Kežmarok s približne 17-tisíc obyvateľmi leží vo východnej časti Podtatranskej kotliny pod siluetou Vysokých Tatier a v malebnom prostredí Spiša. Je prirodzenou križovatkou ciest medzi Popradom, Levočou, Starou Ľubovňou a Poľskom, takže je ľahko prístupný zo všetkých strán. Akosi automaticky sa tak stal jedným z kultúrnych centier Spiša a dnes je pravdepodobne najnavštevovanejším mestom celého regiónu.
Mestský hrad
V histórii bol Kežmarok spoločne s Levočou najvýznamnejším mestom celého Spiša, pričom sa tu zachovalo dodnes množstvo pamiatok. Na vzhľade mesta sa pritom odrazil aj jeho multietnický charakter, keď tu popri sebe žili Slováci, Nemci, Maďari, Česi, Rusíni a Židia… Lákadlom je najmä bohaté historické jadro mesta, ktoré je skutočnou klenotnicou pamiatok. Aj preto bolo v roku 1950 historické jadro Kežmarku vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Zachovalo sa tu viacero pôvodných meštianskych a remeselníckych domov, historická budova radnice, viacero kostolov. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1251 a mestské práva získal Kežmarok v roku 1269. Románsky stavebný sloh v Kežmarku zastupujú zakonzervované základy Kostola sv. Alžbety z 13. storočia.
Spomeňme drevený evanjelický kostol z roku 1717 či budovu evanjelického lýcea z roku 1775, kde kedysi študoval P. O. Hviezdoslav. V blízkosti rímskokatolíckeho gotického Kostola sv. Kríža z 13. storočia sa nachádza najstaršia renesančná zvonica na Spiši. V interiéri kostola sa nachádza aj viacero gotických oltárov, pričom hlavný oltár pochádza z roku 1500. Zvláštnosťou mesta je pôdorys námestia vidlicového tvaru v strede s radnicou, ktoré je ukončené mestským zámkom alebo lepšie povedané hradom. Ten je zároveň pre mnohých hlavným historickým lákadlom Kežmarku, pričom v minulosti ho užívali aj šľachtické rody Zápoľských a Thökölyovcov. Keďže hrad bol postavený priamo v meste, pohľad naň je skutočne veľmi malebný a tvorí prirodzenú dominantu mesta.
Ždiar, Lendak a lyžovačka
Kežmarok sa nachádza v atraktívnom prírodnom prostredí podporenom siluetou Vysokých Tatier. V okolí je však aj viacero lokalít zaujímavých predovšetkým z kultúrneho a historického hľadiska. Severným smerom, približne sedem kilometrov od Kežmarku je mestečko Spišská Belá, známe predovšetkým románsko-gotickým Kostolom sv. Antona pustovníka. Mesto je aj rodiskom vynálezcu modernej fotografickej optiky J. M. Petzvala s múzeom fotografie a kinematografie v jeho rodnom dome. Cestou zo Spišskej Belej na Kežmarok je kaštieľ v Strážkach, kde je umiestnených viacero obrazov Ladislava Medňanského. Nutné je pripomenúť aj nenápadné, no o to historicky významnejšie a nádherné fresky v sakristii kostola vo Veľkej Lomnici. V okolí Kežmarku je aj rázovitá dedina Lendak pod upätím Tatier. Miestnou zvláštnosťou sú zrubové domy so sedlovou strechou a štítom, ktoré majú špáry vymazané na modro.
Zaujímavá je aj dedina Ždiar, typická najmä svojím rázovitým ľudovým odevom a architektúrou. Ak sa plánujeme ubytovať v Kežmarku a do okolia podnikať fakultatívne výlety, je tu ešte viacero tipov. Severným smerom za Spišskou Belou sa nachádza monumentálny Ľubovniansky hrad. Ten stojí celkom určite za návštevu. Ak sa rozhodnete pokračovať v ceste ešte viac na sever až k hraniciam s Poľskom, dostanete sa do Červeného kláštora v Pieninách. Juhozápadným smerom leží historická Levoča a ešte viac na východ je Spišská kapitula a legendárny Spišský hrad. Opačným, západným smerom sa vypína mohutná silueta Tatier, ktorá ponúka množstvo príležitostí na turistiku a lyžovanie. Pritom do Tatranskej Lomnice, Starého Smokovca a Štrbského Plesa je to autom iba na skok. Ak sa rozhodnete vyraziť na výlet ktorýmkoľvek smerom, vždy natrafíte na niečo zaujímavé. Pritom na obhliadku miestnych zaujímavosti stačí jeden deň, čo robí Kežmarok vynikajúcim východiskovým bodom na podnikanie výletov. Je vhodný najmä pre rodiny s deťmi, keďže v meste je viacero možností na ubytovanie a dobrá infraštruktúra do okolia. Keďže je tu už zimná sezóna, na záver spomeňme aj niekoľko lokalít na lyžovanie. Priamo v Kežmarku možno lyžovať v stredisku Kežmarok – Štart. V okolí je však viacero stredísk, z ktorých najvýznamnejšie sú v Ždiari, Tatranskej Lomnici alebo na Skalnatom plese.
Autor: Jozef Terem