Ako často by sme mali jesť ryby?
Moderné trendy vo výžive odporúčajú zaradiť ryby do jedálneho lístka dvakrát do týždňa. „To zodpovedá aj takzvanej stredomorskej strave, ktorá má na zdravotný stav výrazne pozitívny efekt. Potvrdili to štúdie, ktoré porovnávali chorobnosť a úmrtnosť na voľnoradikálové choroby, ako sú ateroskleróza alebo trombóza a konštatovali ich výrazne nižší výskyt v krajinách s takouto stravou,“ uvádza doktorka Béderová. U nás je spotreba rýb stále nízka – u väčšiny populácie sa neobjavia na stole ani dvakrát za mesiac. Príčinou je podľa odborníčky slabá tradícia, ale aj vysoké ceny, i keď informovanosť o význame rýb sa už zlepšila.
Ktorí ľudia by mali rybie mäso zo svojho jedálneho lístka vylúčiť?
Ryby sú alergizujúce, preto ich nemajú jesť deti do troch rokov. Jedinci, ktorí trpia inými alergiami, si podľa odborníčky musia na ryby dávať pozor pre možnosť skrížených alergií: „Rybí tuk dokáže viazať cudzorodé látky, ktoré môžu pôsobiť ako alergény. Čo sa týka iných zdravotných problémov, rybí tuk mnohé z nich ovplyvňuje priaznivo, napríklad priebeh astmatických ochorení alebo reumatických artritíd. Dokáže tlmiť depresie a vhodný je aj pre diabetikov.“ Špeciálnym smerom alternatívnej výživy je pescovegetariánstvo. „Pescovegetariáni konzumujú len ryby a ako doplnok ovocie a zeleninu. U dospelých ľudí je takáto výživa zo zdravotného hľadiska akceptovateľná,“ hovorí Béderová.
V akej forme je vhodné ryby konzumovať?
Najvhodnejšou úpravou je dusenie. Málo prospešné sú majonézové rybacie šaláty, údené alebo vysmážané ryby. Konzumácia v akejkoľvek inej forme je vítaná: „Platí to aj pre konzervované ryby v rôznej úprave. Tie majú vysoký obsah vápnika, pretože väčšinou sa konzervujú celé, teda mäso aj kosti. V 100 gramoch sardiniek sa nachádza až 415 gramov vápnika,“ vysvetľuje odborníčka. Nie sú pravdivé ani tvrdenia o tom, že nezdravé je tradičné japonské suši: „Z hľadiska výživy môže byť rizikom len prípadná kontaminácia surového mäsa, ak sa pri príprave takéhoto jedla nedodržia hygienické štandardy.“
Čo je zdrojom rybieho tuku?
Je to tuk z rybej pečene tresky, halibuta, žraloka alebo z mäsa zo sardel, sardiniek a z malých rýb z rodu sleďovitých. „Obsahuje síce menej vitamínov A a D, ale je bohatší na omega-3 mastné kyseliny. Ideálne je prijímať ho konzumáciou rýb a morských živočíchov, ale ak to nie je možné, dajú sa nahradiť aj výživovými doplnkami s obsahom spomenutých mastných kyselín,“ vysvetľuje odborníčka.
Sú pri prevencii srdcovocievnych ochorení vhodné najmä ryby z chladných vôd?
Podľa Béderovej je obsah omega--3 mastných kyselín v tuku rýb a morských živočíchov žijúcich v chladných vodách skutočne vyšší. „V chladných vodách majú živočíchy vyššiu potrebu tvorby tepla a elasticity a ohybnosti tkanív. To im zabezpečuje práve tuk s obsahom omega-3 mastných kyselín.“
Ktoré prospešné látky ryby obsahujú?
Ryby sú bohatým zdrojom vitamínov rozpustných v tukoch, ktoré sú sústredené najmä v ich pečeni a tuku, ako aj mnohých minerálnych látok. „Ich obsah závisí od obdobia výlovu, veku rýb a podmienok života,“ vysvetľuje odborníčka. Najviac je v nich zastúpený draslík, sodík a horčík, výnimočné postavenie má aj vápnik. „Ten sa v rybách nachádza až v desaťnásobne väčšom množstve, ako v iných druhoch mäsa. Obsahujú tiež fosfor, ktorý je spolu s vápnikom dôležitý pre mineralizáciu kostí.“ V rybom mäse nájdeme aj dostatok železa, zinku, medi a jódu.
Je pravda, že vo vnútornostiach rýb sa ukladajú toxíny z vody, preto by sme tieto časti radšej nemali jesť?
„Museli by to byť ryby vylovené v oblastiach, v ktorých je voda skutočne výrazne zamorená toxickými látkami, napríklad ťažkými kovmi,“ hovorí odborníčka a dodáva, že u nás podobné problémy nehrozia aj z toho dôvodu, že spotreba rýb nie je taká extrémne vysoká, aby bol príjem prípadných toxínov pre človeka rizikom.
Prečo je konzumácia rýb zdravá?
Podľa doktorky Alžbety Béderovej sú ryby naozaj ideálnou potravinou, ktorá nám zabezpečí príjem nevyhnutných a kvalitných živín. Rybie mäso je ľahko stráviteľné a má vysokú biologickú hodnotu: „Tuk z rýb je bohatý na nenasýtené omega-3 mastné kyseliny, ktoré sa uplatňujú pri prevencii viace-rých civilizačných ochorení.“ Tieto látky v našom tele znižujú hladinu cholesterolu, znižujú riziko srdcovocievnych chorôb, zabraňujú nadmernému zrážaniu krvi a majú protizápalový efekt. „Jasným dôkazom prospešnosti rýb sú napríklad pôvodní obyvatelia Grónska, ktorí konzumujú stravu z morských rýb a výskyt infarktu je u nich štyristokrát nižší ako u iných národov,“ dodáva odborníčka.
Autor: Zuzana Zajacová, SMEženy46/2007