Fašiangy – noblesa aj bláznenie

Tanečné plesy sa v Európe udomácnili už v 15. storočí. Maškarné bály sa objavili o sto rokov neskôr na francúzskom kráľovskom dvore zásluhou Kataríny Medicejskej a boli veľmi populárne. Tak sa napríklad v roku 1525 Ľudovít II. dobre zabával v maske čerta. A kráľ Matej Korvín dostal do daru masky až z talianskej Ferrary od príbuzných jeho manželky Beatrice. Šľachta a mešťania sa predháňali v honosnosti, na zábavu a šaty dávali často nekresťanské sumy.

Kresťanský sviatok
Podľa starej predstavy o delení roka na leto a zimu kresťanská cirkev koncom štvrtého storočia zaviedla po Troch kráľoch fašiangy ako prechod medzi týmito dvoma obdobiami. Hojnosť mala zabezpečiť prosperitu do budúceho roka. Názov fašiangy z nemeckého Fasching pochádza zo staronemeckého výrazu vast-schane: výčap (pitie, hodovanie pred pôstom). Z veľkomoravského obdobia je známy názov masopust.

Plesová sezóna
Je totožná s obdobím fašiangov. Začína sa po Troch kráľoch a trvá do Popolcovej stredy (v tomto roku 6. februára). Po nej sa pre kresťanov začína 40-dňový pôst ako príprava na najväčší kresťanský sviatok – ukrižovanie Ježiša Krista – Veľkú noc.

Bratislavské bály
Prešporok (Bratislava) bolo mnohonárodnostné mesto, bývali tu Slováci, Nemci aj Maďari. Bály sa tu tradujú od čias Rakúsko-Uhorska.Bratislava si vzala príklad z rakúskej Viedne a v Redute usporadúvala reprezentačné plesy smotánky, maškarné bály, plesy univerzitných fakúlt či hasičov. Veľké zrkadlá v plesovej sále i predsálí Reduty dodávali honosnosť a krásu róbam. Na plesy spolku Živena sa chodilo v krojoch. Najveselšie bývalo v paláci, ktorý dal začiatkom 18. storočia postaviť Anton Grassalkovich a v ktorom dnes sídli prezident.

Fašiangové zvyky
Boli aj „mužské zabíjačky“, ale aj „babské priadky“, na ktorých sa na dedine cez spoločné hry s erotickým podtextom spoznávala mládež. Na hroby sa mŕtvym kládli jedlá a vykonávali sa obrady v maskách spojené s privolávaním hojnosti. Slovo masca označovalo dušu zomretého. Zvieracou maskou bol napríklad tur – symbol sily a plodnosti. Mládež chodila vo fašiangových sprievodoch, kde mohla odložiť svoju identitu, parodovať správanie zámožných. Fašiangy boli obdobím svadieb. Na Orave sa tradovalo, že krátke fašiangy sú určené na vydaj škaredých dievok a dlhé na vydaj pekných, lebo mládenci majú čas vybrať si.

Bály boli pre každého
Tancmajstri mali už v novembri obsadené kurzy. Pred bálmi zvyčajne držali dámy diéty, aby nepoohovárali ich tukové vankúše. Jedli iba suché rožky a smotanu. Tradujú sa aj výzvedy slúžok u krajčírok, ktorá dáma bude mať aké šaty, doplnky či šperky. Aj dobre situovaní muži si naopak smokingy, fraky, cylindre požičiavali. Robili to aj dámy, lebo na viacero plesov sa nepatrilo ísť v tých istých šatách. V požičovniach si vyberali karnevalové masky, kožuchy si požičiavali u kožušníkov a šperky u klenotníkov. Dôležité boli toalety, hudba, gavalieri, ale aj bontón. Patrilo sa prísť s partnerom, na koči a preplesať celú noc.

Prísna etiketa
Nemravné bolo v tých časoch osloviť neznámu mladú dámu na ulici, preto matky vo večerných róbach a otcovia v žaketoch či frakoch uvádzali svoje potomstvo do spoločnosti na plese. Prešporok na prelome 19. a 20. storočia mal za sezónu tridsať veľkých bálov a mnoho ďalších, napríklad žobrácky, ples zvieracích masiek, ale aj cigánske, na ktorých súťažili rómske kapely. Populárny bol ľadový bál na Železnej studničke, kde vyhrával divadelný orchester. Korčuliarom okolo zamrznutého jazera predávali čašníci grog a varené víno. Zámožnejší ľudia hodovali a tancovali v kúpeľoch.

Trenčianske plesanie
Trenčín mal v medzivojnovom období okolo 10-tisíc obyvateľov. Plesy boli považované za vyvrcholenie spoločenskej sezóny. Plesali živnostníci, akademici, vojaci, spolok Živena, Sokol aj členovia Matice slovenskej. Najznámejším bol Trenčiansky spoločenský kruh – pánske kasíno, do ktorého prijímali iba statkárov, úradníkov, dôstojníkov, podnikateľov, ktorí tvorili mestskú a župnú politiku. Populárny bol orchester 71. pešieho pluku a vystúpenie Františka Krištofa Veselého v priestoroch hotela Tatra.

Košická noblesa
Najluxusnejší hotel na území Slovenska, na ktorého mieste stojí teraz Slovan, dal postaviť v roku 1873 Leopold Schalkház, kaviarnik a obchodník s vínom. V Uhorsku mal dobré meno, vynikajúcu kuchyňu i kaviarenské služby na vysokej úrovni. Jeho sály slúžili aj ako spoločenské centrum. Svoje plesy mali spolky, živnostníci, učitelia, mestskí úradníci, samospráva i štátna správa, mládež. Plesovú sezónu v Košiciach tradične končili cigánskym bálom.

Autor: SMEženy 3/2008