(Ne)tradičné sviatky

Podstata Vianoc je rovnaká
Kozemtička Diana Kolníková pochádza z ekvádoru A Na slovensku prežíva vianoce po druhý raz.
„Na začiatku ma na Slovensku prekvapil napríklad aj Mikuláš. U nás chodí na Vianoce, volá sa Santa Claus, deťom nosí darčeky a jediné, čo majú títo dvaja páni spoločné, je oblečenie. V Ekvádore sa zvyknú niektorí rodičia, tak ako tu, prezliecť do Clausovho kostýmu, prípadne si službu objednajú. Ak mám dobré informácie, tento zvyk pochádza zo Severnej Ameriky a podobne ako tradícia jedenia morky priputovala do Ekvádoru naozaj už dávno. Ako krajina s deväťdesiatpercentným podielom katolíkov, oslavujeme aj my tradičné Vianoce - iba 25. decembra – čiže presne v deň, keď sa Ježiš narodil. Dávame si pod stromček darčeky, ktoré sa v jednotlivých prípadoch otvárajú až na druhé ráno. Stromček je samozrejme umelohmotný a sneh poznáme iba umelý. V mnohých pobožnejších rodinách sa od 15. decembra modlia každý večer takzvané Devätoro, ktoré vyvrcholí modlitbou k Božiemu narodeniu na Štedrý večer. Tak ako na Slovensku, aj v Ekvádore sa chodí na polnočnú omšu. Jednoducho podstata Vianoc je rovnaká. Najvýraznejší rozdiel vidím v príprave pokrmov na štedrovečernú večeru. Podávame pečenú morku, ktorá býva vždy veľká, lebo rodiny v Ekvádore sú viacpočetné. Stretávajú sa u rodičov aj so svojimi deťmi a ich rodinami. U menej majetných sa uspokoja aj s dusenou sliepkou, alebo miestnou špecialitou, ktorá patrí medzi drahšie delikatesy - pečeným morčiatkom. Ako príloha býva ryža s hrozienkami, zemiakový šalát alebo pečené zemiaky. Určite si nepochutnávame na nijakej polievke.“

Multikultúrna domácnosť
Lekárka Ronnie Šandorová Traubnerová neoslavuje Vianoce, ale Chanuku.
„Keď sme boli so sestrou malé, tak otec raz dostal od pacienta z vďaky stromček. Naši ho, samozrejme, nevyhodili, ale to bola jedna z mála príležitostí, keď sme mali ozdobený stromček. Vedeli sme, že to nie je náboženský symbol – rodičia nás odmalička vychovávali k židovskej viere, takže vianočný stromček sme mali, pretože je to pekné. Dostali sme aj darčeky, aby nám nebolo ľúto (úsmev). Oslavovali sme a oslavujeme židovský sviatok Chanuka, ktorý je v kalendári pred Vianocami, buď s rodinou a so známymi, alebo v židovskej náboženskej obci. Už ako dieťa som vedela, že Chanuka je náš židovský sviatok a že stromček máme len tak symbolicky. Nikdy som spolužiakom netajila, že nemáme Vianoce. Môj otec mal ako lekár dlhé roky cez sviatky službu, a keď som začala pracovať, tak som si aj ja na Štedrý deň brávala službu, lebo mi to v podstate bolo jedno. S manželom Ivanom Vianoce u nás doma robiť nebudeme. Zrejme navštívime svokrovcov, ktorí ich oslavujú, takže budeme rešpektovať ich tradície. Vianočný stres som nikdy nezažila, ale pri mojej ‚závislosti‘ od nakupovania by som to asi znášala dobre (smiech). Teraz sa pripravujeme na príchod nášho prvého dieťaťa a keďže u židov sa viera dedí po matke, naša dcéra bude židovka. Vzhľadom na to, že jej otec a starí rodičia nie sú židia, bude poznať aj kresťanské zvyky a sviatky a bude tak vyrastať v dvoch kultúrach.“

V Malajzii boli na Vianoce zvedaví
Pavol Pánis dvakrát trávil sviatky ako tretí tajomník na našom veľvyslanectve v Kuala Lumpure.
„V Malajzii sa prelínajú rôzne náboženstvá, moslimovia, kresťania, a aj hinduisti. Je to veľmi tolerantná krajina, kde si každý môže uctiť sviatok náboženstva, ktoré vyznáva. Slovenská komunita v Malajzii je veľmi malá. Vianoce trávia väčšinou tradične a pokiaľ ide o zmiešané páry, partneri sa prispôsobia jeden druhému. Na veľvyslanectve sa každý rok tradične organizuje novoročná kapustnica, na ktorej sa stretne slovenská komunita aj s rodinnými príslušníkmi. Ja som Vianoce dva razy strávil priamo na veľvyslanectve, rodina pricestovala za mnou. Pripravili sme si klasickú vianočnú večeru a potom sme s ostatnými kolegami „súťažili“, kto má lepšiu kapustnicu. Napriek tomu, že Vianoce v našom tradičnom ponímaní v Malajzii nepoznajú, obchod funguje aj tam a v tamojších výkladoch, rovnako ako u nás, nájdeme už v novembri vianočnú výzdobu. A veľké zľavy, ktoré Malajzijčanom vyhovujú. Napríklad v známych Petronas Twin Towers v Kuala Lumpure zdobí výklady umelý sneh a ľadové cencúle, znie tam Tichá noc, nechýba ani Dedo Mráz. Sledovať to všetko bol zvláštny pocit, ale malo to svoje čaro. Kúpite tam aj umelý stromček, ale aj živé švédske jedličky. Chýbal mi len ozajstný sneh. Bolo veľmi zaujímavé osláviť Vianoce s pocitom, že vonku je takmer stopercentná vlhkosť vzduchu a teplota klesá na prijateľných 26 stupňov iba o druhej ráno. Prežil som tam naozaj horúce, ale pekné Vianoce. Veď komu by sa nepáčilo stráviť Štedrý večer vonku v záhrade, s výhľadom na vysvietené Petronas Twin Towers?“

Sviatky rada trávim so „svojimi“
Vychovávateľka Beata Pekajová trávila sviatky v detskom domove krízového centra Brána do života, ktoré poskytuje azylové ubytovanie obetiam domáceho násilia.
„Úprimnú radosť – to je to, čo pre mňa v prvom rade znamenajú Vianoce. Radosť zo stretnutí, zo spoločnej večere, na ktorej si všetci pospomíname, čo sme za jeden rok zažili, z maličkostí, ktoré rozdáme iným. Napriek tomu, že som vyrastala v detskom domove a mnohí si myslia, že pre takéto deti sú Vianoce skôr smutné, ja som ich vždy milovala a aj ich milujem. Keď som prijala prácu vychovávateľky v našom krízovom centre, automaticky som musela rátať s tým, že aj cez sviatky na mňa niekedy vyjde služba. A vôbec mi to neprekáža. K tejto práci a ľuďom som si vytvorila nesmierne vrúcny vzťah, a tak mám pocit, že rodinu a domov mám z veľkej časti práve tu. Sviatky rada trávim so ‚svojimi‘. Príprava na Vianoce sa v Bráne do života začína už niekoľko týždňov vopred. Povyťahujeme ozdoby a spoločne si skrášlime naše krízové centrum. Dvadsiateho štvrtého decembra si mamičky spoločne aj s pomocou nás personálu pripravujú štedrú večeru. Potom spoločne zasadneme za stôl, neskôr sa rozdajú darčeky. Často, keď sa dovečeria, opadnú všetky starosti z príprav a deti sú už v posteliach, ostaneme dlho do noci hore a rozprávame sa. Každá mamička totiž prirodzene premýšľa a rozpráva o tom, ako by to asi prebiehalo, keby bola doma, čo by mohlo byť, keby sa nestalo to alebo ono. Sú to veľmi silné rozhovory, objavia sa aj slzy, smútok a prežívame to spoločne. Snažíme sa ich však povzbudiť, dodať im silu a ukázať, že ich situácia sa dá riešiť. A že budúci rok bude určite lepší.“

Štedrovečerná prechádzka po pláži
Módna návrhárka Dana Kleinert prežila Vianoce v kanadskom Vancouveri
„V Bratislave oslavujeme Vianoce tradične v pokojnej atmosfére buď s manželom a dcérou, alebo s rodičmi. Aj preto sa mi páčilo prežiť tieto sviatky iným spôsobom. V Kanade sme síce strávili Vianoce s rodinou, ale tým, že Vancouver je blízko pri mori, absolvovali sme večernú prechádzku po pláži. Okrem toho všetci Slováci, ktorí boli počas Vianoc niekde v ďalekej cudzine, majú skúsenosť, že pripraviť vianočné menu z cudzích surovín nie je najjednoduchšie. Pečenie bola pre mňa kapitola sama osebe. Nevedela som zohnať adekvátny typ múky na ‚naše‘ koláče, vlastnoručne nazbierané dubáky zo slovenských lesov do kapustnice nahradili kanadské kuriatka a klobásky sme po úpornom hľadaní našli na trhu s maďarskými potravinami. Z Kanady sme si však priniesli zvyk, ktorý dodržiavame dodnes. Namiesto kapra alebo pstruha si robíme na večeru lososa. A ako oslavujú Vianoce Kanaďania? Je to mix tradícií a zvykov ľudí, ktorí tam žijú, ale pochádzajú z rôznych končín sveta. Najviac mi však v Kanade chýbali typické ‚európske‘ vianočné trhy, na ktorých je úžasná atmosféra, ktorej som súčasťou a kde sa stretávame s priateľmi a kamarátmi.“

Vianoce máme každý deň
Gynekológ Juraj Drobný strávi tohtoročný Štedrý deň v službe.
„Po technickej stránke je služba na našom gynekologicko-pôrodníckom oddelení počas sviatkov, aj na Štedrý deň, úplne rovnaká ako ktorýkoľvek iný deň v roku. Všetko musí fungovať normálne, pretože pôrody alebo náhle operácie sa odložiť nedajú a musíme byť na ne pripravení. Rozdiel je len v tom, že prevádzka sa obmedzuje na akútne prípady a pacientky, ktorým nehrozia žiadne komplikácie, prepúšťame na sviatky domov. Tým, ktoré odísť nemôžu, v rámci možností maximálne umožníme kontakt s rodinou. A tie, ktorým sa práve na Vianoce narodí dieťa, sa určite tešia, že sviatky trávia u nás. Za tridsať rokov praxe som väčšinu sviatkov určite bol v službe, či už to bol Štedrý deň, alebo Nový rok.

Tento rok budem sviatkovať s rodinou na chalupe, ale na Štedrý deň pôjdem do služby. V jednej službe sú vždy traja lekári, takže na niekoho vychádzajú vianočné dni, na iného napríklad Silvester. Existuje však určité nepísané pravidlo, podľa ktorého sa lekárom, ktorí majú malé deti, vychádza v ústrety a služby na Štedrý deň nemávajú. Moja rodina to vždy brala racionálne, nesťažuje sa. Dcéra ma zvykne aj navštíviť, napríklad cestou na polnočnú omšu. A raz sa mi stalo, že sa jeden kolega, ktorý býval blízko nemocnice, sám ponúkol, že ma na dve hodiny v nemocnici zaskočí, aby som mohol ísť domov na večeru. Spoločnú večeru s kolegami na Štedrý deň nemávame, i keď nemocničná strava sa Vianociam prispôsobuje a väčšinou býva ryba. Ale inak sa u nás pracuje rovnako ako v bežných dňoch. Vianočnú atmosféru vnímame, ale berieme ju profesionálne, nemôžeme jej podliehať. Napokon, pri našom povolaní máme Vianoce vlastne každý deň. Iní ľudia oslavujú narodenie dieťaťa raz do roka, ale u nás v pôrodnici sa deti rodia stále.“

Autor: redakcia smeženy 51/2007