Najmä sviatky sú obdobím, keď na stole ani v žalúdku nemôžu chýbať koláče a zákusky. Pri ich príprave v mnohých rodinách prevažuje biely cukor, hoci všetci vieme, že určite nepatrí medzi to najzdravšie, čo trh ponúka. A nielen preto, že nám vďaka nemu stúpa ručička na váhe. „Cukor je disacharid – sacharóza a jeho nadmerná konzumácia zvyšuje riziko vzniku cukrovky, obezity, zubného kazu a iných ochorení,“ hovorí odborníčka na výživu Alžbeta Béderová. Cukor, respektíve na sladkosti bohatá strava, taktiež tlmí centrum hladu, čo môže blokovať príjem iných, zdravých potravín a prospešných živín. Môže sa dostaviť chudokrvnosť či zníženie imunity.
Príbuzný s melasou
Zdravšou alternatívou je hnedý cukor, ktorý sa vyrába z cukrovej trstiny a získava sa zo šťavy kryštalizáciou. Pozitívom tohto cukru v porovnaní s bielym je, že obsahuje aj trstinovú melasu plnú minerálnych látok ako horčík, železo či zinok. „Biely rafinovaný cukor melasu a tiež minerálne látky, stopové prvky neobsahuje, po konzumácii sa rýchlo dostáva do krvi, jeho väčšie množstvo predstavuje pre telo záťaž. Naopak cukor, ktorý je obohatený melasou, sa pomalšie vstrebáva a nemá tým na organizmus také negatívne účinky,“ vysvetľuje Béderová. V porovnaní s repným cukrom má trstinový cukor taktiež vyšší obsah monosacharidov – jednoduchých ovocných cukrov – glukózy a fruktózy. Tie sú vďaka ich prirodzenej forme lepšie stráviteľné.
Sladký zázrak?
Med sa na našich poličkách vyskytuje asi častejšie ako hnedý cukor, no zvykneme ho pridávať iba do čaju, a to najmä počas zimných mesiacov. Možno ani nevieme, že do 18. storočia pritom slúžil ako hlavné sladidlo. Zmenilo sa to až po rozšírení výroby trstinového a repného cukru, ktoré ho do veľkej miery nahradili. A to je škoda. „Ako najrýchlejší a najlepší zdroj energie ho na zvýšenie svalovej činnosti a výkonnosti v dávnej minulosti podávali dokonca vojakom a gladiátorom. Na hojenie rán a vredov ho zasa 2000 rokov pred Kristom používali antickí Gréci a Rimania, ktorí už vtedy poznali jeho antibakteriálne účinky,“ uvádza príklady z minulosti Alžbeta Béderová. Medzi najcennejšie vlastnosti medu patrí 70-80-percentný obsah jednoduchých cukrov, ktoré sa veľmi rýchlo vstrebú z tenkého čreva do krvného obehu, a tak energiu možno okamžite využiť. V mede by sme našli aj približne dvadsaťpäť minerálov, z ktorých najvýznamnejšími sú železo, meď, mangán, takisto však aj sodík, draslík alebo fosfor. Nechýbajú mu ani veľmi potrebné vitamíny zo skupiny B – B1, B2, B6, B12, kyselina nikotínová, pantoténová, vitamín C, rutín. Čo sa týka skladovania medu, mali by sme mu nájsť miesto v špajzi či na inom tmavom mieste. Svetlo a teplo by mohli med pripraviť o veľmi účinné enzýmy.
Ako liek
Vďaka svojmu zloženiu a jeho účinkom by sme medu mohli pokojne dať aj prívlastok liečivý. Bráni napríklad chorobnému pôsobeniu stafylokokov, streptokokov, baktérií vyvolávajúcich infekcie močových ciest či črevné infekcie. Taktiež vďaka nemu môžeme predísť alebo čiastočne znížiť zvýšenú plynatosť, keďže repný cukor niekedy vyvoláva v tráviacom trakte nadmerné kvasenie. Pravdu majú aj všetci tí, ktorí odporúčajú konzumovať med pri ochoreniach, akými sú zápal priedušiek, horných dýchacích ciest či pri kašli. Med totiž obsahuje takzvané terpény, ktoré pomáhajú vylučovať hlieny a zmierňovať kašeľ. Ak však trpíte cukrovkou, mali by ste sa medu vyhýbať rovnako ako cukru. To platí aj v prípade, že nechcete naberať kilogramy navyše, pretože med je veľmi kalorický. „Je síce zdravšie sladiť medom ako cukrom, lebo fruktóza a glukóza v mede sú oproti sacharóze v cukre ľahšie stráviteľné, taktiež pôsobí relatívne pozvoľne na hladinu cukru v krvi, no ani sladenie medom netreba preháňať,“ uzatvára odborníčka na výživu.
Niekoľko tipov
ak trpíte migrénami alebo nespavosťou, odporúča sa piť vodu s tromi lyžičkami jablčného octu a dvomi lyžičkami medu alebo pohár mlieka s medom
kvetový med s vysokým obsahom fruktózy je dobrý pri liečbe pečeňových ochorení
lyžičku medu rozpustenú v mlieku je dobré podávať podvyživeným a chudokrvným deťom
tehotným ženám pomôže med tlmiť stavy nevoľnosti
Autor: SMEženy 52/2007