Všetkého veľa škodí?

V období darčekových naháňačiek si často vzdychneme nad tým, že na veci, ktoré by sme chceli, aby Ježiško priniesol našim najmenším, nemáme peniaze. A možno naopak, všetko, čo sa v obchodoch nachádza, už naše dieťa má a my rozmýšľame o niečom novom, originálnom, pričom cena nehrá nijakú úlohu. V oboch prípadoch sa však pohybujeme iba v oblasti hmotných darov, ktoré v našich životoch vonkoncom nie sú podstatné. Napriek tomu si uvedomujeme, že peniaze, ich dostatok či nedostatok, zásadne ovplyvňujú naše životy. A nielen naše, ale aj našich detí. Ako?

Nie sú iba plusom
„Uspokojivá finančná situácia rodiny podstatne ovplyvňuje život dieťaťa. Dáva mu často pocit slobody, neobmedzenia a akejsi vnútornej istoty. Dieťa nezažíva každodenné rodinné hádky vyplývajúce z nedostatku peňazí, či časté konflikty rodičov a stále prepočítavanie finančných prostriedkov na základné denné potreby. Lepšie situované rodiny poskytujú deťom väčšie možnosti a celkový životný rozlet. Deti sa môžu venovať svojim koníčkom a záujmom, majú možnosť navštevovať viac kultúrnych a spoločenských akcií, nepoznajú obmedzenia v spôsobe obliekania a trávení dovolenky,“ vymenúva najvýraznejšie znaky, ktoré prináša finančne stabilná rodina svojmu potomkovi, psychologička Gabriela Herényiová. No na prvý pohľad samotné pozitíva nesú so sebou niekoľko záporných momentov. Tieto deti nemusia akoby bojovať o každú korunu, respektíve stovku, ich nároky stúpajú, a zväčša je pre ne samozrejmé, že dostanú všetko, po čom túžia.

Prvoradé ľudské kvality
Na druhej strane deti z finančne slabších rodín môžu trpieť pocitom menejcennosti, a ak sa stále porovnávajú so svojimi dobre situovanými rovesníkmi, aj určitými komplexmi z nedostatku. „Každá minca má však dve strany. Deti bohatších rodičov všetky vymoženosti považujú za samozrejmé, a často ani nepoznajú vetu: Nemáme na to. Je pre ne často nepredstaviteľné, aby v lete netrávili dovolenku pri mori, nevidia, ako rodičia riešia rodinný rozpočet a financie potrebné na chod domácnosti. Nevážia si peniaze ako hodnotu, ale berú ich často ako samozrejmosť, ktorá je doma. Je pravda, že tieto deti sú sebavedomé a rozhľadené, poznajú množstvo exotických krajín, len nie je isté, či poznajú aj hodnotu peňazí, a najmä proces, ktorým sa zarábajú,“ upozorňuje psychologička, ktorá si myslí, že deti z dobre situovaných rodín ani nezaujíma, ako sa peniaze dostanú do rodinného rozpočtu, a tak si ich aj menej vážia.

Zároveň treba povedať, že majú lepší štart do života ako ich „chudobnejší“ kamaráti. Napríklad majú možnosť výberu tej najlepšej školy a je úplne jedno, kde sa nachádza. Lenže nič by sa nemalo preháňať. Je dôležité pripraviť deti na život, na reálny svet, v ktorom by mali spoznať cenu a hodnotu ľudskej práce, ako aj cenu potravín a základných poplatkov za bývanie. To všetko majú v rukách rodičia. „Rovnako v ‚chudobných‘, ako aj v ‚bohatých‘ rodinách by sme mali vychovať sebavedomé deti, ktoré poznajú cenu práce a budú si vážiť seba nie podľa hrúbky peňaženky, ale podľa ľudských kvalít,“ upozorňuje Herényiová.

Dôležité životné postoje
K náplni „práce“ rodiča patrí najmä komunikácia s dieťaťom a presné vysvetlenie, prečo si môže alebo nemôže konkrétnu vec dovoliť kúpiť. Rovnako to platí napríklad aj v momente, keď rodič nemôže pre nedostatok peňažných prostriedkov zaplatiť svojmu dieťaťu napríklad lyžiarsky výcvik, školu v prírode či školský výlet. V prípade, ak dieťaťu vysvetlí, že výlet by rád zaplatil, no, žiaľ, nemá odkiaľ naň vziať peniaze, dieťa to nepociťuje ako totálnu prehru. Na jeho psychike sa oveľa viac podpíše to, ak rodič bez vysvetlenia striktne výlet zakáže. Fenoménom dnešných dní sú deti zmanipulované reklamou, ktorá im podsúva všetko, čo je „in“. Pritom najdôležitejšie je naučiť ich základným ľudským princípom. „Je dôležité, aby deti chodili čisto a vhodne oblečené do školy, a neporovnávali sa s deťmi, ktoré sú oblečené len v značkových odevoch.

Situácia je však v súčasnosti dosť kritická, lebo mnoho detí sa posudzuje a vyberá si kamarátov najmä podľa vonkajších znakov a značiek oblečenia a nie podľa skutočných hodnôt,“ upozorňuje školská psychologička. Podľa Herényiovej práve tu je veľká výzva pre nás dospelých. Obráťme pozornosť na pravé hodnoty, na správanie, postoje k životu, a nielen na vonkajšie znaky človeka. „Deti prirodzene túžia po značkových teniskách a mikine, chcú mať najnovší typ mobilu ako iní spolužiaci, ale učme ich skromnosti a pokore. V živote sa môžu okolnosti zmeniť, finančná situácia sa môže zhoršiť. Tu nastáva kritická fáza pre dieťa, ktoré bolo zvyknuté len na prepych a bohatstvo. Je oveľa jednoduchšie zvykať si na ‚lepšie‘, ako padnúť zvysoka hlboko dolu,“ apeluje psychologička.

Zlatá stredná cesta
Čoraz častejšie sa stretáme s konštatovaním, že súčasnosť je prirýchla, pracovný tlak na ľudí začína byť neúnosný, akosi si nenachádzame čas na našich najbližších. Naše priority sa neraz posúvajú, do popredia sa dostáva úspešná kariéra či finančné zabezpečenie. „Mnohí rodičia pre nedostatok času, ktorý by mali venovať rodine a deťom, ich radšej zahŕňajú hmotnými darčekmi, drahým značkovým oblečením a inými ,cool‘ vecami. Tým akoby nahrádzali a sami pred sebou ospravedlňovali nedostatok lásky a času venovaného deťom. Aj keď je finančná situácia v rodine bezproblémová, snažte sa udržovať zlatú strednú cestu v míňaní koruniek a učte deti nepodceňovať‚ chudobnejších‘ spolužiakov,“ pripomína psychologička, ktorá je presvedčená, že práve deti z menej solventných rodín si v dospelosti vedia vážiť život, prácu a majú radosť z vlastnoručne zarobených peňazí. „Majú šancu tešiť sa na exotické dovolenky, a vedia aktívnejšie tráviť voľný čas.

Ak dieťa zažije všetko v mladosti a detstve, nič ho v dospelosti neuspokojí a nenadchne, a tiež sa ťažšie vyrovnáva s predstavami svojho životného partnera,“ upozorňuje Herényiová. Zároveň poukazuje na nový fakt, ktorý sa začal vyskytovať v našom školstve. „V škole sa stretávame s novým úkazom. Deti bohatých rodičov, ktorí finančne podporili školu, sponzorovali napríklad počítače, majú akési privilegované postavenie v škole a sú akoby nedotknuteľné. Ich často drzé a arogantné správanie sa akosi prehliada. A práve tento fenomén robí zlú atmosféru v celom školstve,“ otvorene hovorí psychologička.

Nájdime si šťastie
Vnímanie dieťaťa, jeho psychická vyrovnanosť, harmónia, uvoľnenosť, pocit šťastia určite nestúpajú priamou úmerou k výške platu rodiča. „Mať peniaze nám dáva slobodu, istotu, ale šťastie v živote si musíme nájsť sami. Pokúsme sa vysvetliť mladým ľuďom dôležitosť schopnosti zarobiť si peniaze, vedieť si ich zadeliť a užiť si ich v kruhu svojich najbližších,“ navrhuje psychologička. Ak beháme po obchodoch a nevieme sa rozhodnúť, ktorý darček pod stromček je ten naj, nezabúdajme, že poskytnutie bezhraničnej lásky, dôvery, radosti je pre naše deti najpodstatnejšie. A je úplne jedno, či sme finančne zabezpečení, alebo nám peňaženka občas zíva prázdnotou.

Urobíme si pekný deň
Tridsaťpäťročná Zuzana päť rokov vychováva sama dve deti. Staršia dcéra Monika má jedenásť, mladšia Erika päť. Je zamestnaná, dostáva pravidelne priemerný príjem, rodinné prídavky a dve tisícky od bývalého manžela - výživné. Hoci si nemyslí, že jej deti trpia núdzou, občas zápasí s problémami, ktoré sa priamo týkajú aj jej detí. „Škôlkarka chcela ísť do škôlky v prírode, staršia na lyžiarsky. To znamená zohnať osemtisíc korún navyše. Žiaľ, pri najlepšej snahe nedokážem zarobiť ani o štyri tisícky viac. Nemám rodinu, ktorá by mi pomohla, a otec mojich detí naozaj nemá záujem pomôcť nám viac, ako mu stanovil súd,“ priznáva Zuzana. Práve takéto momenty vedia Zuzanu priviesť k slzám. To všetko ktoré by rada svojim deťom zaplatila, no nemá z čoho. „Nemyslím si, že je dobré zadlžiť sa len preto, aby som urobila jednotýždňovú radosť deťom. Viem, ako mám presne vypočítané, koľko na čo za mesiac miniem. Aj päťstokorunová splátka mesačne po dlhší čas by ma skrátka ochromila.

Takže sa s dievčatami bavím úplne na rovinu. Snažím sa im vysvetliť, že keby som peniaze mala, určite by išli kamkoľvek by chceli. Myslím, že to vedia pochopiť a z nás troch to asi najviac bolí mňa. Čiže, keď sú zvyšné deti na výlete či lyžovačke, dovolím Erike, aby nešla jeden deň do školy, ja si zoberiem dovolenku a brázdime mestom. Jednoducho, urobíme si pekný deň,“ opisuje realitu Zuzana. Rovnako ju trápi to, že Monika nemôže chodiť v priebehu prázdnin do táborov a vie, že podobná situácia čaká aj Eriku. „Viem, že dievčatá by rady išli na výlet do cudziny. Stačilo by aj Česko aspoň na niekoľko dní. Keď sa však spýtam Moniky, či odložíme peniaze na tábor, alebo kúpime nové rifle, s úsmevom mi odpovie, že nohavice, pretože sú lacnejšie, aj keď vzápätí dodá, že riflí má dostatok. Je veľkorysá a nenáročná. Hoci viem, že to robí najmä preto, aby som sa netrápila.“

Rozdiely nie sú vyhrotené
Anna Prachová, učiteľka, Spišská Nová Ves
Víťazka Ceny Slovak Telekom pracuje v školstve už tridsaťdva rokov. Rozdiel medzi solventnejšími či naopak menej solventnými rodinami podľa Anny Prachovej bolo badať vždy, hoci ako tvrdí, na Spiši je vysoká miera nezamestnanosti, takže aj viac rodín „chudobných“ ako „bohatých“. Občas sa však stretá aj s rodičmi, ktorí extrémne prejavujú svoju finančnú nezávislosť. „Nájdu sa prípady najmä solventnejších podnikateľov, ktorí svoje bohatstvo vystavujú na obdiv aj prostredníctvom svojich detí. Niekedy v snahe vyniknúť pred ostatnými, vybavia svojich potomkov všetkým, čo je ‚in‘ – najnovším mobilom, MP3 alebo už aj MP4, dievčatá sa prezentujú v najnovších módnych značkách,“ tvrdí Prachová, ktorá učí na jednej z najväčších základných škôl v okrese.

Dá sa tu hovoriť o veľkej mentálnej rôznorodosti žiakov - majú triedy s intelektovo nadanými deťmi, triedy s rozšíreným vyučovaním matematiky, prírodovedných predmetov či triedy pre deti so špecifickými poruchami učenia, a podľa učiteľky tento fakt zaručuje menej vyhrotené prejavy medzi finančne rozdielnymi študentmi. „U chlapcov sa skôr stretáme s vychvaľovaním sa o tom, aký super počítač majú, akú novú hru, či koľko funkcií spĺňa ich mobilný telefón. Dievčatá zaujíma najmä móda, a občas pozerajú na tie ostatné, ktoré nie sú úplne trendovo oblečené, s iróniou. Našu školu navštevujú aj Rómovia. Niektorí sú skromne oblečení, nemajú školské pomôcky, naozaj sú v hmotnej núdzi. No sú medzi nimi aj takí, ktorí si dajú záležať najmä na oblečení, a to, že im chýbajú pomôcky, ich veľmi netrápi,“ vysvetľuje Prachová. Spomína dokonca diskusiu na vyučovaní, pri ktorej rómske deti obhajovali nedostatok pomôcok ich chudobou a tým, ako sa učiteľom s ich vysokými platmi ľahko dávajú príkazy na ich dokúpenie. „Kolegyňa, ktorá túto debatu viedla, im navrhla, aby si navzájom porovnali cenu ošatenia. Táto učiteľka vyšla jednoznačne s menšou sumou ako konkrétni žiaci,“ uzatvára Prachová.

Koľko ľudí je v hmotnej núdzi
V prvom polroku 2005 sa dávky v hmotnej núdzi vyplácali v priemere 180 038 poberateľom. Priemerná výška mesačnej dávky a príspevkov dosiahla sumu 3238 korún. Z toho vyplýva, že v tomto období sa dávka v hmotnej núdzi poskytovala približne 7,1 percenta obyvateľov. Štruktúru poberateľov dávky v hmotnej núdzi tvorili: jednotlivci 103 432 občanov, rodiny bez detí 10 228 obyvateľov a rodiny s deťmi 66 173 poberateľov (z nich bolo 42 889 z úplných rodín a 23 184 z neúplných rodín).

Autor: Lea Sobotová, SMEženy, 50/2007