Nebezpečná hepatitída C

Choroba nazývaná hepatitída C sa vo svete aj v našej krajine diagnostikuje od 90. rokov minulého storočia. Je to zápalové ochorenie, ktoré postihuje pečeň. Vírusová infekcia vedie k poškodeniu alebo až zániku buniek tohto pre náš organizmus mimoriadne dôležitého orgánu. Napriek mnohým poznatkom, ktoré o nej v súčasnosti už lekárska veda má, patrí hepatitída C k najzávažnejším medicínskym problémom na celom svete. Prečo je taká nebezpečná?

Hepatológ Marian Oltman vidí problém najmä v tom, že tento vírus, rovnako ako vírus hepatitídy B, je schopný navodiť chronickú hepatitídu: „Pri hepatitíde B prechádza do chronickej fázy desať percent prípadov, pri C je to až sedemdesiat a viac percent.“ Akútne štádium tejto infekcie zvykne vo väčšine prípadov prebiehať bez výraznejších príznakov. „Pacient ho môže prekonať podobne ako nejakú ľahšiu virózu, napríklad chrípku, len s miernymi bolesťami svalov alebo kĺbov, bežnou únavou, nechutenstvom, bez špecifických príznakov,“ vysvetľuje lekár. V priebehu šiestich až dvanástich mesiacov sa približne desať až dvadsať percent pacientov vírusu dokonca samovoľne zbaví a väčšinou ani nikdy nezistia, že ich ohrozil.

Chronické problémy
Prípady hepatitídy C, ktoré vyústia do chronickej fázy, si však vyžadujú liečbu, pretože dlhodobé následky môžu byť veľmi vážne. „V tomto štádiu už nastáva boj medzi vírusom a imunitným systémom organizmu, ktorý u veľkej časti pacientov vedie až k cirhóze, rakovine pečene, alebo k celkovému zlyhaniu tohto orgánu,“ hovorí hepatológ. Práve vírusová hepatitída C je najčastejším dôvodom zlyhania pečene. Vírus však môže spôsobiť aj zápal obličiek, alebo rôzne reumatické ťažkosti. Cirhóza pečene vedie podľa štatistík u zhruba dvadsiatich percent pacientov k smrti.

Ani chronická fáza tohto ochorenia sa však najskôr nemusí prejavovať výraznejšie. Človek môže pociťovať len podobné ťažkosti ako pri akútnej fáze – teda zvýšenú únavu, stratu chuti do jedla, prípadne úzkosti alebo depresie, môže mať mierne zvýšenú teplotu. „U mnohých ľudí sa toto ochorenie zistí iba náhodou, už v pokročilej fáze, niekedy až v štádiu vážnych komplikácií cirhózy, ktoré však nastáva až po pätnástich až dvadsiatich rokoch. Čím je však organizmus mladší, tým vyššia je pravdepodobnosť, že ak sa ochorenie nelieči, bude postupovať rýchlejšie,“ vysvetľuje lekár. Medzi príznaky, ktoré znamenajú, že choroba už prešla do pokročilého štádia, patrí aj krvácanie z kŕčových žíl v pažeráku, úbytok hmotnosti, poruchy zrážanlivosti krvi alebo postihnutie mozgu.

Rizík je veľa
Hepatitída sa prenáša najmä krvou a krvnými derivátmi. Nie je pravda, že ohrození sú predovšetkým narkomani a osoby s promiskuitným správaním, i keď u takýchto ľudí je riziko nákazy vysoké. Najmä v minulosti sa však mnohí z nás mohli infikovať aj bez toho, aby si riziko vôbec uvedomili – napríklad pri transfúzii krvi a krvnej plazmy, darovaní krvi, pri liečbe umelou obličkou, alebo tiež pri bežných operačných zákrokoch. „Tieto situácie boli rizikové pred rokom 1992, keď ešte hepatitída C nebola známa. Dnes sa napríklad pri darovaní krvi používajú len jednorazové materiály, takže prenos infekcie už v žiadnom prípade nie je možný,“ uvádza odborník.

Aj v súčasnosti sa však môžeme nakaziť prostredníctvom tetovania, piercingu alebo liečbou pomocou akupunktúry, ak sa tieto zákroky robia v nesterilných podmienkach a nepoužívajú sa jednorazové ihly. Rizikové je tiež vzájomné požičiavanie hygienických pomôcok, ako sú zubné kefky, holiace potreby, pomôcky na manikúru a pedikúru, alebo aj hrebeň. Ohrození sú aj ľudia, ktorí pracujú v zdravotníctve, a všetci tí, ktorí pri práci prichádzajú nejakým spôsobom do styku s krvou.

Liečba pod kontrolou
V čom spočíva liečba hepatitídy typu C? Základom úspechu je v prvom rade včasné stanovenie diagnózy. Podľa lekára vždy záleží predovšetkým na tom, o aký genotyp – teda kmeň vírusu hepatitídy C v prípade konkrétneho pacienta ide: „Niektoré genotypy sú odolnejšie, iné reagujú na liečbu rýchlejšie. Samotná liečba teda trvá rôzne dlhý čas – v priemere to môže byť pol roka až rok. Liečba však musí prebiehať kontinuálne, teda bez prerušenia.“ Pacientom sa injekčne podáva interferón, v kombinácii s tabletami ribavirínu – látky s antivírusovými účinkami. Interferón je látka, ktorú si zdravý organizmus dokáže vyrobiť sám, ale pacienti s hepatitídou jej majú nedostatok. Interferón pomáha zastaviť rozmnožovanie vírusu a podporuje imunitný systém nášho organizmu. „Dnes už máme interferón k dispozícii v takej forme, že stačí, ak si ho chorý aplikuje raz do týždňa. Zvyšuje sa aj úspešnosť samotnej liečby – momentálne je to pri všetkých genotypoch tohto ochorenia skoro sedemdesiat percent,“ uvádza lekár. Injekcie si pacient bezproblémovo dokáže pichať sám, pričom prvé podania sa robia kontrolovane.

„Na Slovensku existujú centrá, ktoré sa na liečbu hepatitídy špecializujú. V prípade akýchkoľvek nejasností a ťažkostí s aplikovaním interferónu sa na ne človek môže obrátiť. Poradia mu, či skutočne ide o problém, ktorý je potrebné odborne riešiť, alebo o očakávaný nežiaduci efekt, ktorý s liečbou býva spojený,“ vysvetľuje doktor Oltman. Napriek súčasným možnostiam liečby a vysokému percentu úspešnosti je však alarmujúce, že z približne dvadsať až päťdesiattisíc infikovaných ľudí v našom štáte sa ročne lieči len tristo až štyristo pacientov.

Dedičné ochorenie?
Hepatitída C nepatrí k dedičným chorobám. Vírus tohto ochorenia s našou genetikou nesúvisí a ani dieťa, ktoré sa narodí infikovanej matke, chorobu nezdedí. „Nejde o dedičnosť, ale možnosť prenosu infekcie z matky na novorodenca, ktorý hrozí v priebehu pôrodu. Pokiaľ sú však dodržané štandardné opatrenia, ktoré sa počas pôrodu automaticky robia, riziko prenosu sa minimalizuje,“ vysvetľuje lekár. Za rizikový faktor sa nepovažuje ani dojčenie, za predpokladu, že si žena chráni bradavky pred možnosťou poranenia.

Pozor na alkohol a cigarety
Pacienti s hepatitídou C sa musia vyvarovať konzumácie alkoholu, ktorý negatívne pôsobí na pečeň. Podľa výskumov predstavuje vyššie riziko poškodenia tohto orgánu aj fajčenie. Priebeh choroby môže ovplyvniť aj vyšší vek v čase vzniku infekcie. Problémom tiež je, ak je pacient súčasne infikovaný HIV alebo vírusom hepatitídy B. Pri chronickej hepatitíde môžu spôsobovať komplikácie aj rôzne iné ochorenia a poruchy – napríklad cukrovka alebo nadváha.

Pečeň – viac ako päťsto funkcií
Najväčšia žľaza v ľudskom organizme má hmotnosť až 1,5 kilogramu a je dôležitou súčasťou tráviaceho systému. K množstvu pre život nevyhnutných funkcií, ktoré v našom tele plní, patrí premena rôznych toxínov a škodlivých vedľajších produktov, ktoré sa v organizme tvoria, na neškodné látky, ktoré telo vylúči. Pečeň spracúva napríklad cukry a tuky, reguluje vstrebávanie a hladinu cholesterolu, produkuje a vylučuje žlč, ukladá vitamíny a železo, udržiava hladinu hormónov. K dôležitým funkciám tohto orgánu patrí tiež premena mnohých liekov do foriem, v ktorých dokážu pôsobiť v iných častiach organizmu.

Vakcína neexistuje
Aké sú možnosti prevencie? Očkovanie proti hepatitíde C v súčasnosti možné nie je. Vírus tohto ochorenia je veľmi variabilný, preto vakcína zatiaľ neexistuje. Nezanedbateľným faktom pritom je, že nakaziť sa môžeme od každého človeka, ktorý je infikovaný, aj keď nemá žiadne príznaky ochorenia. Aj preto je podľa lekára dôležité, aby si každý z nás uvedomil, či sa ho rizikové faktory týkajú: „Ak sa niekedy dostal do situácií, ktoré patria v tomto smere medzi rizikové, mal by sa obrátiť na svojho praktického lekára, aby mu urobil test. V rámci preventívnych prehliadok sa toto vyšetrenie zatiaľ automaticky nerobí, preto je potrebné individuálne o ne požiadať,“ upozorňuje doktor Oltman.

Autor: Zuzana Zajacová, SMEženy 2/2008