Čoraz menej, čoraz starší

Pre štát je populačný prírastok dôležitý s ohľadom na celkový počet obyvateľov. Ten zostáva rovnaký iba vtedy, ak sa narodí viac detí, ako zomrie ľudí. Tento údaj sa v štatistike nazýva záchovová hodnota a jeho hodnota je 2,1 dieťaťa na každú rodičku. V súčasnosti sa však v Európe rodí priemerne 1,5 dieťaťa a na Slovensku je toto číslo dokonca 1,25. Dve základné charakteristiky demografického vývoja teda sú znížená pôrodnosť a starnutie populácie. Podľa Štatistického úradu SR sme na prelome nového storočia zaznamenali úbytok populácie, ktorý nenastal od prvej svetovej vojny. Postupné znižovanie pôrodnosti štatistiky zaznamenávajú od 80. rokov, ale po roku 1989 sa tento proces zrýchlil. Vyššieho veku sa ľudia dožívajú vďaka pokrokom v medicíne a zdravotnej starostlivosti. Čo je však motiváciou nízkej pôrodnosti? Naša neochota sa viazať alebo ekonomická neistota? „Nižšia pôrodnosť je aj výrazom zodpovednosti: ľudia nechcú priviesť dieťa na svet, ak nemajú isté zamestnanie, dosiahnuteľné bývanie a príjem umožňujúci splácať hypotéku a všetky náklady, ktoré dieťa v rodine vyžaduje, vrátane vysokých poplatkov v predškolských zariadeniach,“ vysvetľuje súčasný stav sociologička Zuzana Kusá. Príkladom krajiny, kde sa stabilnou sociálnou politikou podarilo dať rodinám dôveru v ich zabezpečenie, je Francúzsko, kde sa rodí 1,9 dieťaťa na matku. Ako vyznieva v tejto otázke Slovensko v porovnaní s Francúzskom a inými európskymi krajinami? „Na Slovensku je pomoc mladým rodinám skúpa. Aj keď sa dvíhajú príspevky pri narodení dieťaťa, sú to skôr plaché gestá ako účinná podpora mladých rodín,“ konštatuje sociologička.

Predpoklady pre rodiny s deťmi
Jedným z fenoménov súvisiacich s nízkym počtom narodených detí v Európe je, že čím vyššie vzdelanie majú ženy, tým menšia je pravdepodobnosť, že budú mať deti. Zuzana Kusá uvádza, že podľa Demografickej ročenky 2006, ktorá informuje o deťoch narodených v manželstve (nie o všetkých narodených deťoch), tento trend u nás neplatí. „Podiel detí narodených matkám s VŠ a maturitou je výrazne vyšší ako podiel detí narodených matkám so základným vzdelaním a stredným bez maturity. Spomínaná priama úmera neplatí,“ interpretuje údaje sociologička. „Určitá súvislosť tu však môže byť medzi vekom matky pri narodení prvého dieťaťa a výškou vzdelania. Dá sa očakávať, že vysokoškolsky vzdelané matky majú pri narodení prvého dieťaťa viac rokov ako matky so ZŠ.“ Aj keď Slovensko je krajinou iba s piatimi miliónmi obyvateľov, dá sa aj tu pozrieť na špecifiká niektorých regiónov. Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že na severe a východe je vyššia sobášnosť a pôrodnosť, nižšia rozvodovosť a potratovosť. „Väčšia pôrodnosť na severe a východe Slovenska môže súvisieť aj s vidieckym osídlením týchto oblastí, kde je relatívne menší problém s bývaním. Na vidieku sa za socializmu intenzívne a svojpomocne stavalo a štátne príspevky zvýhodňovali viacgeneračné bývanie,“ vysvetľuje situáciu sociologička. „Mladé páry, ak nie sú z veľmi chudobného prostredia, tam majú skôr strechu nad hlavou A keď nie je práca, rozhodnutie mať dieťa býva zmysluplným riešením pracovno-rodinnej dilemy - s nádejou, že kým deti odrastú, situácia sa zlepší a bude viac pracovných príležitostí.“

Ako dlho pracovať
Nárast skupiny ľudí starších ako 65 rokov v postproduktívnom veku je skutočnosťou. Témy ako dôchodková reforma, penzijné fondy, nedostatok ľudí platiacich odvody, sú skloňované denne. Aké opatrenia si vyžaduje meniace sa zloženie obyvateľstva zo strany štátu? „Hlavný problém so starnutím populácie je v tom, že sa zmenšuje počet ľudí, ktorí pracujú, teda sú ekonomicky aktívni,“ konštatuje Juraj Karpiš, analytik inštitútu INESS. „Druhá skupina sú ľudia, ktorí sú chorí, na dôchodku alebo nezamestnaní. Tých prvých, teda zamestnaných, sú asi dva milióny, a tých druhých, neaktívnych, asi tri milióny. Starnutie nemusí spôsobovať veľké problémy, s podmienkou, že sa deje plynulo a že politika štátu je nastavená tak, že si tento fenomén všíma.“

Podľa názorovej orientácie existujú medzi ekonómami a inými odborníkmi rozdielne odpovede na otázku, či by mal štát aktívne zasahovať do rodinnej politiky a motivovať svojich občanov, aby sa množili. „Nemyslím si, že štát tu je od toho, aby reguloval pôrodnosť,“ hovorí Karpiš. „Úlohou štátu je starať sa o ľudí, ktorí vypadli z bežného sociálneho systému a nevedia si pomôcť sami. Je to po prvé neefektívne – ľudia sa o tom, či budú mať deti, nerozhodujú podľa toho, aký vysoký je príspevok. Kto chce mať deti, bude mať deti. A po druhé, ten, kto sa rozhoduje na základe financií, asi nebude dobrým rodičom. Okrem toho, nikto nevie, aká je optimálna štruktúra obyvateľstva.“ Jedným z odporúčaní, ktoré majú analytici v INESS k otázkam starnutia, je zvýšenie dôchodkového veku. Tento návrh je teoreticky možné uskutočniť, pretože v ekonomike závislosť od fyzickej práce klesá, ale bol by veľmi nepopulárny. Väčšia časť populácie už od nej nie je závislá a môže pracovať do vyššieho veku. Ak by v budúcnosti malo dôjsť k nedostatku pracovnej sily, určite sa podľa Karpiša bude riešiť imigráciou. Rovnako ako veľa Slovákov za zárobkom odchádza do zahraničia, aj k nám budú prichádzať pracovníci z iných krajín. „Nemyslím si však, že je to tým, že by to ekonomika inak nezvládla. Manuálne pracujúcich ľudí bude menej, a keďže sú aj horšie platení, tak sa v tejto sfére budú uvoľňovať miesta.“

Imidž seniorov
Pomer vekových skupín v našej spoločnosti sa jednoznačne mení a bude sa naďalej meniť smerom k väčšej rôznorodosti. Podľa niektorých európskych prieskumov budú v roku 2050 tvoriť jednu tretinu populácie ľudia starší ako 60 rokov. To, ako budú voliť a ovplyvňovať používanie verejných zdrojov, bude dôležité. Ako sa na týchto ľudí v pokročilom štádiu života pozeráme? Považujeme ich za skúsených a hodných úcty alebo skôr za chorých a odkázaných na pomoc? „Je niekoľko obrazov starších ľudí. Výskumy hodnotových orientácií ukazujú, že starší ľudia sú druhí v rebríčku tých, ktorým sme ochotní pomáhať (po „najbližší príbuzní“). Odpovede v dotazníkoch sa však môžu riadiť aj konvenciami alebo myšlienkou na vlastných starých rodičov ako na starších ľudí ako takých,“ interpretuje výsledky sociologička.

Neodškriepiteľný vplyv na naše vnímanie staršej generácie majú médiá. Či už sú to mladé tváre moderátorov televíznych správ a iných programov, alebo aj reklamy, v ktorej výrobok „predávajú“ mladé tváre bez vrások. Zuzana Kusá však spresňuje posolstvo, ktoré televízie prinášajú. „Médiá a reklama dnes ovplyvňujú obraz starších ľudí rôznym a často paradoxným spôsobom. Aj keď sú moderátorské tváre spravidla mladé, o aktívnom živote starších sa hovorí pomerne často,“ vysvetľuje protirečivú skutočnosť. „Zdôrazňuje sa politická téza o potrebe predĺženia aktívneho pracovného života. Aktivita je nielen očakávaná, ale aj umelecky stvárňovaná. Vo filmoch a seriáloch sa starší ľudia objavujú nielen ako súčasť fungujúcej rodiny, ale aj v aktivitách, ktoré boli pred pár desaťročiami nemysliteľné – napríklad majú aktívny milostný život.“ Ďalším špecifikom domácej mediálnej scény je podľa sociologičky jav, že zaniká určitá kultúrna a záujmová „segregácia“ starších ľudí, ktorú by mohli vytvárať periodiká a či rozhlasové a televízne programy určené pre nich. Prakticky to znamená, že slovenské staré mamy čítajú tie isté časopisy a pozerajú sa na tie isté zábavné programy ako ich vnučky. „Starší ľudia chtiac-nechtiac získavajú prehľad v lifestylových záležitostiach mladšej generácie,“ hovorí s úsmevom Kusá. „V rodinách sa objavujú diskusné témy spájajúce generácie a zoslabuje sa riziko generačného odcudzenia.“

Ako v rozprávkach?
Rýchlej súčasnosti, v ktorej žijeme, často vyčítame, že neposkytuje dostatok času a priestoru na stretnutia a rozhovory s blízkymi. Dalo by sa tvrdiť, že sa to muselo odraziť aj na našich vzťahoch ku generácii rodičov a starých rodičov. Zidealizovanou (knižnou a filmovou) predstavou sú starý otec a stará mama, ktorí odovzdávajú ďalej životnú múdrosť a skúsenosti, tradície a hodnoty. Realitou dnes však je skôr tvrdenie, že sa stávame „horizontálnou spoločnosťou“, že na nás majú najväčší vplyv ľudia rovnakej vekovej skupiny, našej generácie. „Obraz starého rodiča rozprávajúceho vnúčatám rôzne poučné historky z minulých čias je skôr literárny výtvor ako bežný jav rodinného života, najmä na vidieku, kde sa deťom skôr ukazovalo ako vykonať určitú robotu,“ vyvracia idealizovanú predstavu sociologička. „Odovzdávanie generačnej múdrosti je pomerne komplikované za každých čias, zvlášť, keď ich múdrosť bola nadobudnutá za čias, ku ktorým sa nik nehlási.“ Niektoré deti si svojich starých rodičov užijú, pretože tí sú s nimi na „materskej“ dovolenke namiesto niektorého z rodičov. To je však skôr výnimkou. Omnoho pravdepodobnejšia je situácia, že staré mamy sú ešte zamestnané, keď sú ich vnúčatá vo veku, ktorý vyžaduje starostlivosť. „Tam, kde je veľká zamestnanosť žien, je to s inštitúciou starej mamy značne komplikované,“ hovorí Kusá. „Predlžovanie pracovného veku a pevnejšie nadviazanie výšky dôchodku od pracovného príjmu značne komplikuje možnosť, aby staré mamy ostávali na rodičovskej „dovolenke“. Starí rodičia však stále môžu hrať dôležitú a potrebnú úlohu v čase víkendov a školských prázdnin.“

Nová úloha pre starších
V Európe sa presadzuje trend, že ľudia, ktorí dosiahli dôchodkový vek, sa venujú dobrovoľníctvu - či už sú to charitatívne zbierky alebo mentorovanie (doučovanie) detí a mladých ľudí. Aj na Slovensku existujú príklady organizácií, kde sa seniori zapájajú do aktivít. V Slovenskom skautingu pomáhajú starší skauti obvykle s administratívou, priestormi, materiálom, niekedy aj pri príprave aktivít s deťmi. V rámci cirkevných zborov existuje takzvaná návštevná služba, kde „mladší“ dôchodcovia navštevujú starých ľudí, pričom im spravia drobný nákup, vybavia nutné veci, vypočujú ich, niečo im prečítajú a podobne.

Slovensko v číslach v roku 2006
Veková skupina 65+ tvorila 11,9 % populácie. Dochádza tu však k rastu, pretože sa do tejto skupiny postupne začnú presúvať silné povojnové generácie. Narodilo sa spolu 53 904 detí. Z hľadiska veku matiek si najvyššiu pôrodnosť uchováva veková skupina 25- až 29-ročných žien, najviac detí porodili generácie 27- a 28-ročných žien (vyše 4-tisíc). Stredná dĺžka života, teda takzvaná nádej na dožitie, je u mužov vek 70,4 roka a u žien 78,2 roka. Objem zahraničného sťahovania medzi SR a zahraničím dosiahol 7,3 tis. osôb, čo je oproti predvstupovému obdobiu do EÚ dvojnásobok. Vyše tri štvrtiny z celkového počtu evidovaného sťahovania tvorili prisťahovaní, ktorých počet vzrástol na 5,6 tis.

Autor: Saša Petrášová, SMEženy 48/2007