecké odbory boli obliehané viac než Akadémia Policajného zboru. To neznamená, že mediálny svet nie je zvodný, ale skôr to, že za vstupenku do tohto sveta sa nepovažuje profesionálny výcvik, ale úspech na kastingoch, konkurzoch a najrôznejších súťažiach. Médiá pestujú starý príbeh o samorastoch a prirodzených talentoch, ktoré najprv musia byť objavené, výcvik a zušľachťovanie príde neskôr.“

Dobre si zarobiť
Mladí ľudia sa v súčasnosti už prekvapivo skoro zamýšľajú nad tým, koľko by im dané povolanie mohlo vyniesť. Aj podľa učiteľky na základnej škole Anny Prachovej najviac u žiakov rezonuje dobre si zarobiť. „Napríklad aj prostredníctvom práce v cudzine, kde robia aj to, čo ich nebaví. Až na druhom mieste sú ich záujmy a sny,“ hovorí. Sociologička tvrdí, že praktické úvahy vždy zohrávali a zohrávajú dôležitú úlohu. „Svedčí o tom aj trvalý záujem o ‚univerzálne‘ odbory ako ekonomika a právo. Môj otec rád uvádza, že na začiatku 20. storočia boli na celej Orave dvaja lekári a 160 notárov. Používa to ako dôkaz, že právnici sa uživia aj tam, kde ostatní živoria,“ uvádza sociologička.

No stále viac mladých ľudí si v súčasnosti uvedomuje, že vysoká škola a žiaden odbor im dobrú prácu nezaručí, a tak veľa z nich sa po skončení školy uberá iným smerom, ako vyštudovali. „Berie sa to ako bežná vec a nie ako prehra. To môže vyvolať určitú vlažnosť k predmetu štúdia, ktorá je možno prospešná pre osobnú rovnováhu, ale nie pre vyhliadky študovaného odboru. Takisto mnohí zamestnávatelia nevyžadujú konkrétny typ vysokej školy, ale skôr pre nich vhodnú kombináciu jazykových a PC zručností a špeciálnych „vysokoškolských cností“ ako vytrvalosť, sklon učiť sa, dobrá komunikácia, ktoré indikuje absolvovanie vysokej školy,“ tvrdí sociologička.

Súčasnosť je veľmi priaznivo naklonená praxi. No nemožno badať, že by pribúdalo mladých ľudí, ktorí sa hneď po ukončení strednej školy rozhodli pracovať, aby sa „nezdržovali“ na vysokej škole. Ako uvádza sociologička, podľa portálu http://studujem.sk v roku 2006 slovenské vysoké školy prijali na denné a externé štúdium viac ako 61--tisíc študentov, čo je takmer dvojnásobok počtu študentov prijatých v roku 2001. Hoci takýto rozdiel môže byť spôsobený takzvaným silným ročníkom, je zrejmé, že mladí ľudia o štúdium na vysokých školách záujem majú.

Počet prihlášok na vybrané slovenské univerzity v minulom roku na denné a externé štúdium

Verejné univerzity
Univerzita Komenského v Bratislave 22 715
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici 12 394
Prešovská univerzita v Prešove 11 839
Technická univerzita v Košiciach 11 341
Ekonomická univerzita v Bratislave 11 202
Slovenská technická univerzita v Bratislave 9 942

Súkromné školy
VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave 5074
Bratislavská vysoká škola práva 1377
Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach 964

Štátne školy
Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave 1378
Akadémia Policajného zboru v Bratislave 966
Zdroj: www.uips.sk/vs/index.html

Ako to vidíte vy
Vysokú školu, prípadne svoju profesiu si takmer 38 % účastníkov internetovej ankety vyberalo podľa toho, čo bolo ich snom už od detstva. Až 55 % zvolilo smer, kde môžu mať dobré uplatnenie a finančné ohodnotenie. Vyše 45 % účastníkov ankety si myslí, že najobľúbenejšími povolaniami medzi deťmi v súčasnosti sú právnik, politik či ekonóm, takmer 33 % si to isté myslí o profesii spevák, herec. Podľa 65 % sa výber povolaní u mladých ľudí za posledných desať rokov zmenil, sú viac ovplyvňovaní médiami, tlakom okolia byť úspešní. Podľa 29 % sa zmenil výber preto, že mladí ľudia majú v súčasnosti viac možností a informácií.

Na koho sa usmialo šťastie
Do ankety sa zapojilo 1535 respondentov, výherkyňou dámskeho parfumu je Janka Sopková.

ANKETA
Aké bolo vaše vysnívané detské povolanie? Čo je u dnešných mladých ľudí na prvom mieste pri voľbe povolania?
Peťo, 21 rokov
Keď som bol malý, chcel som byť policajtom. Teraz študujem na vysokej škole sociálnu prácu a smerovanie som si vyberal podľa toho, čo ma bavilo, nejako to samo prišlo. Škola je dobrá, baví ma, no robím to iba kvôli sebe, a preto, aby som mal titul. Už teraz viem, že v budúcnosti budem robiť niečo iné. Baví ma variť, som kuchár, takže tomu sa chcem venovať. Myslím si, že v súčasnosti niektorí mladí ľudia idú za tým, čo ich baví, no veľa z nich rozmýšľa štýlom: „Tak týmto sa uživím a budem to robiť, aj keď ma to veľmi nebaví.“

Peťo, 14 rokov
Mal som také celkom klasické vysnívané povolanie – kozmonaut, no naozaj to bol iba detský sen. Teraz ma baví informatika a tým smerom asi pôjdem aj po skončení gymnázia. Myslím si, že to bude dobré aj z finančného hľadiska. Môj strýko je programátor a viem, že programátori sa nemajú zle. Mladí ľudia už pomerne skoro musia rozmýšľať nad takým povolaním, aby sa uchytili, mohli zabezpečiť rodinu a postarať sa o ňu.

Mirka, 9 rokov
Teraz som v štvrtej triede na základnej škole a mojím snom je stať sa patologičkou. Obidvaja moji rodičia sú lekári, takže by som chcela robiť niečo podobné, ale nie úplne rovnaké. Neviem, či je to ťažké povolanie, možno áno, ale aj tak by som to chcela skúsiť.

Helena, 10 rokov
Najprv som chcela byť rádovou sestričkou a teraz chcem byť speváčkou. Nemám nijakú speváčku, na ktorú by som sa chcela podobať, chcela by som byť originálna. Rada spievam, chodím aj na hodiny spevu, takže si myslím, že by sa mi to mohlo podariť.

Gabriela
Mojím vysnívaným povolaním bolo stať sa módnou návrhárkou, páčili sa mi krásne šaty, farby, látky. Chcela som ísť študovať na strednú školu, zameriavajúcu sa na odevný dizajn, no bola to súkromná škola. Financie mi nedovolili robiť to, čo som chcela, takže teraz robím účtovníčku. Myslím si, že detské vy-snívané povolania sú krásne, ale zostávajú iba snami, človek začne postupom času uvažovať reálnejšie.

Júlia
Chcela som byť automechanikom, ale to by mi asi rodičia nedovolili (smiech). Takisto som vedela, že vysokú školu musím mať. Otec robil vo sfére financií, takže som sa aj podľa jeho vzoru stala účtovníčkou. Určite mladí ľudia teraz pri voľbe povolania rozmýšľajú nad tým, kde sa môžu čo najlepšie zabezpečiť. Kamarátka vyštudovala dejiny, nesmierne ju to baví, ale robí niečo úplne iné a to v oblasti financií. Stáva sa pomerne často, že mladí ľudia vyštudujú vysokú školu a potom sa vydajú na úplne inú dráhu. Je tu veľa zahraničných firiem, business centier, ktoré ponúkajú pekné platy, ale ľudia tam nerobia to, čo vyštudovali.

Autor: SMEženy, 4/2008