Povedz mi, čo máš oblečené...

Niekto uprednostňuje extravaganciu, iný eleganciu, ďalší konzervatívnosť. Prvoradé pre nás je, aby sme sa v tom, čo máme na sebe, cítili dobre a prirodzene. „Každý človek prostredníctvom toho, čo má oblečené, ako je upravený, ako vystupuje na verejnosti, niečo vyjadruje, preto ani výber oblečenia u väčšiny ľudí nie je vecou náhody. Aj ten, ktorý sa tým zdanlivo nezaoberá, si vytvára špeciálny imidž. A práve šaty sú tým, čo imidž človeka v najväčšej miere ovplyvňuje,“ hovorí konzultantka pre spoločenský protokol a imidž Deana Lutherová. No kým v súkromí nevhodným oblečením „robíme“ reklamu iba sami sebe, v profesionálnom živote je to iné. Úlohu tu zohrávajú nielen naši nadriadení, ale aj kolegovia či klienti. „Každý zamestnanec je spolutvorcom firemného imidžu a tak nie je iba jeho osobnou vecou, čo si do práce oblieka. Z tohto pohľadu má firma právo vyžadovať istú úroveň obliekania od zamestnancov a tí to musia rešpektovať,“ vysvetľuje Lutherová.

Slovensko verzus ostatní?
V zahraničí sa už dlhé obdobie používa pojem dress code (ktorý nemá slovenský ekvivalent), u nás sa s ním môžu stretnúť napríklad zamestnanci v pobočkách medzinárodných firiem či inštitúcií. O tom, že na Slovensku veľa ľudí toto slovné spojenie ešte nepozná, hovoria aj výsledky našej internetovej ankety. Podľa nej sa s ním nestretlo takmer 93 percent respondentov. Na otázku: „Máte vo vašej práci určené isté pravidlá obliekania?“ však až 62,3 percenta odpovedalo „áno“. Ako to teda je? „Od revolúcie sme si už na isté zásady obliekania v práci zvykli. Všade, kde sa kladie dôraz na budovanie dôveryhodnosti, sa pri komunikácii so zákazníkom očakáva konzervatívnejší prístup a s tým má korešpondovať aj úprava zovňajšku. Tomu pomáha aj takzvaný biznis štýl, teda obleky a kostýmy. Môže to platiť rovnako v bankách ako v kanceláriách výrobnej sféry,“ hovorí Lutherová. Podľa jej názoru za zahraničím nezaostávame, len v niektorých krajinách, ako napríklad v Japonsku, Nemecku či Švajčiarsku, sa to vníma striktnejšie. „Inde zasa zohráva úlohu kultúrny vplyv. Napríklad Taliansko má odjakživa veľmi kvalitnú konfekciu a preto je na skvelej úrovni aj kultúra obliekania. Je pre nich prirodzené, že prostredníctvom oblečenia potvrdzujú aj svoje pracovné postavenie.“

Primeranosť je prvoradá
Hoci v každej firme existujú všeobecne platné pravidlá, musia prihliadať nielen na oblasť, v ktorej sa zamestnanci pohybujú, ale taktiež na pozíciu, ktorú vo firme zastávajú. „Zdôraznila by som, že dobre oblečený je ten, kto je oblečený primerane. Aj v rámci firmy, kde sa uprednostňuje biznis štýl, by mal byť inak oblečený riaditeľ, inak člen stredného manažmentu a inak pracovník sekretariátu,“ hovorí Lutherová. Najmä v oblastiach, kde sa pracuje so zákazníkmi, je potrebné rešpektovať, že klienti sú rôzni, majú odlišný vkus aj názor na oblečenie, preto by zamestnanci nemali pôsobiť výstredne, teda vyhľadávať extrémne výstrelky. Čo je však niekde nevítané, sa inde môže stať priamo výhodou. Napríklad v reklamných agentúrach, grafických štúdiách, teda tam, kde sa očaká-va veľká dávka tvorivosti, ju môžu dávať najavo aj extravagantným oblečením. „Hoci finančný riaditeľ v reklamnej agentúre musí zásadne chodiť v obleku a kravate, „kreatívci“ môžu na to ísť s väčšou fantáziou a svojím odevom môžu až pobaviť a potvrdiť tým svoje umelecké cítenie,“ hovorí Lutherová. Firmy, kde je prvoradý kontakt so zákazníkmi, majú často vo svojom dress code uvedené – žiadne džínsy. No ani to nie je úplne jednoznačné. „Raz sme robili poradenstvo pre istú poisťovňu a požiadavka z jej vedenia bola, že ani tí, ktorí sa pohybujú v servisoch, dielňach, vyjadrujú sa k poškodeniam z dopravných nehôd, nesmú chodiť v džínsoch. Odporúčala som riaditeľovi, aby aspoň zmiernil svoju požiadavku, pretože ozaj nebolo nutné, aby zamestnanci na týchto postoch chodili v tmavých oblekoch,“ uvádza príklad z praxe konzultantka.

Vplyvy zvonku
Zväčša sa však stretávala s tým, že musela diskutovať so zamestnancami a presviedčať ich o nutnosti daných pravidiel. „Dámy napríklad o tom, že v práci nemôžu mať tričko na ramienka, najmä ak nie sú v kancelárii samé. Je to aj o vysvetľovaní základných pravidiel etikety. Že je to istý prejav ohľaduplnosti, ústretovosti a rešpektu voči zákazníkovi, ktorý prichádza do firmy.“ Aj v tom, čo si oblečieme do práce, sme podvedome ovplyvňovaní podnetmi zo svojho okolia, médií. Aj v prípadoch, keď nie sú celkom správne. „Týka sa to najmä súkromných televíznych staníc, keď sú moderátorky hlavného spravodajstva často obliekané do lesklých materiálov, až večerných spoločenských odevov. Niekedy to je na hranici dobrého vkusu hlavne svojou prezdobenosťou. Ovplyvňuje to verejnosť, no nesprávnym spôsobom,“ myslí si odborníčka.
otázka peňazí?

„Nemôžem si to dovoliť“ – aj to je jeden z argumentov, prečo viac nedbáme na svoj šatník. A pri platoch v mnohých profesiách je skutočne viac ako opodstatnený. „Nie celkom sme sa naučili časť zo svojich zarobených peňazí investovať do sebaprezentácie, pričom dobrý a kvalitný odev v nej zohráva primárnu úlohu. Myslím si, že aj za málo peňazí sa môže človek dobre obliecť, je to najmä o možnosti a schopnosti kombinovať,“ hovorí Lutherová. Podľa nej by v šatníku nemalo chýbať niekoľko základných klasických kusov, ktoré tak skoro nevychádzajú z módy – sako, kostým a kabát vo farbách, ako je sivá, hnedá, čierna či tmavomodrá. „Trendovými, často sezónnymi doplnkami môžeme potom oblečenie inovovať. Čo by však nemalo chýbať nikomu je cit pre mieru, schopnosť vedieť si vybrať, čo je pre mňa dobré a čo mi pristane,“ uzatvára Lutherová.

Niekoľko zásad „biznis štýlu“ radí Deana Lutherová
- kostým či kostýmové šaty a primerané doplnky
- uzatvorená, v lete nanajvýš polouzatvorená topánka (môže mať buď výrez na palci alebo voľnú pätu)
- požadujú sa pančucháče (týka sa to aj letných dní a to najmä pri formálnych udalostiach, stretnutiach)
- výber materiálu, farby a vzoru by mal byť decentnejší, nie nápadný a krikľavý (najmä v povolaniach, kde je snaha budovať pocit dôveryhodnosti prioritná)
- vyhýbať sa lesklým, priesvitným, či flitrami obšívaným materiálom, ktoré sú určené skôr na večer

Náš dress code má formu vtipného emailu
Ivona Žitná, manažérka pre korporátnu komunikáciu, DELL bratislava
„Je pravdou, že v bratislavskej pobočke našej spoločnosti máme „dress code“, teda základné pravidlá obliekania zamestnancov, ale prispôsobili sme ich niekoľkým špecifikám firmy. Budova Dellu v Bratislave je európskym obchodným centrom, čo znamená, že zamestnanci tu pracujú na rôznych pozíciách a nie všetci prichádzajú do priameho styku so zákazníkom. Takmer polovica našich zamestnancov komunikuje so zákazníkmi prevažne cez telefón, preto nevyžadujeme od nich obleky, kostýmy či uniformné odevy, pretože to nie je nutné. Taktiež sme vzali do úvahy, že tu pracuje veľmi mladý kolektív s priemerným vekom dvadsaťsedem rokov. Pravidlá rozhodne nediktujeme, keďže si uvedomujeme, že v súčasnosti sa chce každý prejavovať ako individualita a to nielen v spôsobe obliekania, ale aj v komunikácii. Na druhej strane je v našom záujme týmto mladým ľuďom odporúčať určitú kultúru obliekania.

Vo firme, ako je aj naša, kde je 1500 ľudí, sa snažíme vytvárať aj takýmto spôsobom príjemné pracovné prostredie, či už komiksovou alebo inou komunikačnou a zábavnou formou isté zásady slušného obliekania na pracovisku. Náš dress code má preto formu vtipného emailu, v ktorom obrazne ukážeme, že vhodné oblečenie nie sú extra minisukne, hlboké výstrihy, takzvané žabky, či plážové nohavice aktuálne najmä v lete. Zatiaľ som sa nestretla s tým, že by niekto tieto zásady dlhodobo ignoroval či porušoval. Napokon, každá skupina má svojho „tím lídra“, ktorý s členmi svojej skupiny prediskutuje túto tému a ak treba, vyrieši „medzi štyrmi očami“. V žiadnom prípade nenútime mladých ľudí, aby si obliekali do práce košele či kravaty. Nevidím v tom zmysel, pretože by sa necítili dobre a uvoľnene, je pre nich prirodzené, že radšej uprednostnia džínsy pred „naškrobeným“ oblekom.

Preto sa nás netýka ani takzvaný „casual friday“ ako je to zaužívané napríklad v našich pobočkách v zahraničí, keď si jeden deň v týždni zamestnanci môžu obliecť, čo chcú. Nemyslím si, že by tam boli k svojim zamestnancom prísnejší. Skôr je tam iná kultúra, tieto piatky majú vžité a sú pre nich samozrejmé, taktiež je tam podstatne vyšší vekový priemer zamestnancov. My skôr presadzujeme filozofiu voľnosti. Na druhej strane pre našich zamestnancov, ktorí sa denne stretávajú s klientmi a takýmto spôsobom prezentujú spoločnosť, je oblek či kostým absolútne prirodzený bez akýchkoľvek písaných zásad či pravidiel. Jediným predpísaným oblečením je športový úbor a tenisky pri vstupe do nášho firemného fitnescentra, ktoré majú naši zamestnanci možnosť využívať.“

Klient vie, v ktorej je banke
Eva Šinková, vedúca Oddelenia komunikácie a stratégie značky v Tatra banke
„Všetci zamestnanci by mali dodržiavať všeobecne platné pravidlá dress codu, tak aby spĺňali podmienky biznis štýlu. Oblečenie ako celok by malo pôsobiť elegantným, profesionálnym dojmom. U pánov by mala byť samozrejmosťou košeľa s dlhými rukávmi a ladiacou viazankou aj v letných mesiacoch. Neodporúčajú sa otvorené topánky a bosé nohy. Pre našich zamestnancov nechceme zavádzať striktné pravidlá uniformity a formálnosti, chceme byť trendy aj v oblasti dress code. V rámci zmeny dizajnu pobočiek sme zmenili aj dizajn odevu pre zamestnancov pobočiek. Chceme, aby tento odev pôsobil čerstvo, príjemne, priateľsky, optimisticky. Zvolili sme zelenú farbu v kombinácii s prúžkom pre pánov a s čiernom bodkou pre dámy.

Jednotný odev, ktorý zamestnanci dostávajú, pozostáva z dámskej blúzky, dámskeho svetra, sukne, respektíve nohavíc pre ženy. Pre mužov je to zasa pánska košeľa, sveter, kravata a opasok. Tento odev zabezpečuje banka, na nákup oblečenia pre zamestnancov, ktorí nepoužívajú jednotný odev, ale neprispieva. Uniformný odev zamestnancov, ako aj jednotný dizajn pobočiek prispieva ku korporátnemu imidžu banky. Inštitúcia tak pôsobí jednotne, vystupuje navonok seriózne, dôveryhodne, a keď klient vojde do ktorejkoľvek pobočky, vie, že je v Tatra banke. Moderný jednotný odev zamestnancov na pobočkách, ktoré sú prvým kontaktným miestom pre našich klientov, by mal výrazne prispievať k tomu, aby sa dodržiavala naša filozofia inovatívnej a modernej banky. Kontrola dodržiavania dress code patrí do kompetencie každého nadriadeného, no zatiaľ sme sa zo strany zamestnancov nestretli s nijakými negatívnymi reakciami ani problémami.“

Anketa
Na koho sa usmialo šťastie
Do ankety sa zapojilo 1843 respondentov. Výherkyňou vianočného balíčka Emotion od pierre cardin je Denisa Čigášová.

Autor: SMEženy 47/2007