Tak, a je tu ďalšie pokračovanie internetového seriálu –ako si budovať dobrú a silnú rodinu v dnešnej spoločnosti. Úvod už máme zdarne za sebou z predchádzajúcich dielov - kvalitnú rodinu mať chceme a v súčasnej dobe je to fest ťažké. Takže dnes nám neostáva nič iné, ako sa konečne pustiť do práce – do práce so sebou samým.
Buďte trpezliví. Zdokonaľovanie seba samého je bolestivé, je to posvätná pôda. Ale neexistuje lepšia investícia. Pretože ak chcem skutočne svoju situáciu zlepšiť, môžem pracovať na tom jedinom, čo je v mojej moci – na sebe. Môžem sa prestať snažiť prispôsobovať svojho partnera svojim predstavám a začať sa zaoberať vlastnými nedostatkami.
Kto som? Kým som? „Nikdy neprídeš včas!“ „ No, to sa môže stať len tebe!“ Genetik by povedal, že váš charakter je podmienený hlavne vašou DNA, ktorú ste zdedili po predkoch. Psychológ by povedal, že vaša povaha a pohľad na svet je daný hlavne výchovou vašich rodičov a tým, čo ste prežili v detstve. My sami si často hovoríme, že za našu životnú situáciu môže hlavne okolie – ekonomická situácia, svokra, manželský partner, či šéf v práci.
Všetky tieto teórie vlastne hovoria, že sme podmienení reagovať určitým spôsobom na určitý podnet. Na fyzike sme sa učili, že akcia-reakcia, Pavlov robil pokusy so psami…Lenže na niečo veľmi dôležité tieto teórie zabudli, a to, že medzi akciou a reakciou je medzera, a v nej je ukrytá SLOBODA VOĽBY.
Inými slovami, my si nemôžme vybrať podnet -akciu, t.j. akú náladu má dnes šéf, ani to, čo sme v detstve zažili. Ale môžme sa slobodne rozhodnúť, aká bude naša reakcia na danú skutočnosť, aký vplyv to na nás a na náš život bude mať. V tom je naša najväčšia sloboda. Slovami Gándhího: „ Nemôžu vám vziať sebaúctu, ak im ju sami nedáte.“ Omnoho viac nás dokáže zraniť náš dobrovoľný súhlas s tým, čo sa nám deje, než to, čo sa nám deje.
Preberať iniciatívu a zodpovednosť za to, aby sa veci udiali. Nezvaľovať vinu na okolnosti, podmienky, či podmienenosť svojho chovania. Nech je chovanie výsledkom vlastnej vedomej voľby založenej na hodnotách, nie produktom vonkajších podmienok a vnútorných pocitov.
Závislý človek stavia svoj citový život na chovaní druhých a dovoľuje, aby bol ovládaný ich slabosťami. Závislí ľudia sú ovládaní pocitmi, okolnosťami, podmienkami, prostredím. Slobodný človek vie podriadiť emócie hodnotám. Skutočne slobodný človek sa riadi hodnotami – poctivo premyslenými, zvolenými a vnútorne zakotvenými.
Náš jazyk je veľmi reálnym zrkadlom toho, do akej miery sa sami považujeme za slobodných. Skúste sa dnes započúvať do slov okolia:
Jazyk závislých ľudí ich oslobodzuje od zodpovednosti. („Nemôžem byť zodpovedný, lebo si nemôžem zvoliť svoju reakciu.“)
- Nedá sa nič robiť.
- Doháňa ma k šialenstvu.
- Musím to urobiť.
- Nemôžem.
- Keby som mohol…
Naopak slová slobodného človeka hovoria, že za seba nesie plnú zodpovednosť.
- Skúsim pozrieť aké sú možnosti.
- Rozhodnem sa.
- Chcem.
- Dám tomu prednosť.
A kde ste vy? Domáca úloha: Pozerajte, načúvajte svojmu vlastnému jazyku a jazyku ľudí okolo seba. Uvidíte, koľko sa dozviete. Nabudúce pokračujeme.
Autor: Nela