SME
Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Stále živý stredovek

Ak niektorú zo zimných lyžovačiek nasmerujeme na východ, nemali by sme si v rámci oddychového dňa nechať ujsť návštevu Popradu.

V turistickom východisku do Tatier môžeme obdivovať napríklad mestskú časť Spišská Sobota. Jeden z najlepšie zachovaných stredovekých urbanistických celkov na Slovensku sa stal mestskou časťou Popradu v roku 1945. Jeho história sa však začala písať už o stáročia skôr, prvá zmienka sa nachádza v listine kráľa Bela IV. z roku 1256.

Výšky a pády minulosti
Medzi udalosti, ktoré výrazne ovplyvnili vývoj Spišskej Soboty nepochybne patril tatársky vpád, po ktorom sa počet jej obyvateľov rozšíril o nemeckých kolonistov. Panovník novým prisťahovalcom udelil mnohé výsady, a tak sa mesto zaradilo medzi najvýznamnejšie spišské mestá, akými boli napríklad Levoča či Kežmarok. Čiernymi škvrnami v histórií mohla byť séria požiarov v 16., 17. a 18. storočí. Vďaka ich ničivým následkom sa však naskytla príležitosť skvalitniť a zmodernizovať mestský stavebný fond. Tak napríklad v roku 1547 bola vybudovaná reprezentačná renesančná radnica, neskôr aj budova tržnice či mestský vodovod. Napriek tomu sa 18. storočie nieslo v znamení stagnácie a úpadku, prispela k tomu morová epidémia, zemetrasenie a následný pokles obchodu. Spišská Sobota tak stratila dominantné postavenie a od roku 1945 sa jej dejiny spájajú s históriou Popradu. Vďaka architektonickým a urbanistickým hodnotám, ako aj úplnej zachovanosti malebného goticko-renesančného súboru stavieb v roku 1950 vyhlásili Spišskú Sobotu za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Skryť Vypnúť reklamu

Podpis Majstra Pavla
Pri prechádzke mestom určite neobídeme jadro Spišskej Soboty, ktorým je námestie ohraničené radovou zástavbou meštianskych domov prejazdového, priechodového a sieňového typu. Prízemia pôvodne slúžili nielen ako obytné priestory, ale taktiež ako dielne či obchody, na poschodí sa nachádzali sklady. Väčšina z meštianskych domov bola postavená v 15. až 17. storočí v gotickom a renesančnom slohu, vidieť na nich aj neskorší barokový vplyv.

Poznávacím znamením meštianskych domov sú vysoké strechy pokryté šindľami, tie majú napríklad garbiarske domy v severovýchodnej časti námestia. Za pozornosť určite stojí aj rímskokatolícky Kostol sv. Juraja. Postavili ho pred rokom 1273. Najatraktívnejšou súčasťou je hlavný oltár sv. Juraja z roku 1516. Autorom ústrednej jazdeckej sochy svätca, výjavu Poslednej večere a bočného oltáru sv. Antona, nie je nik iný ako známy rezbár a sochár Majster Pavol z Levoče. Okrem rímskokatolíckeho kostola sa na námestí nachádza aj evanjelický kostol, ktorý začlenili stavitelia do radovej zástavby námestia v roku 1777. V jeho interiéri možno obdivovať cenný oltárny obraz Kristus na Olivovej hore od J. Czauczika z roku 1852. V zadnej časti budovy fary postavenej v rokoch 1638 až 1640 môžeme vidieť, akým spôsobom bola Spišská Sobota v 17. storočí opevnená.

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalšie dominanty
Ak sa nachádzame pri Kostole sv. Juraja, do očí nám určite udrie renesančná zvonica – samostatná kamenná stavba s pôvodnou renesančnou atikou. Vznikla práve „vďaka“ veľkému požiaru z roku 1545, ktorý zničil staršiu drevenú stavbu. Tvorcom najväčšej spišskej zvonice je kežmarský majster Ulrich Matern. Do súčasnej barokovej podoby ju prestavali v rokoch 1728 až 1755. Milovníci histórie si tu určite prídu na svoje, pretože vo zvonici sa nachádza pôvodná kolekcia zvonov, ten najstarší pochádza zo 14. storočia.

Pýchou námestia je nepochybne aj radnica, ktorá na tomto mieste stojí od roku 1547, keď ju postavili na starších základoch v renesančnom duchu. O jej súčasný vzhľad sa však zaslúžili viaceré prestavby a zmeny fasády z konca 18. storočia. V priestoroch suterénu obnovenej stavby bolo v minulosti väzenie. Neďaleko radnice sa nachádza mariánsky stĺp, ktorý vztýčili na pamiatku navrátenia mesta pod správu Uhorska v roku 1772. Ide o barokový kamenný stĺp s iónskou hlavicou a so sochou Immaculaty stojacej na zemeguli a šliapajúcej na hlavu hadovi.

Skryť Vypnúť reklamu

Spišskosobotská kronika
Spišské mestá si viedli podrobné kronikárske záznamy, ktoré slúžia ako výborný prameň na lepšie spoznanie ich histórie. Najstaršia zachovaná je spišskosobotská kronika z druhej polovice 15. storočia od neznámeho autora. Zaznamenáva mnohé historické udalosti odohrávajúce sa na Spiši od 10. storočia do roku 1457. Obsahuje aj prepis spišského práva, ktorým sa riadil život všetkých spišských miest a dedín.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  7. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  8. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  9. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 31 311
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 29 014
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 873
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 239
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 284
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 143
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 602
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 744
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 440
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 930
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Dva dni nemal platiť zákaz vychádzania, o chybe vraj vláda vedela

Zákaz vychádzania bude platiť aj 25. a 26. januára.

Predseda vlády SR Igor Matovič, vľavo minister obrany SR Jaroslav Naď a minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (všetci OĽaNO).
Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba je navždy vodca, fašisti sa hádajú

Prečo nastal rozkol v ĽSNS.

Ako prvý dostal vakcínu proti covidu profesor Krčméry.
NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Holý o výnimke nehovoril pravdu, papalášizmus dokazuje úspešný vedec

Pracuje v Anglicku, žiadosť mu zamietli.

Podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (Sme rodina)

Neprehliadnite tiež

Stĺpček Osmelené

Vzťahy v dobrom aj v zlom, v zdraví aj v chorobe? To je výzva

Sami seba sa pýtate - nebudem pre toho druhého bremenom?

Michaela Žureková

Vaše oblečenie môže znečisťovať aj Arktídu. Ako tomu pri praní zabrániť?

Tipy, ako obmedziť uvoľňovanie mikroplastov pri praní.

Ilustračné foto.

Desať fašiangových receptov na šišky a fánky

Fašiangy sú, čo sa jedál týka, obdobím smažených sladkostí.