Sme rodovo slepá spoločnosť?

Škola je prostredie, ktoré vplýva na vývin dieťaťa rovnako intenzívne ako výchova doma. Okrem všetkých materiálnych nedostatkov, ktorými naše školstvo trpí, je tiež oprávnená aj kritika etických princípov školy.

Tak ako sa pri multikultúrnej výchove deti a mládež učia tolerancii a rešpektu voči menšinám, rovnako by súčasťou osnov malo byť odstránenie predsudkov voči ženám a mužom. Slovensko je signatárom medzinárodných dokumentov, napríklad dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktoré potom u nás sú záväznou legislatívou. Tejto téme sa ako lektorka a výskumníčka venuje Katarína Minarovičová, výkonná riaditeľka občianskeho združenia EsFem. V eseji Čo sa v škole o nerovnosti naučíš... – Rodové stereotypy v správaní a postojoch učiteliek a učiteľov analyzuje, ako prístup pedagógov ovplyvňuje deti a ich vnímanie spoločnosti.

Medzi jej základné zistenia patrí, že v ich videní majú chlapci a dievčatá iný prístup k práci, inú tendenciu reagovať a rozdielne schopnosti. Často nevedomky tolerujú učitelia a učiteľky chlapcom agresivitu a vyrušovanie na hodine, od dievčat očakávajú vo väčšej miere usilovnosť a poslušnosť, logické myslenie pripisujú chlapcom, lepší organizačný talent zase dievčatám. Medzi najtypickejšie rodové stereotypy patrí, že žiaci sú lepší v matematike a riešení abstraktných problémov, zatiaľ čo žiačky excelujú v jazykoch a humanitných predmetoch. Tento prístup založený na predpojatých názoroch sa označuje ako diskriminačný, nezabezpečuje rovnosť šancí a môže mať za následok prehnanú sebakritickosť, ako aj voľbu budúceho povolania na základe očakávaní a nie skutočných záujmov a schopností.

Aktéri možnej zmeny
Vykreslený obraz možno označiť za začarovaný kruh. Učiteľky a učitelia, ale ani študenti a študentky pedagogiky nemajú povedomie o rodovej citlivosti, takže sa k svojim žiakom a žiačkam správajú stereotypne a tí potom replikujú ich správanie. Rodovo necitlivo je nastavený celý systém vzdelávania, od štátnych inštitúcií až po učebnice. Kde teda začať so zmenami? „Škola, ako aj učitelia a učiteľky v tom nemôžu zostať sami. Na dosahovaní rodovej rovnosti sa musia podieľať aj iné inštitúcie. Je to beh na dlhé trate, pretože sme všetci socializovaní a socializované v tejto spoločnosti, ktorá vytvára prostredie nerovných príležitostí pre ženy a mužov,“ hovorí Katarína Minarovičová. „Je to otázka výchovy v rodine; otázka médií a reklamy, ktoré môžu zohrávať veľmi dôležitú úlohu.

Dôležitý je aj náš každodenný jazyk, ktorý keď sa stane rodovo citlivým, tak veľkou mierou prispeje k rovnosti. Je samozrejme potrebná zmena v škole, kde deti trávia veľa času; nezanedbateľná je aj úloha zamestnávateľov, ktorí vytvárajú prostredie umožňujúce napríklad zladenie rodinného a pracovného života.“ Samostatnou kapitolou je aj náboženstvo, ktoré má neodškriepiteľný vplyv na obraz mužov a žien. Nesmieme zabudnúť ani na vrstovnícke skupiny – deti sa medzi sebou tiež podieľajú na vytváraní rodu. „Deti by mali odmalička vedieť, že to, čo sa hovorí o rolách žien a mužov, nie je údel. Majú šancu robiť, čo len chcú a spoločnosť by im na to mala poskytnúť príležitosť.“

Prvá lastovička
Organizáciou, ktorá sa ako jedna z prvých začala venovať rodovým témam, je Aspekt. Koordinátorky Jana Cviková a Jana Juráňová si od začiatku uvedomovali, že je potrebné rodovo scitlivovať nielen dospelých, ale aj deti. Preto vydávajú aj knihy pre celkom malé deti, ktoré tematizujú napríklad spoznávanie vlastných pocitov. Záujmové združenie Aspekt sa vždy venovalo aj vzdelávaniu učiteliek prostredníctvom seminárov, ako aj besedám so študentkami a študentmi. „Boli to však vždy skôr jednotlivé aktivity,“ upresňuje Jana Juráňová. „Preto, keď sa naskytla šanca na projekt v rámci programu Equal, ktorý by poskytol možnosť vojsť do systému školstva, povedali sme si, že to treba využiť.“

Projekt nazvali príznačne Ružový a modrý svet a zamerali ho predovšetkým na scitlivenie rodového povedomia učiteliek a učiteľov. „Projekt ruzovyamodrysvet.sk je veľmi komplexný, obsahuje vzdelávacie aktivity, vydávanie publikácií, výskum rodovo citlivej pedagogiky a samozrejme aj nadnárodnú spoluprácu,“ vysvetľuje koordinatórka. „Najobsiahlejšími boli vzdelávacie aktivity, na ktorých sme sa podieľali s našimi partnerskými organizáciami - s mimovládnou organizáciou Občan a demokracia, ďalej s Bábkovým divadlom na Rázcestí v Banskej Bystrici a so Základnou školou na Gorkého ulici 21 v Trnave. Prostredníctvom BDNR sme spolupracovali aj s Univerzitou Mateja Bela.“ Východiskom bola kniha Ružový a modrý svet. Rodové stereotypy a ich dôsledky, ktorá obsahuje texty o kľúčových témach týkajúcich sa rodových stereotypov - mýtus krásy, materstvo, násilie páchané na ženách a mnohé ďalšie. „Kniha obsahuje aj časť s konkrétnymi metodikami, s ktorými môžu učiteľky a učitelia pracovať. Ako však upozorňujeme v predslove, metodiky by nemali používať učitelia a učiteľky, ktoré si nepreštudovali celú publikáciu.“

Čítať aj medzi riadkami
Pilotný projekt rodovo citlivej pedagogiky zrealizoval Aspekt s trnavskou základnou školou na Gorkého 21 v priebehu dvoch školských rokov so skupinkou deviatich učiteliek z druhého stupňa a riaditeľkou školy. Ich aprobáciou je dejepis, slovenčina, etika, nemčina, výtvarná výchova, ale boli medzi nimi aj špeciálne pedagogičky. „Vzdelávanie prebiehalo formou intenzívnych seminárov, ktoré sa konali približne raz za mesiac,“ opisuje priebeh Juráňová. „Preberali sme s učiteľkami konkrétnu tému, ku ktorej dostali literatúru, študijné materiály a podobne. Rodovo citlivá pedagogika je totiž veľmi komplexná problematika, ktorá si vyžaduje dlhodobé štúdium. Je to vzdelávanie, ktoré sa nikdy nekončí.“ Súčasťou projektu bola samozrejme aj práca s učebnicami. Jedným z prvých krokov bolo, že lektorky učiteľky vzdelávali, ako rozpoznať, čo je v učebniciach, s ktorými pracujú, rodovo necitlivé, až sexistické, čiže urážajúce najmä ženy, ale aj mužov. „Ony samy boli prekvapené tým, čo všetko sa naučili vidieť. Napríklad v učebnici občianskej náuky pre siedmy ročník, ktorá je ilustrovaná karikatúrami, sú len dva obrázky ženy, no aj tie sú veľmi znevažujúce,“ uvádza konkrétny príklad Juráňová. „Učiteľky zapojené do projektu si postupne osvojovali, ako s takýmito materiálmi pracovať, pretože nádej na zmenu učebných materiálov je veľmi malá.“ Nezostalo, samozrejme, iba pri teórii – učiteľky naučené prístupy aplikovali aj na vyučovaní. Pre deti bol tento prístup nóvum a pre mnohých bol v protiklade k tomu, čo poznali z domu alebo zo školy. „Dievčatá a chlapci na hodinách reagovali rôznym spôsobom, no takýto odlišný pohľad na rodové stereotypy je vždy oživením a otvára možnosti ďalšieho premýšľania a tvorivej práce. Postupne sa táto skupinka učiteliek scitlivovala napríklad aj v jazyku, takže pani riaditeľka zmenila tlačivá, prestala byť riaditeľom školy, deti boli zrazu buď chlapci, alebo dievčatá,“ opisuje konkrétne zmeny koordinátorka.

Zmena si vyžaduje trpezlivosť
Takzvaná dvojrodovosť v jazyku – teda oslovovanie detí ako „študenti a študentky“ a nie iba „študenti“ - je jedným z pravidiel, ktoré vo svojej štúdii uvádza aj Katarína Minarovičová. Ďalším opatrením, ktoré vytvára rodovo citlivý prístup, je rovnaký čas venovaný chlapcom a dievčatám. Aké iné aspekty by si pedagógovia mali uvedomiť pri svojej práci? „Dôležité je uvedomovať si každodenný sexizmus v triede a v škole a takéto výroky alebo inú nespravodlivosť nenechať bez reakcie,“ radí výkonná riaditeľka OZ EsFem. „Keď narazia v učebnici na rodový stereotyp, môžu naň poukázať. Mnohé sa vyskytujú napríklad v dejepise, keď pri opise určitého obdobia nie sú zobrazované ženy, učiteľ/-ka môže vysvetliť, prečo sa historicky dôležité ženy nedostali do učebníc.“ Sú to všetko malé kroky, ktoré však vyučujúci môžu robiť neustále, a postupne vedú k zmenám. Minarovičová upozorňuje, že určite netreba problematiku zdôrazňovať pri každej téme a v každom predmete, ale uplatňovať rodovo citlivý prístup, keď je to namieste. Ak má učiteľka alebo učiteľ rodovú citlivosť zvnútornenú, tak sa to automaticky stane súčasťou jeho správania a prístupu.

Podľa skúseností aktivistiek, ktoré dlhodobo analyzujú školstvo a iniciujú zmeny, je situácia v mnohých ohľadoch bezútešná. „Nemalo by sa napríklad stávať, že z personálnych dôvodov si deti nemôžu vybrať, či chcú chodiť na technické práce, alebo kurz varenia,“ uvádza Minarovičová. „Stretli sme sa aj s prípadom, že dievča odmietlo chodiť na hodiny ručných prác, lebo chcela chodiť na informatiku a škola jej to neumožnila. Alebo chlapec, ktorý sa chcel učiť variť, sa stal terčom posmechu, bol označený za homosexuála a musel zmeniť školu.“ Pre ľudí angažovaných v odbúravaní stereotypov je evidentné, že máme pred sebou ešte dlhú cestu, aby rodová citlivosť nebola cudzím slovom. Nie je to téma, ktorá sa dá do školy priniesť direktívou alebo školením. „Rodovo citlivá pedagogika si vyžaduje dlhodobú prípravu učiteliek a učiteľov, ktorí už pôsobia na školách, a to tak, aby mali priestor na vlastné vzdelávanie, na overovanie poznatkov v praxi i na vzájomnú podporu a diskusiu. Škola, ktorá vytvorí priestor na tento druh vzdelania a scitlivenia, je však určite oveľa otvorenejšia a v konečnom dôsledku aj bezpečnejšia pre všetkých,“ uzatvára Jana Juráňová.

Ak sa chcete dozvedieť viac
www.zabanaprameni.cz – Rovné příležitosti v pedagogické praxi
www.aspekt.sk – Ružový a modrý svet, Žena nie je tovar, Typické dievča 
www.esfem.sk – Rodovo citlivá výchova, Kvarteto „Neviditeľné ženy“
www.osops.cz/cz/projekty/genderova-rovnost - publikácia Gender ve škole
Rodovo citlivé výchovné poradenstvo – Nadácia otvorenej spoločnosti, zostavovateľka I. Smetáčková

Hľadáme jazyk, v ktorom by sme vyjadrili rodové témy
Iveta Škripková, riaditeľka Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici

Ako sa BDNR dostalo k projektu ružový a modrý svet?
Divadlo sa od roku 2000 programovo venuje témam súvisiacim so ženskou literatúrou a s mýtami o ženách. Reali-zovali sme projekty Šamanky, Predavačky príbehov, kde sme sa venovali slovenskej a americkej ženskej literatúre, na projektoch sme spolupracovali so študentmi/-tkami UMB. So združením žien Fenestra sme sa dotkli vďaka Vagína monológom a Umlčaným svedkyniam témy násilia páchaného na ženách. Okrem toho každú stredu v divadle venujeme inscenovanému čítaniu z kníh rôznych autorov/-riek z vydavateľstva Aspekt, napríklad Elfriede Jelinek Milenky, Uršuľa Kovalyk Travesty šou. Naša práca predstaviteľky Aspektu zaujala rovnako, ako nás ich knihy. Akosi prirodzene vznikla spolupráci pri projekte ruzovyamodrysvet.sk.

Koľko vašich herečiek sa na ňom podieľa? Súhlasili hneď všetky s participáciou alebo sa s ideou rodovo citlivého divadla najskôr museli zžiť, niečo sa o ňom dozvedieť?
Niektoré odišli, iné pribudli. Súhlasili bez mučenia (smiech). Ale museli sa prehrýzť cez rodové témy, pretože pre každého/každú z nás sú veľkými neznámymi.

Aké predstavenia sú súčasťou projektu? Čím sú špecifické?
Vzniklo scénické čítanie z knihy Pavly Cebocli Pavlin príbeh, „knihohra“ z troch kníh švajčiarskej autorky Aglaje Veteranyi Prečo nie som anjel, hra o tajomstvách mám a dcér Júlie Meinholmovej - Citová výchova hadej ženy a rozprávka pre deti Anička Ružička a Tonko Modrinka, alebo ako sa z Aničky stala faganička a z Tonka babec. Špecifické sú tým, že sa v nich venujeme rodovým stereotypom, hľadáme jazyk, v ktorom by sme ich vyjadrili. Predovšetkým vieme rozoznať a divadelne akcentovať rodové problémy na rozdiel od iných, bežných divadelných produkcií.

Ako reagujú deti, respektíve rodičia a učitelia na hru Anička Ružička a Tonko Modrinka? Nasleduje po predstavení diskusia alebo aktivity s deťmi?
Sú prístupní/-é informáciám. Spontánne reagujú najmä na hru herečky Maje Ša-majovej. Podstatné je, že dostávajú impulz a námet na uvažovanie. Po predstavení sa konajú tvorivé dielne pre deti, v ktorých si vyrábajú rodovo nestereotypné darčeky. Často bývajú aj diskusie, kde dospelým osvetľujeme základné pojmy.

Ste autorkou hry Anička Ružička a Tonko Modrinka – ako sa vám písal text, ktorý nemá byť iba zábavný, ale aj poučný? Čím ste sa inšpirovali?
Výbornou knižkou Ružový a modrý svet, ktorú vydal Aspekt a zostavili Jana Juráňová a Jana Cviková. Text i hra sa robili fajn, vedeli sme, o čom to bude a prečo. Zúročili sme naše skúsenosti a Majkin dar pre klauniádu.

Stretávate sa v rámci aktivít s predsudkami voči rodovo citlivým, respektíve feministickým textom? Darí sa vám ich meniť, otvárať ľuďom oči v tejto téme?
Reakcie sú rôzne. Rodovo citlivé vedomie, rodovo korektné názory nespadnú z neba, keďže žijeme v rodovo slepej spoločnosti. Nič sa radikálne nezmení vďaka jednému projektu či sizyfovskej práci, ktorú v tejto oblasti robí Aspekt. Podstatný je impulz a informácie. Rozhodnutie je na každom.

Projekt trvá do júna 2008. Chystáte ešte nejakú premiéru? Čo plánujete do budúcnosti?
Od októbra sme rozbehli projekt Štúdio T.W.I.G.A – Teater – women – improvisation – gender – action, kde sa precíznejšie
zaoberáme rodovými témami a ich divadelným stvárnením. Výsledkom je predstavenie Babské hry. Prvú prezentáciu našej práce sme mali 13. decembra.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 10 438
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 448
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 260
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 2 106
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 874
  6. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 664
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 642
  8. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 239
  9. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 1 026
  10. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 872

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Kaddáfí zachránil nemecký klub. Niečo za to však chcel

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

KOMENTÁRE

My sme les. Zastavíme katastrofu?

Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory.

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená.

Neprehliadnite tiež

Frida Kahlo: K nešťastiu v živote mala svojský prístup, dávala ho na plátno

Mexická maliarka je dodnes legendou, dokázala konkurovať mužom a vysporiadať sa s osudovými ranami vďaka maľovaniu.

Líčenie na rande: Ako na dokonalý mejkap v troch krokoch

Niekedy je nadmerná snaha skôr na škodu, poradíme vám, ako sa nalíčiť v správnej miere.

Kokteil pre imunitu: Sedem spôsobov ako ju podporiť

Aké vitamíny a doplnky by ste mali vyskúšať, poradí farmaceutka.

Vybrali sme desať receptov na vegánske zákusky

Aj vy máte problém zohnať maslo a vajcia? Inšpirujte sa našimi tipmi na koláče a zákusky, v ktorých ich nebudete potrebovať.