Jana Šrámeková: Nesnažím sa ženu zmeniť

Titulky bulváru často píšu o tom, kto a za koľko si dal „vylepšiť“ svoju tvár. Je u nás korektívna dermatológia ešte stále tabuizovaná?
Určite nie. Akýkoľvek zákrok bol tabuizovaný za socializmu. Verejnosť doslova odcudzovala estetický zákrok, nedajbože plastickú operáciu. Myslím si, že dnešná moderná žena, ktorá má vzťah k estetike a chce starnúť kultivovane, pekne, je korektívnej dermatológii otvorená. Zvlášť ak je aktívna, psychicky mladá, no zub času sa na jej tvári podpísal vráskou či nejakou chybou, bez problémov vyhľadá našu pomoc. Zároveň chápem ženy, ktoré si niektoré zákroky chcú nechať ako tajomstvo.

Do akej miery k dokonalejšiemu výzoru ženy tlačí spoločnosť a do akej je to ich vlastné rozhodnutie?
Aj pred dvadsiatimi rokmi boli krásne herečky, modelky, ktoré predstavovali idol krásy. Dnes to podľa mňa nie je ani tak o reklame, móde a podobne, ale o tom, že dnešná päťdesiatnička sa nedá porovnať so ženou spred dvadsiatich rokov. Dnešné päťdesiatničky sú na vrchole svojich síl. Sú aktívne, majú zázemie v práci, vychovali deti, ktoré sa osamostatnili, majú pocit či potrebu venovať sa aj samy sebe. Väčšinou chodia na korektívnu dermatológiu ženy, ktoré zákroky nepodstupujú kvôli mužom (aj keď oni tomu radi veria), ale predovšetkým kvôli sebe, kvôli vnútornému pocitu harmónie. Každá žena, ktorá dobre vyzerá, sa cíti sebavedomejšie. Každá má rada lichôtky, mne samej dobre padne, keď mi niekto povie, že vyzerám dobre. Rady sme upravené, pekne oblečené, vychádza to z našej podstaty, dnešného spôsobu života, patrí to jednoducho k nám. Ani jedna z dám, ktorej sme robili zákrok, nechce vyzerať ako dvadsaťročná. Bolo by to smiešne. Cieľom je, aby na svoj vek vyzerali príjemne a dobre sa cítili.

Hovoríte o harmónii. Nemala by byť žena vekom zharmonizovaná aj s tým, ako vyzerá?
Na výzore sa veľkou mierou podieľa aj genetika. Niektoré ženy na svoj vek vyzerajú fantasticky, no sú aj dámy, ktoré majú problémy. Po lete sú samý fľak, ktorý nezakryjú žiadnym mejkapom. Prípadne ide o dámy v strednom veku, ktoré sa snažia udržať si postavu, chudnú, a ako je všeobecne známe, najskôr sa úbytok hmotnosti odzrkadlí na úbytku podkožného tuku na tvári, až potom na zadočku. Myslím si, že každá žena, aj vnútorne vyrovnaná, je so sebou spokojnejšia, keď si niečo venuje navyše. Vôbec to nie je o tom, že disharmonický človek, vnútorne rozorvaný, si myslí, že mu zákrok pomôže. Taký si môže dať urobiť päťdesiat zákrokov a vždy na tom bude rovnako. Je to ako keď idete po meste a vidíte krásne topánky, srdce vám zapiští, vy si ich kúpite a máte radosť. Keď si dá žena urobiť zákrok a vyrieši to jej problém, je so sebou spokojnejšia.

Čiže v niektorých prípadoch ide aj o riešenie komplexu?
Komplex je pomerne silné slovo. Skôr ide o vyriešenie niečoho, s čím nie je denne pri pohľade do zrkadla úplne spokojná. A keď sa to dá ľahko riešiť, tak prečo nie?

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, či máte právo zasahovať do predispozícií človeka? Prípadne nad tým, do akej miery môžeme zdokonaľovať tvár, ktorá je už raz daná?
Nikdy sa nedám nahovoriť na zákrok, s ktorým nie som vnútorne stotožnená. Našťastie mám dostatočné množstvo klientiek a v prípade, že sa neviem s niekým dohodnúť, môžem si dovoliť klienta aj odmietnuť. Nesnažím sa ženu zmeniť. Chcem ju iba dostať vo vzhľade o päť, desať rokov naspäť. Vždy akceptujem tvár, ktorú dostala do vienka. Pri estetickom zákroku je dôležité, aby žena vyzerala prirodzene. Keď niekto už z diaľky zbadá, že na dáme sú vykonané zmeny, nie je to dobre urobený zákrok.

Čo sa robí v prípadoch, keď je žena so zákrokom nespokojná?
Ak sa to stane, lekár musí byť seriózny a doriešiť zákrok tak, aby bola klientka spokojná. Keď však idete odstrániť vrásku, nemáte čo pokaziť, najmä ak použijete vstrebateľný implantát. Ale napríklad vpichovanie botulotoxínu na vrásky okolo očí u ženy, ktorá má určitý vek, vykonávam citlivo. Dopredu jej poviem, že drobučké vrásky - „stračie nôžky“ jej zámerne ponechám, inak jej tvár dostane zmrazený výraz a pri úsmeve sa jej budú neprirodzene krčiť dolné viečka. Čiže vrásky iba zjemním o sedemdesiat percent, aby vyzerala prirodzene. To isté platí pri modelovaní pier. Keď príde dáma s extrémne úzkymi perami, zväčšujú sa postupne. Aj pre okolie je to jemný prechod. Prirodzene, dá sa aj trvalo poškodiť klient, no iba v prípade, keď sa použije trvalý implantát, ktorý nesplní predstavu klientky. V takom prípade sa s tým musí zmieriť alebo sa implantát musí operačne vybrať. Preto je vhodné, aby si svoju predstavu najprv vyskúšala so vstrebateľným implantátom.

Tvrdíte, že dámy nepodliehajú módnym trendom, chcú byť iba spokojnejšie. Myslíte si, že keby sme zo všetkých strán počúvali o dokonalých úzkych perách, nechceli by ženy podstupovať zákroky, ktoré im budú pery zužovať?
Možno máte pravdu, no to skôr platí pri mladšej vekovej kategórii. Mladšie slečny skôr podliehajú módnej vlne. Tie treba usmerniť, vysvetliť im, aká krehká je hranica medzi krásou, eleganciou a vulgárnosťou. Nemyslím si, že dámy okolo štyridsiatky by prišli s takýmito požiadavkami.

Existuje vôbec nejaká hranica, ktorá určuje, od koľkých rokov sa môžu vykonávať jednotlivé zákroky?
Botulotoxín sa nesmie aplikovať ľuďom mladším ako 18 rokov. Rovnako nemá význam robiť trvalú epiláciu dievčaťu v puberte, keď sa vyvíja. S požiadavkou o estetický zákrok sa v praxi stretávam u klientok okolo 25 rokov. Niekedy ich však „treba trošku schladiť“, pretože sú krásne a napriek tomu „vymýšľajú“. Navyše, mám jednu zlú vlastnosť. S klientom všetko veľmi prežívam. Ak by som mu akýmkoľvek spôsobom uškodila, nevedela by som pokojne spávať.

Sama ste podstúpili niekoľko zákrokov. Čo bolo prvotným momentom na ich podstúpenie. Lepšie vyzerať alebo zistiť, ako konkrétny zákrok účinkuje?
Myslím, že som typ ženy, ktorá by podstúpila zákroky, aj keby som vykonávala inú prácu. Zároveň mi to však pomáha aj v mojej profesii. Presne viem, ako bude zákrok prebiehať, čo bude klientka cítiť, do detailu viem povedať, ako bude prebiehať hojenie. Mám plastiku očných viečok, podpichnuté nosovo-ústne vrásky, zdvihnuté kútiky úst, dokonca zdvihnutú kontúru pier. Klientke môžem pokojne povedať, aby sa ma dotkla, prípadne nech sa na mňa pozrie, či vyzerám umelo. Rovnako platí, že keď ma vyhľadávajú dámy, aby som im poradila s ich krásou, bolo by smiešne, aby som vyzerala spustnuto.

Zatiaľ sme hovorili iba o ženách. Vyhľadávajú vaše služby aj muži?
V mladšej, pubertálnej kategórii je percento chlapcov a dievčat vyrovnané. V starších vekových kategóriách je to 90 percent žien a 10 percent mužov. Sú takí, ktorí podstúpia fotoomladenie alebo botulotoxín na vrásky, no najväčšie percento je tých, ktorí majú problém s popraskanými cievkami. Rozšírené žilky podmieňujú výrazné červenanie, ktoré mužom prekáža viac ako vrásky. Možno aj preto, že laická verejnosť si často spája sčervenanie s alkoholizmom.

Keď sa bežný človek baví so zubárom, ukradomky vám pozerá na chrup. Trpíte aj vy deformáciou z povolania?
Občas. Od malička som mala veľmi silnú predstavivosť a najmä vzťah k estetike. Keď sa rozprávam so ženou a je evidentné, že stačí málo a úplne inak by vyzerala, napríklad postačila by zmena farby vlasov, iný strih či mejkap, automaticky si ju predstavujem po zmene. Napriek tomu, že túto deformáciu mám, ide skôr o môj vnútorný monológ.

Mali ste to šťastie, že sa vám po profesijnej stránke splnil detský sen.
K estetike som mala naozaj blízko. Na gymnáziu som si začala zbierať články od vtedajšieho riaditeľa Ústavu lekárskej kozmetiky v Prahe. Zaujímali ma všetky populárno-náučné články, ktoré hovorili o tom, čo všetko sa v estetickej chirurgii dá robiť. Už keď som išla na medicínu, vedela som, že sa budem venovať korektívnej dermatológii alebo plastickej chirurgii. Keďže som plánovala byť aj matkou, rozhodla som sa pre jemnejší odbor.

Dlhodobo sledujete nové metódy. Kam sme sa posunuli od čias vášho štúdia?
Estetická medicína ide míľovými krokmi dopredu. Pred dvadsiatimi rokmi, keď som začínala, bolo približne pätnásť zákrokov, ktoré sa vykonávali. Dnes má človek čo robiť, aby v rámci tohto malého odboru stíhal akceptovať všetky novinky, ktoré sú k dispozícii. Napríklad za najúžasnejšiu vec, ktorá sa za posledných sedem rokov vymyslela, považujem neinváznu formu fotoomladzovania. Prirodzene, tá sa stále vyvíja. Ide o zákrok, ktorý oslovuje množstvo žien, ani jednu nevyradí zo sociálneho alebo pracovného života. Má obrovské množstvo benefitov. Zjednocuje farebný odtieň tváre, zjemňuje textúru kože, redukuje vrásky. Druhý naozaj prevratný objav je využitie botulotoxínu na odstránenie mimických vrások. Ide o bezpečný zákrok, ktorý okamžite rieši problémy dám. Takisto sú úžasné implantáty pod vrásky, ktoré sa už dávno nepoužívajú len na výplň jednotlivých vrások, ale i na vytvorenie objemu a kontúr tváre. Mám to šťastie, že sa môžem zúčastňovať zahraničných školení, kongresov, kde sa naučím vždy niečo nové. Keď ma dajaká novinka osloví, snažím sa ju priniesť do Bratislavy. Aj vďaka tomu sme porovnateľní s akýmkoľvek zahraničným centrom a naše ženy podstupujú rovnaké zákroky ako vo svete.

Otvorene hovoríte o tom, že sa vám vypomstilo pravidlo obuvník chodí bosý. Ako lekárka ste zanedbali pravidelné preventívne prehliadky, následkom čoho ste museli podstúpiť hysterektómiu.
Cítila som sa zdravá a zanedbala som prevenciu. Vždy bolo pre mňa niečo dôležitejšie ako návšteva u gynekológa. V zime som si povedala, že ho navštívim na jar, jar prešla, zrazu bolo leto, až som na preventívnu prehliadku prišla po troch rokoch. Najskôr mi oznámil, že postihnutý mám iba krčok, histológia však ukázala, že choroba postúpila aj ďalej. Bolo nutné vykonať hysterektómiu. Posledná histológia ukázala, že je všetko v poriadku, prirodzene každý polrok chodím na kontrolu. Je úplne jasné, že v medicíne platí pravidlo, že je jednoduchšie problému predchádzať, ako ho riešiť. Aj preto sa snažím robiť osvetu napríklad aj medzi mojimi klientkami. Pokojne sa ich opýtam, kedy naposledy boli na preventívnej prehliadke. Zväčša odpovedajú, nech sa radšej nepýtam. Bez toho, aby som ich chcela vyplašiť, im hovorím, že sem si čas prísť našli. Prosím ich, nech nie sú také hlúpe, ako som bola ja, všetko počká a jedna hodina v roku im určite chýbať nebude.

Jana Šrámeková (48)
vyštudovala Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Od ukončenia štúdia sa venuje korektívnej dermatológii. Pracovala na Kožnej klinike Fakultnej nemocnice v Bratislave, v Ústave lekárskej kozmetiky v Bratislave, od roku 1993 je neštátnou lekárkou. V roku 1997 otvorila 1. laserové a dermatokozmetické centrum. Absolvovala školenie vo Womans College Hospital v Toronte (1990). O rok neskôr bola na študijnom pobyte v holandskom Haarleme, potom na klinike MD Kautza (2001), medzinárodný kurz mezoterapie na Univerzite Victor Segalen Bordeaux (2004), klinika MD. Patricka Bittera v Californii (2006). Absolvovala množstvo sympózií po celom svete. Prvá priniesla na Slovensko chemický peeling, metódu fotoomladenia, medzi prvými začala pracovať s implantátmi pod vrásky. Rovnako si nesie prvenstvo v metóde mezoterapie a mezoliftu na Slovensku.

Autor: Lea Sobotová, SMEženy, 49/2007