Slovenčina dnes

Je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Sprevádza nás od narodenia, neexistuje deň, aby sme s ním nestrávili aspoň chvíľu. Materinský jazyk.

Spisovný slovenský jazyk je kodifikovaný viac ako stopäťdesiat rokov. V priebehu tohto času (pre jazyk naozaj krátkeho) sa veľmi rýchlo a intenzívne vyvíja. Mení a tvaruje sa pod najrozličnejšími vplyvmi. Jeho vývoj je charakterizovaný knísaním medzi funkčnosťou a strojnosťou. Na jednej strane je voľnejší prístup, ktorý nám dovoľuje preberať nové slová, výrazy, tvary, ktoré nám slúžia na zachovanie pestrosti jazykových prostriedkov, na druhej sa uplatňujú prísne princípy, ktoré sa starajú o stabilitu jazyka a jeho univerzálne používanie. Výsledok? Takzvaná pružná stabilita. Dokáže však táto kombinácia odolať čoraz silnejšiemu tlaku globalizačných vplyvov?

Stredne otvorený
„Jedným z atribútov národa je jazyk. Slováci majú svoju vlastnú kodifikovanú reč. Keďže náš jazyk je živý, neustále sa vyvíja, mení, tak ako život okolo nás,“ hovorí Oľga Škvareninová. Kým v minulosti zastávala najvýraznejšie postavenie latinčina, dnes je to angličtina. „Vedúce postavenie angličtiny je dané najmä ekonomickou a vedecko-technickou vyspelosťou v anglicky hovoriacich krajinách. Prevažne v nich vznikajú nové výrobky, technológie, a tie je potrebné pomenovať. Keby sme mali jazyk mŕtvy, nemuseli by sme zápasiť s riešením rébusu preberania nových slov. Našťastie, slovenčina je jazyk živý, o čom svedčí aj prenikanie nových pomenovaní,“ vysvetľuje vstup najmä anglických výrazov do slovenčiny Škvareninová. Otázkou je, do akej miery sme prístupní prenikaniu anglicizmov. „Slovenčina je stredne otvorený jazyk, čo znamená, že do nej prenikajú nové internacionálne slová. Následne sú však skúmané jazykovedcami, ktorí držia akoby ochrannú ruku nad tým, ktoré slová a v akej podobe sa môžu zaradiť do slovnej zásoby. Napríklad výrazy víkend, lízing či líder nám už ani neprídu ako prevzaté,“ objasňuje a dodáva, že práve angličtina patrí medzi otvorené jazyky. Naopak, nemčina alebo maďarčina patria k jazykom, ktoré sa bránia preberaniu nových slov viac ako slovenčina.

Neexistujúce ekvivalenty
Hoci sa nám môže zdať, že nové slová pribúdajú do našej každodennej reči bez uváženia, opak je pravdou. Pribúdajú dokonca aj skrátené podoby slov ťažko preložiteľných významov. „Napríklad udomácnené cédečko v presnom preklade znamená nosič textovej, zvukovej, grafickej a obrazovej informácie v digitálnej podobe. Už samotný preklad obsahuje niekoľko cudzích výrazov. Keď neexistuje slovenský ekvivalent pre daný produkt či činnosť, nemali by sme mať problém prijať a používať cudzie slovo. Veď aj anglické know-how ťažko preložíme do slovenčiny,“ vysvetľuje Škvareninová. Rovnako je to s novými slovami, ktoré sa u nás začali používať po vstupe do Európskej únie, čo prispelo, okrem iného, k obohateniu našej slovnej zásoby. Predponou euro vzniklo množstvo nových pojmov od europoslancov cez euroregión po europasy. Každé jedno slovo, ktoré je kodifikované v Pravidlách slovenského pravopisu, skúmajú jazykovedci. Prihliadajú aj na to, aby sa nové slovo dalo zaradiť do systému slovenčiny. To je jeden z dôvodov, prečo sa napriek mnohým snahám nezaradia do štruktúry jazyka všetky nové slová. Aj keď podľa Škvareninovej by sme nemali všetky bohemizmy či nárečové slová automaticky odstraňovať. Obohacujú totiž naše vyjadrovanie.

Zjednodušený prístup
Nezadržateľný vývoj ovplyvňuje používanie formálneho aj neformálneho jazyka. Kým formálny jazyk predpokladá starostlivú voľbu jazykových prostriedkov, neformálne vyjadrovanie je uvoľnenejšie, umožňuje používať aj nespisovné slová. Podľa štúdií profesora Jozefa Mistríka sa dieťa učí jazyk a jeho správne, spisovné používanie do veku maximálne štyroch až šiestich rokov. Ak vtedy nedostane dobrý základ, neskôr sa len ťažko naučí jazyk správne používať. „Učím na vysokej škole a čoraz častejšie sa stretám so študentmi, ktorí čoraz horšie ovládajú spisovnú slovenčinu. Dokonca prichádzajú s poznatkami zo stredných škôl o tom, že niektorý výraz je v pravidlách napísaný nespisovne a spisovné je nárečové alebo nespisovné slovo. To znamená, že ani niektorí pedagógovia neovládajú spisovný jazyk. Navyše, slovenčina sa učí ťažkopádne a zložito. Jej vyučovanie treba zjednodušiť, prispôsobiť reálnemu životu. Napríklad žiaci sa nezmyselne doslova bifľujú množstvo vybraných slov. Pritom medzi najčastejšie používané vybrané slová patrí iba štrnásť a s priemerným výskytom je ich dvadsaťštyri. K výučbe jazyka na všetkých typoch škôl by sme mali pristupovať najmä z komunikačného hľadiska. Učiť to, čo je dobré, spisovné a upozorniť na to, čo je síce nespisovné, ale živé,“ vysvetľuje Škvareninová.

Samostatná kapitola
Ďalším problémom, ktorý formuje vývoj a správne využívanie materinskej reči, sú médiá. Najmä audiovizuálny prejav je dnes na nízkej úrovni. Pritom práve médiá by mali byť vzorkou používania spisovnej slovenčiny. „Azda okrem Slovenského rozhlasu neexistuje médium, ktoré by si dalo záležať na používaní spisovného jazyka. Moderátori sa denne dopúšťajú množstva chýb. Vo výslovnosti krátia dlhé samohlásky a krátke, naopak, predlžujú. Nevyslovujú mäkké ľ (nerozlišujú napríklad medzi ľavicou a lavicou). Zjednodušujú aj výslovnosť ô, zdvojených spoluhlások, „prehĺtajú“ predložky, nespodobujú spoluhlásky. Špúlením pier zvýrazňujú sykavky s, š, c, č, z, ž, dz, dž, ktoré doslova vyrážajú dopredu. Tým sa prejav stáva neprirodzený a nepresvedčivý,“ vymenúva najčastejšie výslovnostné chyby v médiách Škvareninová. Aj keby sme mohli argumentovať tým, že okrem verejnoprávnych médií nemajú dôvod používať spisovnú slovenčinu v komerčných médiách, mýlime sa. Aj tie by mali dodržiavať pravidlá spisovného vyjadrovania.

Umelý jazyk netreba
Slovenčina je moderný, štylisticky bohato diferencovaný jazyk, ktorý sa vyrovná akémukoľvek inému modernému jazyku. Bez problémov ponúka zložité vedecko-technické údaje, publikujú sa v nej náročné texty. Dokáže držať krok s ostatnými, aj neslovanskými jazykmi. Hoci sa nedá predpovedať, akou cestou sa vyberie, isté je, že napriek prognózam, ktoré tvrdia, že splynie s angličtinou, je plná slangu a ťažko sa v nej orientuje, si stále zachováva svoju suverenitu. „V roku 2006 sa konala konferencia, ktorú organizovalo naše ministerstvo zahraničných vecí. Odzneli na nej návrhy na vytvorenie umelého nadnárodného jazyka, ktorým by komunikovali všetci občania únie. Podľa iných návrhov by funkciu takéhoto nadnárodného jazyka malo prevziať esperanto. To je však fikcia. Umelo vytvorený jazyk predsa nie je živý. Jazykom treba komunikovať v rozličných situáciách, žartovať, vyznávať lásku, textovať piesne... Angličtina je v súčasnosti rozšírená, dohovorí sa ňou množstvo ľudí, je to národný aj nadnárodný jazyk. Treba sa učiť cudzie jazyky, no zároveň treba zveľaďovať aj svoju rodnú reč, ktorou sa nám prihovára matka,“ uzatvára Škvareninová.

Ťažké a stresujúce
S väčšími či menšími chybami sa stretáme aj na stránkach printových médií. Pritom nad ich správnou finálnou podobou dohliadajú jazykové korektorky. Čo obsahuje ich práca, vysvetľuje jazyková korektorka denníka SME Jana Kovaľová.

„Často sa ma zmocňuje pocit, že už aj na Slovensku na to, aby sme sa dohovorili, okrem slovenčiny treba vedieť aj po anglicky. Texty sa povrchne prekladajú, cudzie slová sa poslovenčujú, ale opatrne s nimi, lebo nie vždy sa pri preklade zamontujú do vety v správnom tvare. Potom bez problémov nainštalujú rektora, súdia sporné namiesto sporiacich sa strán, prenasledujú svoju obeť (korisť), vezmú nohy na ramená (plecia), siahnu po skvostoch z babičkinej truhly, bojujú do poslednej kvapky sily či sedia za guľatým stolom. Dnešné deti by nám asi ani nerozumeli, keby sme im ponúkli pukance a nie popcorn, či namiesto toustu pripravili na raňajky výbornú hrianku. Nečudujem sa však tomu, lebo minule, keď som si listovala v kníhkupectve, zarazila ma veta: ‚Chceš mať originálny slovník a byť jednoducho IN? Používaj anglicizmy! Napríklad o čo gou.‘

Trhalo mi kútikom úst, aj keď to nebolo na smiech. Zrazu sa všetko deje v ostatnom čase – hoci starší kolegovia si na túto tému radi zavtipkujú a povedia, že majú pri sebe posledné peniaze, ostatné má žena. Keďže všetci žijeme akosi prirýchlo, odrazí sa to aj na práci. Pri menšej nepozornosti by sme sa na druhý deň dozvedeli, že z celkového objemu trovia (tvoria) najviac pohľadávky firiem, alebo že naša sedemnásťročná krajinka (krajanka) sa tiež dobre umiestnila, či basketbalisti Miami Heat sa stali novými špiónmi (šampiónmi) zámorskej NBA. To by sme sa mali, keby sa naša slovenská mena posilnila oproti americkému doláru na 30,26 dolára za korunu?! Tieto chyby dajú našej pozornosti poriadne zabrať, nie tie obyčajné. Viem, že veľa vecí nám unikne, čo nás potom mrzí, ale len raz si vyskúšajte pozorne jedným dychom prečítať celé noviny a pomedzi to komunikovať so svojím rušivým okolím – nie je to vôbec ľahké. Jeden externista (kedysi zanietený kritik) sa ponúkol, že by rád zvýšil kvalitu našich novín, lebo sa mu zdalo, že je tam veľa chýb. Po pár hodinách za počítačom konštatoval, že je to podobne ťažké a stresujúce ako šoférovanie – človek musí byť sústredený na veľmi veľa vecí naraz – ako prvý čitateľ vnímať obsah, preklepy a ypsilony, vetnú skladbu, štylistiku. A potom ušiel. A hoci pri tejto práci našťastie nejde o život, mali by sme sa snažiť chrániť si svoj jazyk a vyjadrovať sa čo najkrajšie po slovensky.“

Aj v reklame má platiť zákon
Katarína Tallová (32), jazyková korektorka v reklamnej agentúre Istropolitana D’Arcy
Špeciálnu kategóriu, v ktorej sa často stretávame s používaním nespisovnej slovenčiny, tvorí reklama. Z médií počúvame, že čokoláda je tak jemná, namiesto čokoláda je taká jemná, či budúcnosť začína dnes, namiesto budúcnosť sa začína už dnes. Pritom zo zákona o reklame a štátnom jazyku vyplýva, že aj reklama musí dodržiavať určité gramatické a pravopisné pravidlá, ako aj pravidlá výslovnosti. „Na úroveň reklamy z hľadiska nášho jazyka vplýva mnoho faktorov. Kde sa robí, kto ju robí, či je do procesu zapojený aj odborník – korektor. Nie každá agentúra má korektora, čo sa prejavuje na jazykovej úrovni reklamy. Reklama vo všeobecnosti dodržiava gramatické, ako aj štylistické princípy, problémy však nastávajú v rovine spisovná – nespisovná slovenčina.

Do reklamy preniká mnoho nespisovných výrazov vrátane bohemizmov a amerikanizmov,“ myslí si Katarína Tallová, ktorá v reklame pracuje už štvrtý rok. Spisovnosť by podľa nej mala vyplývať zo zákona o jazyku. Toto kritérium spisovnosti zabezpečuje okamžitú zrozumiteľnosť, čo je jeden zo základných predpokladov účinnej reklamy. „Jazyk je otvorený systém, preto v ňom neexistujú ostré hranice medzi spisovnou a nespisovnou slovenčinou. V reklame sa do určitej miery pripúšťa používanie nespisovných výrazov, ako sú slangové a subštandardné slová, ale len v prípade, ak sú takéto slová funkčné a účelové a ich použitie vyplýva z daného kontextu. Tieto výrazy uvoľňujú a oživujú jazykový prejav, zámerne sa snažia ho odlíšiť, vyzdvihnúť jeho originalitu. A najmä o to ide reklame v prvom rade: Upútať! Zaujať! Okamžite!“ objasňuje. Používanie hovorových výrazov súvisí tiež s cieľovou skupinou, ktorú oslovuje. Napríklad pre tínedžerov sa využíva slang príslušný pre túto cieľovú skupinu. Reklama sa tak pre nich stáva pútavejšia, živšia, zrozumiteľnejšia. Samozrejme, existujú hranice, ktoré nepripúšťajú vulgarizmy ani slová hraničiace s morálkou a etikou. „Ak je reklama založená na recesii alebo potrebuje účelovo použiť ‚silné slová‘, uplatňuje sa už spomínaný slang. A sú prípady, keď použitie nespisovných výrazov súvisí priamo s klientom, ktorý si ich v reklamnom texte presadí. Potom je už len na korektorovi, aby takýto text účelovo obhájil,“ vysvetľuje Tallová. Neraz sa však stretáme aj so zle preloženým pôvodne českým textom. V našej spoločnosti totiž stále prevláda názor, že čeština a slovenčina sú také príbuzné jazyky, že ich môže prekladať každý. „Potom to tak aj vyzerá. Časté štylistické chyby, nesprávne používanie predložiek a dôsledné zachovanie bohemizmov. Preto je veľmi dôležité preklady konzultovať s odborníkom,“ zdôrazňuje Tallová.

Anketa
Na koho sa usmialo šťastie
Do ankety sa zapojilo 2249 respondentov. Výherkyňou dámskeho parfumu Celine Dion Paris Nights je Zuzana Kohútová.

Hlasujte a vyhrajte
Stačí, ak na www.zena.sme.sk vyjadríte svoj názor v krátkej ankete a môžete získať exkluzívny značkový parfum.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 413
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 319
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 333
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 062
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 985
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 162
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 010
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 573
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 883
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 568

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Módu na Brit Awards ovládla stávka na istotu, hviezdy zabudli experimentovať

Speváčky, hudobníčky a modelky sa na odovzdávaní cien najlepšej britskej hudby odeli najmä do tmavších farieb.

Modelka visela z mrakodrapu bez istenia, skončila na polícii

Ruská hviezda z Instagramu Viki Odintcova v Dubaji predviedla extrémny kúsok pre efektné fotografie, argumentovala tým, že chcela poukázať na zlú zabezpečenosť budovy.

Závan jari na tanieri: Pečené kozľa s brusnicami

S blížiacou sa jarou sú stále aktuálnejšie recepty z kozľaciny a jahňaciny.

Aj bez končatín dokážu veľa. Tieto tri ženy inšpirujú svet svojou húževnatosťou

Osud sa s Bethany Hamilton, Aimee Mullins a Jessicou Cox nemaznal.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop