Hrozí vám chrípka?

Chrípka je infekčné ochorenie, ktoré v zime postihuje veľkú časť populácie. „K takzvaným bežným sezónnym chrípkam patria dva typy – typ A, ktorý sa vyskytuje najčastejšie a máva ťažší priebeh, a typ B. Zásadný rozdiel medzi nimi v podstate nevnímame, a to, o ktorý druh ide, zistí až prípadný laboratórny rozbor,“ vysvetľuje obvodný lekár Peter Lipták. Ochorenie môže mať rôzny priebeh. Kedy by mal pacient navštíviť lekára? „Určite pri závažných prejavoch, ako sú veľmi vysoké teploty, extrémna vyčerpanosť, sťažené dýchanie, silné búšenie srdca, opakované zamdlievanie a podobne. Pri zvýšenej teplote okolo 38 stupňov, ktorú sprevádzajú napríklad len bolesti svalov, stačí domáca liečba,“ vysvetľuje lekár. Ak sa človek chce liečiť v domácich podmienkach, musí na to mať potrebný rozsah vedomostí: „Dnes sa presadzuje trend informovanej samoliečby, keď sa pacient lieči sám po predchádzajúcom vyškolení lekárom. Ten mu vysvetlí, ako má postupovať pri zvýšenej teplote a iných príznakoch.“ Lekár odporúča užívať takzvané jednozložkové lieky: „Pri nich človek presne vie, na aký konkrétny problém pôsobia. Prijímanie viaczložkových prípravkov, ktoré obsahujú kombinácie rôznych účinných látok, môže spôsobiť, že zbytočne užíva aj zložky, ktoré jeho organizmus nepotrebuje.“

Telo sa musí brániť
Najdôležitejšie je, aby sme organizmu pri liečbe maximálne umožnili zapojiť jeho obranné mechanizmy: „Treba byť v pokoji, prijímať veľa tekutín, užívať vitamíny a symptomatické lieky pôsobiace proti konkrétnym prejavom ochorenia, ako sú kašeľ alebo nádcha,“ uvádza Lipták. Lekárnička Zuzana Hrabáková odporúča pri rozvinutom ochorení najmä dostatočný prísun vitamínu C. „Ten pomáha zmierniť príznaky a urýchľuje liečbu. Ak ho prijímame v strave, je dôležité, aby nebola tepelne upravená, lebo vitamín C sa varom ničí.“ Dôležité je aj užívanie zinku, kašeľ pomôže zmierniť vápnik a vitamín B5, ktorý urýchľuje hojenie slizníc. Chrípka je nákazlivé ochorenie a nie je pravda, že keď chorému klesne teplota, nakaziť sa už od neho nemôžeme. „Chrípka sa prenáša kvapôčkovou infekciou, takže kým postihnutý kašle alebo kýcha, treba sa kontaktu s ním vyhýbať. Stačí, keď mu podáte ruku a infekcia sa môže preniesť,“ varuje Lipták. Je veľká šanca, že toto ochorenie dostanete na miestach, kde sa zdržiava väčšie množstvo ľudí, napríklad v kinách alebo divadlách, preto sa počas epidémií neodporúča ich navštevovať.

Očkovanie má význam
Doktor Lipták potvrdzuje, že očkovanie proti chrípke naozaj má význam. „Mnohí naši pacienti sa pravidelne dávajú očkovať už niekoľko rokov a odvtedy s ňou nemajú problémy.“ Vakcína zabezpečí u zdravých ľudí asi 90-percentnú ochranu, u chronicky chorých a starých je to okolo 60 až 70 percent. Kedy je vhodné dať sa zaočkovať? „Vakcína pôsobí šesť mesiacov. Chrípka sa v našich podmienkach vyskytuje do konca marca, preto je dobré dať sa zaočkovať na začiatku októbra. Horná hranica neexistuje – ak sa človek dá zaočkovať aj v januári alebo vo februári, nemôže si tým uškodiť, len pomôcť,“ vysvetľuje lekár. Existujú názory, že pri niektorých vážnych stavoch, napríklad pri onkologických ochoreniach, očkovanie nie je vhodné. „Opak je pravda – práve títo ľudia majú organizmus veľmi oslabený a chrípka by im mohla spôsobiť vážny problém,“ hovorí Lipták a dodáva, že očkovanie im, na rozdiel od chrípkového vírusu, nijakým spôsobom nemôže navodiť aktivizáciu ochorenia. „Vakcína sa pripravuje tak, že živé vírusy sa kultivujú na kuracích embryách – vajíčkach, potom sa usmrtia, zlikvidujú a len informačné čiastočky sa dajú do vakcíny. Takže tá v nijakom prípade neobsahuje živý vírus, ktorý by chrípku mohol vyvolať.“

Hrozba komplikácií
Proti chrípke by sa mali očkovať aj tehotné ženy vo všetkých trimestroch. „Plod by mohol vírus chrípky poškodiť a matke hrozia komplikácie,“ varuje lekár. Deti sa očkujú od šiestich mesiacov. Ak matka dovtedy dojčí a bola proti chrípke zaočkovaná, protilátky dieťa dostáva s mliekom a je chránené. Ako je možné, že niektorí ľudia chrípku dokážu prechodiť, ale iní na ňu dokonca zomrú? Podľa lekára rozhoduje kvalita imunitného systému a o ten sa treba starať: „Človek sa musí otužovať, prijímať vitamíny, cvičiť, mať pravidelnú životosprávu. Ak má imunitný systém v poriadku, je menšia pravdepodobnosť, že chrípku dostane, aj keď sa to nedá zaručiť absolútne, napríklad pri masívnej epidémii.“ Ľudia so zníženou funkčnosťou imunitného systému, teda starší a chronicky chorí, sa raz za päť rokov očkujú aj proti špecifickej forme zápalu pľúc, ktorý patrí k vážnym komplikáciám tohto ochorenia. „Chrípka je choroba, proti ktorej postupy očkovania koordinuje Svetová zdravotnícka organizácia. Tá vyvíja veľké úsilie pri nepretržitom zbere vírusov z celosvetovej siete a dvakrát do roka na základe aktuálne identifikovaných vírusov stanovuje receptúru vakcíny. Ľudia by možnosť očkovania mali využiť,“ uzatvára lekár.

Očkovať proti chrípke len v prítomnosti lekára
„Alergická reakcia na očkovanie proti chrípkovému ochoreniu môže nastať u ľudí, ktorí trpia alergiou na vaječné bielkoviny. Pri každom očkovaní existuje určitá, i keď možno len minimálna pravdepodobnosť takejto nežiaducej reakcie ľudského organizmu, a to aj v tých prípadoch, keď ide o človeka, ktorý sa už dáva očkovať opakovane. Preto je jednoznačne potrebné, aby pri očkovaní bol vždy prítomný lekár, ktorý je pripravený takúto situáciu kvalifikovane riešiť. Pacientovi, u ktorého nastala alergická reakcia, stačí včas podať injekciu s adrenalínom a stabilizovať ho do príchodu rýchlej zdravotníckej pomoci,“ vysvetľuje postup v takýchto prípadoch doktor Lipták. Zároveň dodáva, že alergické reakcie na očkovanie proti chrípkovému ochoreniu bývajú pomerne zriedkavé, v minulom roku v Slovenskej republike lekári zaznamenali iba jednu.

Pozor pri deťoch a mladistvých
Deťom a mladistvým do 16 rokov sa neodporúča užívať lieky proti chrípke, ktoré obsahujú účinnú látku kyselinu acetylsalicylovú: „V kombinácii s chrípkovým vírusom môže v tomto veku vyvolať závažné ochorenie – takzvaný Reyov syndróm. To je pomerne vzácny stav, ktorý poškodzuje pečeň a obličky a môže viesť až k zlyhaniu týchto orgánov a smrti dieťaťa,“ varuje lekár.

Vitamíny – čím viac, tým lepšie?
Koľko by sme mali nášmu telu v rámci prevencie pred chrípkou dodať denne vitamínov? Podľa lekárničky platí pravidlo zlatej strednej cesty: „Vitamíny rozpustné vo vode sa v organizme neskladujú, preto je riziko predávkovania nízke. Iná situácia je pri vitamínoch rozpustných v tukoch – teda A, D, E, K. Tie si organizmus ukladá a nadmerný príjem môže viesť k problémom.“ Odporúčaná denná dávka vitamínu C je 60 miligramov, v záťažových situáciách potreba a spotreba rastie. „Vitamín C je rozpustný vo vode a nezužitkovaný sa vylúči močom. Ak užívame dlhodobo vyššie dávky, musíme organizmu dodávať aj dostatok tekutín, aby sme zabránili vzniku kameňov v močových cestách,“ vysvetľuje Hrabáková. Pozor by si mali dávať aj ľudia užívajúci lieky proti zrážaniu krvi, pretože vitamín C môže znížiť ich účinok. Následkom jeho dlhodobého príjmu môže byť aj skreslenie výsledkov niektorých laboratórnych vyšetrení. „Na nadmerný príjem vitamínu A by si mali dať pozor tehotné ženy, lebo môže spôsobiť poškodenie plodu. Nejde len o vitamín v tabletách, ale aj o potraviny, v ktorých sa nachádza – napríklad pečeň,“ varuje odborníčka. Zvýšený príjem vitamínu E a betakaroténu nemá požadovaný ochranný efekt v organizme fajčiarov a dokonca u nich zvyšuje riziko vzniku rakoviny.

Autor: Zuzana Zajacová, SMEženy 45/2007