V turistickom východisku do Tatier môžeme obdivovať napríklad mestskú časť Spišská Sobota. Jeden z najlepšie zachovaných stredovekých urbanistických celkov na Slovensku sa stal mestskou časťou Popradu v roku 1945. Jeho história sa však začala písať už o stáročia skôr, prvá zmienka sa nachádza v listine kráľa Bela IV. z roku 1256.
Výšky a pády minulosti
Medzi udalosti, ktoré výrazne ovplyvnili vývoj Spišskej Soboty nepochybne patril tatársky vpád, po ktorom sa počet jej obyvateľov rozšíril o nemeckých kolonistov. Panovník novým prisťahovalcom udelil mnohé výsady, a tak sa mesto zaradilo medzi najvýznamnejšie spišské mestá, akými boli napríklad Levoča či Kežmarok. Čiernymi škvrnami v histórií mohla byť séria požiarov v 16., 17. a 18. storočí. Vďaka ich ničivým následkom sa však naskytla príležitosť skvalitniť a zmodernizovať mestský stavebný fond. Tak napríklad v roku 1547 bola vybudovaná reprezentačná renesančná radnica, neskôr aj budova tržnice či mestský vodovod. Napriek tomu sa 18. storočie nieslo v znamení stagnácie a úpadku, prispela k tomu morová epidémia, zemetrasenie a následný pokles obchodu. Spišská Sobota tak stratila dominantné postavenie a od roku 1945 sa jej dejiny spájajú s históriou Popradu. Vďaka architektonickým a urbanistickým hodnotám, ako aj úplnej zachovanosti malebného goticko-renesančného súboru stavieb v roku 1950 vyhlásili Spišskú Sobotu za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Podpis Majstra Pavla
Pri prechádzke mestom určite neobídeme jadro Spišskej Soboty, ktorým je námestie ohraničené radovou zástavbou meštianskych domov prejazdového, priechodového a sieňového typu. Prízemia pôvodne slúžili nielen ako obytné priestory, ale taktiež ako dielne či obchody, na poschodí sa nachádzali sklady. Väčšina z meštianskych domov bola postavená v 15. až 17. storočí v gotickom a renesančnom slohu, vidieť na nich aj neskorší barokový vplyv.
Poznávacím znamením meštianskych domov sú vysoké strechy pokryté šindľami, tie majú napríklad garbiarske domy v severovýchodnej časti námestia. Za pozornosť určite stojí aj rímskokatolícky Kostol sv. Juraja. Postavili ho pred rokom 1273. Najatraktívnejšou súčasťou je hlavný oltár sv. Juraja z roku 1516. Autorom ústrednej jazdeckej sochy svätca, výjavu Poslednej večere a bočného oltáru sv. Antona, nie je nik iný ako známy rezbár a sochár Majster Pavol z Levoče. Okrem rímskokatolíckeho kostola sa na námestí nachádza aj evanjelický kostol, ktorý začlenili stavitelia do radovej zástavby námestia v roku 1777. V jeho interiéri možno obdivovať cenný oltárny obraz Kristus na Olivovej hore od J. Czauczika z roku 1852. V zadnej časti budovy fary postavenej v rokoch 1638 až 1640 môžeme vidieť, akým spôsobom bola Spišská Sobota v 17. storočí opevnená.
Ďalšie dominanty
Ak sa nachádzame pri Kostole sv. Juraja, do očí nám určite udrie renesančná zvonica – samostatná kamenná stavba s pôvodnou renesančnou atikou. Vznikla práve „vďaka“ veľkému požiaru z roku 1545, ktorý zničil staršiu drevenú stavbu. Tvorcom najväčšej spišskej zvonice je kežmarský majster Ulrich Matern. Do súčasnej barokovej podoby ju prestavali v rokoch 1728 až 1755. Milovníci histórie si tu určite prídu na svoje, pretože vo zvonici sa nachádza pôvodná kolekcia zvonov, ten najstarší pochádza zo 14. storočia.
Pýchou námestia je nepochybne aj radnica, ktorá na tomto mieste stojí od roku 1547, keď ju postavili na starších základoch v renesančnom duchu. O jej súčasný vzhľad sa však zaslúžili viaceré prestavby a zmeny fasády z konca 18. storočia. V priestoroch suterénu obnovenej stavby bolo v minulosti väzenie. Neďaleko radnice sa nachádza mariánsky stĺp, ktorý vztýčili na pamiatku navrátenia mesta pod správu Uhorska v roku 1772. Ide o barokový kamenný stĺp s iónskou hlavicou a so sochou Immaculaty stojacej na zemeguli a šliapajúcej na hlavu hadovi.
Spišskosobotská kronika
Spišské mestá si viedli podrobné kronikárske záznamy, ktoré slúžia ako výborný prameň na lepšie spoznanie ich histórie. Najstaršia zachovaná je spišskosobotská kronika z druhej polovice 15. storočia od neznámeho autora. Zaznamenáva mnohé historické udalosti odohrávajúce sa na Spiši od 10. storočia do roku 1457. Obsahuje aj prepis spišského práva, ktorým sa riadil život všetkých spišských miest a dedín.
Autor: SMEženy 2/2008, zdroj Publikácia Kultúrne krásy Slovenska - Najkrajšie mestá, vydavateľstvo Dajama
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
