Na Kysuciach dobre, na Kysuciach zdravo

Región Kysuce leží bokom od hlavných turistických ciest, v severozápadnom kúte Slovenska. Oblasť však má vynikajúcu polohu na hraniciach s Českou republikou a Poľskom. Túto skutočnosť využívajú najmä viaceré lyžiarske strediská, z ktorých je najznámejšia Veľká Rača. Napriek tomu však Kysuce nemajú takú rozvinutú turistickú infraštruktúru ako napríklad Orava alebo Liptov. Ide skôr o zasnený kraj, ktorý majú v mimoriadnej obľube chalupári. Podmienky na každodenný život však boli a naďalej sú veľmi tvrdé, následkom čoho sa v minulosti vysťahovali za oceán desaťtisíce Kysučanov. Zhodou okolností tak majú Kysučania vo svojich radoch aj amerického kozmonauta. Je ním Eugen Andrew Cernan, ktorého predkovia pochádzali z okolia obce Vysoká nad Kysucou.

Javorníky, Turzovská vrchovina a kopanice
Ak by sme chceli zjednodušene označiť hranice Kysúc, tak ide približne o oblasť severne od Žiliny, Makova a Terchovej, východne od Oravy, na západe hraničiacu s Poľskom a Českom. Kto by už nepoznal pieseň „Kysuca, Kysuca, studená vodička...“. S riekou Kysuca je život tamojších obyvateľov spätý od nepamäti. Na jej brehoch sú učupené dediny žijúce každodennou tvrdou realitou a vedú popri nej hlavné cestné komunikácie. V tom, že prístupové cesty vedú priamo pred dom, nie je na Kysuciach takou samozrejmosťou, sa možno presvedčiť najmä na Horných Kysuciach. Pokrývajú ich pohoria Javorníky a Turzovská vrchovina. Oblasť je typická aj takzvaným kopaničiarskym osídlením, pre ktoré sú charakteristické neraz izolované osady len s niekoľkými domami. Najmä v zimných mesiacoch sú však obyvatelia osád odrezaní od okolitého sveta aj niekoľko dní. Romantika, poviete si. V skutočnosti sú však domy v izolovaných osadách postupne čoraz viac rekonštruované na chalupy a využívané na víkendový oddych. Ťahákom je nádherná príroda a pokoj. A tak, hoci Kysuce nemôžu poskytnúť hrebeňovky ako Nízke Tatry, či panorámu ako Vysoké Tatry, táto oblasť je príťažlivá malebnosťou kraja plného lesov, hôr a údolí, ktoré sú mimoriadne vhodné na jednodňové turistické vychádzky.

Ľadonhora, Veľký Polom, Oščadnica
Kysuckým a dá sa povedať, že aj stredoeurópskym unikátom je Korňanský ropný prameň. Zo zeme tam vyviera ropa s malým obsahom síry, takže prameň možno ľahko nájsť aj po čuchu. Nachádza sa na okraji dedinky Korňa a v minulosti tu bolo viacero podobných prameňov, ktoré časom vyschli. Zaujímavosťou je aj prírodná rezervácia Klokočovské skálie. Okrem iného sa tam nachádzajú tajomné kamenné gule, roztrúsené po okolitých lesoch. Ak chcete tip na peknú túru, vyberte sa na kopec Ľadonhora v Kysuckej vrchovine. Vysoký je 999 metrov, čiže ide o nenáročnú trasu, s peknými výhľadmi, ktorých čaro je podfarbené najmä jesennou prírodou. Najlepšie je vyraziť z obce Horný Vadičov, kam sa možno dostať z Kysuckého Nového Mesta.

Rovnako zaujímavý môže byť aj výlet na vrch Veľký Polom, vysoký 1067 metrov, ležiaci na moravsko-slovenskom pomedzí. Nachádza sa tam aj prírodná rezervácia, dominantu ktorej tvoria najmä staré urastené smreky. Trochu náročnejší môže byť výstup na Rycierovu horu, vysokú 1225 metrov, vrchol ktorej leží na hraniciach Slovenska a Poľska. Vedie sem prístupová cesta z osady Podrycierova, ktorá sa nachádza v blízkosti známejšej Vychylovky. Pripomeňme si aj obec Turzovka, ktorá je popri atraktívnom prírodnom prostredí známa aj ako pútnické miesto. V roku 1958 sa tam údajne na kopci Živčáková zjavila Panna Mária a každoročne tam prúdia početné skupinky pútnikov. Keďže sa nezadržateľne blíži zimná lyžiarska sezóna, je na mieste pripomenúť Oščadnicu. V susedstve dediny sa nachádzajú známe, hojne navštevované lyžiarske strediská Lalíky a Dedovka, známe skôr pod názvom Veľká Rača.

Skanzen
Hoci je Vychylovka iba malá osada v doline Chmúra, známa sa stala vďaka skanzenu - Múzeu kysuckej dediny. Tvorí ho približne 34 stavebných ukážok kysuckej ľudovej architektúry. Druhým ťahákom je európsky unikát – úvraťová železnica, ktorá kedysi spájala Kysuce s Oravou. Pôvodne dosahovala dĺžku približne 110 km v kopcovitom teréne. V súčasnosti slúži iba pre turistov na trase dlhej asi 3,6 kilometra, pričom prechádza aj cez areál Múzea kysuckej dediny. Sprístupnená pre návštevníkov je v mesiacoch máj až október.

Autor: Jozef Terem, SMEženy 45/2007