V internetovej ére sa môže každý stať spisovateľom, ktorý nepotrebuje na ceste k čitateľovi klasické médium - knihu. Napriek tomu sú prípady, keď internet je len prostredníkom na ceste ku knihe. Už aj na Slovensku.
Umberto Eco kedysi označil internet za najväčší samizdatový priestor. Spočiatku bolo potrebné ovládať jazyk, akým sa tvoria texty na webových stránkach. Ale s príchodom tzv. redakčných systémov a zvlášť blogov vznikla možnosť sebarealizácie pre každého.
Vydaná kniha – stále prestíž
A nielen to. Texty vytvorené kýmkoľvek sa zrazu môžu dostať v reálnom čase k obrovskému množstvu čitateľov, kdekoľvek na svete a pri minimálnych nákladoch. Je internet hrobom pre klasické médiá? Noviny možno časom budeme čítať len na monitoroch počítačov alebo displejoch mobilov, ale klasická kniha tak skoro asi „neumrie“. Navyše, vydaná kniha je ešte stále prestížnou záležitosťou. Preto nie je nijako prekvapujúce, že existujú stránky s návodmi, ako má bloger postupovať, aby vydal vlastnú knihu.
Pochopiteľne, toto funguje len v rámci anglo-amerických reálií. V česko-slovenskom prostredí dostávajú internetové texty knižnú podobu viac-menej až vtedy, keď sa stanú veľmi populárnymi. Tak tomu bolo v prípade Neviditeľného psa Ondřeja Neffa a v nedávnej minulosti anonymného Ostraváka, ktorého blogy vyšli v niekoľkých zväzkoch. Okrem stávky na istotu išlo len o vydanie toho „najlepšieho“. Na Slovensku sa podarilo výraznejšie odraziť z internetového prostredia na pulty kníhkupectiev len Maximovi E. Matkinovi, ktorého dnes už kultový Polnočný denník vznikal na stránkach nemenej legendárneho magazínu InZine.
Lesk a bieda reakcií
Román Anny Adamovej nevznikol na žiadnej populárnej stránke, ktorú navštevujú denne tisíce ľudí, ale naopak, v anonymnom závetrí blogového systému google - blogspot.com, ktorý umožňuje na jednej strane úplnú anonymitu, na druhej strane nezabezpečuje prílev čitateľov.
Vydavateľstvo Motýľ, ktoré sa rozhodlo knihu vydať, tým pádom nemohlo odhadnúť možný čitateľský úspech podľa návštevnosti blogu. Avšak návštevnosť a reakcie bývajú neraz veľmi zradné, čo sa ukazuje na stránkach tých blogov, ktoré denne čítajú tisíce ľudí a kde úspešne bodujú najmä príbehy a'la červená knižnica. Kto sa strafí do správneho bulvárneho titulku, „víťazí“. O to viac poteší, ak vydavateľ siahne po knihe, ktorá nekopíruje červenú knižnicu, čo už naznačuje na slovenské pomery mimoriadne expresívny titul - Na lásku sa nezomiera. Len občas to bolí. Kurevsky.
Čo sme všetci zažili
Hrdinkami sú ženy, ktorým na prvý pohľad nemôže v živote nič chýbať. Sú mladé, krásne, úspešné. Chýba im len tá jediná „banálna“ vec - láska.
Anna Adamová je pseudonym, avšak parafrázujúc Shakespeara to nie je dôležité, lebo dobrý príbeh vonia pod každým menom. Aj keď ide o debut, je zrejmé, že ide o vypísanú spisovateľku, ktorá dosť dobre zvláda štylistiku a zmysel pre detaily. V rozhovore sa hlási k Brontëovej a v tom zmysle môže ísť o príklon k literatúre 19. storočia v tom najlepšom slova zmysle.
Takmer každá postava v knihe je načrtnutá tak, že by jej príbeh vydal na ďalšiu, a rozhodne nie nezaujímavú knihu. Jediné, čo sa dá vytknúť, je pomer šťastných a nešťastných ľudí a dosť výrazná absencia humoru.
Avšak, kto zažil, ako vie láska ukrutne bolieť (a to sme zažili asi všetci), ten vie, že človeku pri tom do smiechu príliš nie je. Annu Adamovú nestretnete na autogramiáde. Rozhovor s ňou si môžete prečítať na stránke knihy.sme.sk .
Novinku od Anny Adamovej získavajú:
Zuzana Lamošová, Jarok
Dáša Janoková, Kuzmice
Daniela Mihóková, Slovenská Ves
Prajeme príjemné čítanie!
###SUTAZ###
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
