Život mojej dcéry prebieha ďalej, dá sa povedať tragicky. Naša komunikácia sa časom zlepšila a pri tej príležitosti nám prišla Katka oznámiť, že je v šiestom týždni tehotenstva. Nie je to nič slávne pretože nemusí mať zdravé dieťa. Nadšení sme z toho neboli.
Dodo momentálne predáva petardy, a čo ďalej? Dodova matka sa vyjadrila, že dieťa v dome nechce. Mladí chcú ísť do podnájmu, ale ten treba platiť, nakupovať do domácnosti a ešte aj dieťa. Pýtala som sa Katky čo budú robiť. Či si uvedomujú, že túto prácu má len do decembra a čo ďalej?
Môže nastať situácia, že dieťa jej bude plakať od hladu, lebo mu nebude mať dať čo jesť, a materská jej na to všetko stačiť nebude. Neviem čo sme komu s mojim manželom spravili keď musíme takto trpieť a prečo sa nemôžeme tešiť z vnúčaťa ako každý človek, ale pri tejto udalosti musíme plakať. A nie sú to slzy radosti, tomu verte. Na to všetko Dodo dostal podmienku na dva roky. Musí chodiť na testy, teda každým dňom môže ísť sedieť. Nepresvedčilo ju ani to. Ako matka som zúfalá. Ja mám sama jedno dieťa postihnuté a viem, čo to všetko obnáša. Našťastie nie je postihnuté mentálne, preto aj chodí, robí všetko sama a rozumu má za troch. Študuje tretí ročník na strednej škole a doteraz bola vždy vyznamenaná. Neviem, čo mi život ešte prinesie, ale veľa toho už nezvládnem budem sa snažiť, no len neviem dokedy.
Autor: čitateľka Danka