Smelo so smiechom

Už sme si predsavzali všetko, čo tento rok urobíme. Ako sa zmeníme k lepšiemu, prestaneme s našimi neduhmi, začneme zodpovednejšie pristupovať ku všetkému, čo nám príde do cesty. Takmer sa vidíme s gloriolou na hlave, no v podvedomí aj tak cítime, že o dva týždne skĺzneme do starých koľají a novoročné predsavzatia budú opäť ukryté v hlbinách nášho chcenia. Nezúfajme. Naopak. Skúsme tento rok nebrať príliš vážne. Snažme sa aj ošemetné záležitosti riešiť s humorom. Veď smiech ako psychický zážitok radosti blahodarne pôsobí nielen na nás, ale aj na blízke okolie.

Smiech lieči
Vedecké tímy nám odkazujú, že pri smiechu sa uvoľňujú endorfíny (hormóny šťastia), klesá hladina stresových hormónov, zvyšuje sa tvorba bielych krviniek, čím sa posilňuje naša imunita. Úsmevom môžeme bojovať proti depresii, zabíjame bolesť, znižujeme krvný tlak a dokonca spaľujeme tuky. Údajne až dve kilá za rok zhodíme v prípade, že sa často smejeme. A nielen to. Smiechom dávame „do tela“ celému organizmu. Napíname ním sedemnásť svalov tváre a osemdesiat nachádzajúcich sa medzi hlavou a bruchom. Pri úprimnom smiechu od srdca môže dych, vyrážajúci z našich úst, dosiahnuť rýchlosť sto kilometrov za hodinu. V prípade, že sa za deň desaťkrát výdatne zasmejeme, môže to mať podobný účinok ako desať minút džogingu. Pri smiechu naše pľúca dostávajú štvornásobné množstvo kyslíka, srdce bije rýchlejšie a na chvíľu sa zvýši krvný tlak, ktorý vzápätí klesne pod predchádzajúcu hladinu, čím náš mozog dostane viac energie. Smiech dokonca blahodarne vplýva aj na naše črevá. Jedna jeho minúta vraj dokáže uvoľniť svaly viac ako štyridsaťpäť minút intenzívneho cvičenia. Navyše, účinky smiechu sa prejavujú aj na pohlavnom živote, keď veselí muži oplývajú väčšou potenciou.

Kde sa nachádzame
Ak si myslíme, že zmysel pre humor máme geneticky daný, mýlime sa. Ide skôr o vrodenú záležitosť. To, na čom sa smejeme, je však jednoznačne záležitosťou výchovy, prípadne spoločnosti, v ktorej žijeme. „Keďže smiech je kultúrne podmienený (v jednej kultúre je smiešne niečo iné ako v druhej), to, na čom sa smejeme a v akej forme, záleží výlučne na prostredí, v ktorom vyrastáme. V našich podmienkach je napríklad nepatričné smiať sa niektorým skupinám ľudí - takzvaná politická korektnosť alebo v niektorých situáciách a všetci, ktorí toto pravidlo porušujú, sa považujú za nespoločenských,“ vysvetľuje psychológ Branislav Tichý. Ako príklad toho, že sa na rôzne témy pozeráme v rámci rôznych kultúr úplne opačne, ilustruje na problematike karikatúry proroka Mohameda (ktorá mala byť určená na smiech), no pobúrila časť moslimského sveta. Ako reakciu vyhlásili iránski predstavitelia súťaž o karikatúru na tému holokaust, čo je pre našu kultúru téma vysoko nevhodná na zabávanie.

Schovávanie za smiech
Keďže zmysel pre humor je vrodená záležitosť, nie je možné naučiť sa smiať. Aspoň nie bez toho, aby náš prejav nevyzeral silene. „Smiech je iba dôsledkom pozitívneho nazerania na svet okolo nás. Aj ľudia, ktorí však nemajú prirodzenú tendenciu vtipkovať, môžu pociťovať potrebu byť v spoločnosti ľudí, ktorí na svet nazerajú pozitívne. Všetci máme snahu zhromažďovať sa okolo zábavných ľudí, aj keď sami nie sme vtipní,“ tvrdí psychológ.

Rovnako často sa snažíme naše problémy, smútok zľahčiť iróniou, sarkazmom. Či je lepšie naše boľačky prehlušiť humorom, alebo nechať radšej voľný priebeh negatívnej emócii, záleží na konkrétnej situácii. „Smútok je emocionálna reakcia ako každá iná. Nie je nutné sa za ňu hanbiť alebo ju nejako skrývať. V našej kultúre je však typické ukazovať navonok skôr pozitívne emócie. Vo väčšine prípadov je na otázku: Ako sa máš? odpoveď: Dobre. Preto sa ľudia niekedy uchyľujú k tomu, že sú v čase, v ktorom prežívajú ťažšie obdobie, až prehnane vtipní, spoločenskí, zábavní. Najčastejšie je to však maska, ktorú si nasadzujú sami pred sebou, aby nemuseli neustále myslieť na ťažkú situáciu, nie pre ostatných,“ myslí si Tichý. Niekedy sa však stane, že z rôznych dôvodov, najčastejšie preto, aby nás ostatní neľutovali, úmyselne skrývame smútok a trápenie za smiech. Takto sa dlhodobo dokáže správať iba niekto, kto má zároveň vo svojom okolí ľudí, pred ktorými sa nemusí na nič „hrať“.

Prehnaná emócia
Určite sme sa v našom okolí stretli s prehnanými prejavmi smiechu. Záchvaty smiechu, ktoré nemajú svoje opodstatnenie, sú nekontrolovateľné, môžu značiť vážnejší problém. Ako tvrdí psychológ, môžu byť spôsobené rôznymi dôvodmi. Ako dôsledok výchovy, spoločnosti, v ktorej človek vyrastá. No môže ísť aj o istú asociálnosť – necitlivosť voči situáciám, pri ktorých je smiech kultúrne nepatričný. „Extrémne sa to prejavuje pri sociopatii (závažný psychický stav).

Rovnako môže byť smiech prirodzenou vyrovnávacou stratégiou v situácii obrovskej emocionálnej krízy. Hovorí sa tomu disociácia (oddelenie emócií). Napríklad žena sa smeje pri tom, keď na polícii vypovedá o vlastnom znásilnení, nie je to úmyselný - vedomý smiech,“ objasňuje psychológ. Určité nebezpečie predstavuje aj nedostatok smiechu. Pre každého je typický iný spôsob prejavovania emócií, preto sa nedá zovšeobecniť, čo je nedostatok smiechu. „Obyčajne dokážu zmenu v emóciách najlepšie posúdiť ľudia, ktorí nás lepšie poznajú. Ak sa z človeka, ktorého ostatní vždy považovali za vtipného, zrazu stane samotár a táto zmena trvá dlhodobejšie, môže ísť o niektorú z foriem depresie.

V tomto sú na tom lepšie optimistickí ľudia, ktorí sa bežne veľa smejú lepšie, lebo je na nich možné jasnejšie vidieť zmenu. Je však potrebné zdôrazniť, že nie každá zmena nálady musí nutne znamenať klinickú depresiu – každý z nás má nárok byť niekedy smutný, dokonca aj tí najväčší zabávači,“ upozorňuje Tichý. Kritická je obyčajne hranica troch až šiestich mesiacov, po ktorej obyčajne znamená zmena nálady dlhotrvajúcejší stav, ktorý môže byť súčasťou psychického ochorenia. Bežný, zdravý smiech podľa Tichého však môže byť prevenciou proti stresu. Ľudia, ktorí sa aj v stresovej situácii dokážu uvoľniť prostredníctvom smiechu, sú obyčajne schopnejší riešiť situácie pokojnejšie, s rozvahou. Tak prečo sa nezasmiať?

Čo patrí medzi pracovné benefity smiechu?
Možno si niekedy zahryzneme do jazyka a neokomentujeme vtipnú chvíľu, ktorú prežívame v práci. Pritom naša poznámka, ktorá by mohla vyvolať smiech, by určite pracovnému procesu pomohla. Preto sa nebráňme bez okolkov zasmiať ani na pracovisku. Čísla jasne hovoria o tom, že je lepšie aj ťažké problémy riešiť s humorom ako s kamennou tvárou.

Zníženie pracovného stresu o 69 %
Zvýšenie kreativity o 43 %
Zvýšenie výkonnosti v tíme o 39 %
Rozširovanie dôvery k pracovníkom o 35 %

Čo patrí medzi osobné a zdravotné benefity smiechu?
Aj keď na prvý pohľad je jasné, že smiech uvoľní napätie, ktoré si občas v sebe nosíme, ponúkame niekoľko konkrétnych čísiel, ktoré hovoria o jeho priamom pozitívnom účinku.

zlepšenie pľúcnej kapacity o 51 %
posilnenie imunitného systému o 40 %
zlepšenie krvného tlaku o 36 %
zlepšenie premýšľania a sústredenia o 32 %
mladší výzor o 38 %
zníženie chrápania o 20 %

Čo alebo kto vás v poslednom čase dobre pobavil a prečo sa deti smejú viac ako dospelí?
Miky, 21 rokov
Takmer pravidelne ma dokáže rozosmiať moja mama, keď začne hrať na klavíri. Vždy hrá totiž skladby, ktoré už poznám, počul som ich minimálne 300 ráz. Dokáže ich zahrať aj 400 ráz, vždy trochu inak, no pritom je to stále rovnaké. V tomto prípade je smiech posledná obrana pred mojím zúfalstvom. Rozveseliť ma však vedia aj ľudia okolo, ktorí majú dobrú náladu a dá sa s nimi pobaviť. To, že sa detí smejú viac ako dospelí, je prirodzené. Dospelí riešia veľa zbytočných problémov, ktoré riešiť netreba, stačí cez ne iba nejako prejsť.

Martina, 17 rokov
Najviac ma zabáva moja inteligentná 12-ročná sestra. Keď sa začne učiť, sú to vážne perly, čo dokáže zo seba vydať. Napríklad bez problémov vyhlási, že Pezinok sa nachádza v Rakúsku, Nemecko nájdeme v Severnej Amerike. Učí sa o panovníkoch v praveku a tak ďalej. Deti sa častejšie smejú ako dospelí? Deti nevnímajú všetko to, čo dospelí, nie všetkému rozumejú. Napriek tomu si myslím, že rozdiel medzi tým, ako často sa smejú deti a dospelí, nie je taký veľký.

Mirko, 23 rokov
Za posledné obdobie ma najviac potešila predvianočná nálada. Veľa som sa smial s priateľmi aj kolegami vo firme, bola uvoľnenejšia atmosféra, viac príležitostí na žartovanie, smiech. Bolo to najmä preto, že sme mali príležitosť sa stretnúť, napríklad aj na vianočných trhoch. To, že deti sú uvoľnenejšie, je dané zmýšľaním. Dospelý človek rozmýšľa inak ako dieťa, má zodpovednosť, starosti, musí riešiť viac vecí. Keď dieťa niečo neurobí, nič sa nestane, pri dospelom to môže mať nedozerné následky. Nehovoriac o tom, že aj vnútorne ho môže niečo mrzieť. Má určité limity.

Katka, 25 rokov
Okrem životných starostí, ktoré sú bežné, stačí mať dobrý kolektív v práci, milých ľudí okolo seba a úsmev potom nechýba. Je to určite najmä o tom, kým sme obklopení. Keď si ľudia dobre sadnú, o zábavu je postarané. Ja sa osobne smejem naozaj veľa. Optimizmus však záleží aj na samotnej osobe. Keď sa niekto zobudí s tým, že ho čaká nanič deň, môžu okolo neho robiť ľudia, čo chcú. Nič mu nepomôže.

Soňa, 69 rokov
Nemám často pocit smútku, naopak, mám rada život a všetko, čo k nemu patrí. Smiech a humor sú súčasťou môjho života. Naozaj sa rada smejem. Deti majú bezstarostný život, čiže bolo by zvláštne, keby sa nesmiali. Sú však aj ľudia, ktorí k smiechu dôvod nemajú. A sú aj šťastlivci, ktorí si vedia situáciu zľahčiť smiechom, dokážu sa zasmiať aj na svojom trápení. Sú určite šťastnejší ako tí, ktorí žijú v sústavnom strese, napätí a vymenúvaním všetkého zlého. Človek si občas musí aj sám situácie zľahčiť.

Ľubo, 58 rokov
Deti nemajú zodpovednosť, preto sa častejšie smejú. Nepamätám si na nič výrazné, čo ma za posledný čas úprimne rozosmialo. Bežný smiech mám však naporúdzi stále. Naposledy to bola jedna esemeska, keď si kolega pýtal voľno navyše, že sa mu veľmi zapáčilo na dovolenke, a tak si ju predlžuje. Ostatní potom museli makať za neho. Som skôr pozitívny typ človeka, ktorý sa rád zasmeje. No na pohrebe bývam vážny, hoci niektoré bývajú aj smiešne.

Autor: Lea Sobotová, SMEženy 1/2008