V živote každého človeka je veľmi dôležitá rovnováha. Ak sa naruší, dostávame sa do problémov, z ktorých sa často nevieme sami dostať. A takto je to i s jedením. Jedlo je s nami prepojené ako strom vrastený svojimi koreňmi do zeme. Sprevádza nás životom, dodáva silu, potrebné živiny, ale i rôzne škály chuťových vnemov. Od potravy sme životne závislí, prostredníctvom jedla môžeme manipulovať, ubližovať, trestať, ale i odmeňovať. Rodičia by si mali dať pozor, aby stravovacími sankciami nenaučili potomka trestať, naopak, samotných rodičov. Takto totiž víťazí nad rodičmi mnoho anorektických dievčat.
Pri spoločnom stolovaní sa toho vo výchove môže dokázať, ale aj pokaziť veľmi veľa. Pokiaľ sa všetci pri jedle správajú pokojne a s rešpektom k potrebám druhého, dieťa sa učí
byť nesebeckým a deliť sa o „spoločné sústo“, dopraje druhému aj zo svojho. Musí mať však vždy vzor v rodičoch. Spoločný stôl je priestor, v ktorom sa prejavujú naše pozitívne rysy, ale aj odchýlky, nedostatky či komplexy. Zvýrazní sa sebeckosť, neschopnosť myslieť na druhých. Dospievajúci si začnú uvedomovať, že od istého času si na živobytie musia sami zarábať a sami sa starať o svoje stravovanie. Tak nás jedlo vychováva k zodpovednosti za svoj život a za jeho kvality. Môžeme ho milovať i nenávidieť, jedlo má však svoju skrytú moc nad nami stále.
Nie je zdanlivo nič zvrátenejšie ako porucha niečoho, čo je také samozrejmé ako potreba jedla. Poruchy príjmu potravy sú tretím najčastejším psychiatrickým ochorením
v adolescencii. Moderné chápanie tejto poruchy prestáva rozlišovať medzi dvoma polárne chápanými diagnózami – mentálnou anorexiou a bulímiou, a nahradzuje ju kontinuálnym
spektrom porúch príjmu potravy – od obezity cez psychogénne prejedanie sa, bulímiu, purgatívnu mentálnu anorexiu (záchvaty prejedania sa s následkom prečistenia – zvracania,
užitím preháňadiel), po reštriktívnu anorexiu (bez purgatívnych rituálov). Protikladom týchto nezdravých prejavov je jedinec s primeraným postojom k stravovaniu a optimálnej hmotnosti (Papežová a kol., 2005).
Obezita
Obezitu alebo tučnotu chápeme ako nadmerné ukladanie energetických zásob v podobe tuku z rôznych príčin. Dochádza k nej vtedy, ak je príjem energie väčší ako výdaj.
Príčinou je najčastejšie kombinácia vyššieho energetického príjmu, nedostatku pohybu, dedičných vplyvov, psychických vplyvov a spôsobov výživy v detstve (Štúr, 1999).
Aké sú psychologické príčiny obezity u detí?
Citové problémy – dieťa nemá kamarátov, nevie si ich získať, nechcú ho prijať medzi seba. Býva často neúspešné v škole, stratilo niekoho blízkeho, od ktorého bolo citovo
závislejšie. Zo strany rodičov pociťuje chladné citové vzťahy – nemajú ho radi, ich postoj k dieťaťu je skôr nepriateľský. Niektoré deti pod vplyvom citových problémov nedokážu
rozlíšiť medzi hladom a nasýtenosťou (nesprávne vnímanie vnútorných dejov) a nie sú schopné rozlišovať medzi hladom a inými formami rozladenosti. Návykové schémy jedenia – jedlo sa stáva najvyššou hodnotou celej rodiny.Obézni rodičia mávajú častejšie obézne deti, deti často napodobňujú svojich rodičov. U detí vidíme:
- neschopnosť prestať jesť spojenú s návykom hltavého jedenia,
- vonkajšie podnety k jedeniu prevažujú nad vnútornými,
- predložené jedlo začnú jesť bez ohľadu na to, či majú pocit hladu alebo nie,
- doba jedenia (čas obeda) je dôležitejšia než samotný hlad. Návyk na jedlou niektorých detí vytvára prehnaná potreba sebauspokojenia jedlom, u iných zvýšená precitlivenosť a psychický a motorický nepokoj.
Obézne deti sú v škole utiahnuté, zakríknuté, samotárske alebo naopak agresívne, radi vyvolávajú bitku. Častejšie sú unavené, na posledných vyučovacích hodinách sú
nepozorné, celkovo vo všetkom pomalšie. Ťažšie si hľadajú a udržia kamaráta, znížený sebacit spôsobuje u dievčat nesmelosť, nesamostatnosť. Citovo bývajú závislé od iných, sú
plačlivé, urážlivé a uzavreté, cítia sa menejcenné. U chlapcov je to zasa trucovitosť, tvrdohlavosť, bitkárstvo a neochota rešpektovať povinnosti. Sú menej obratní, chýba im
rýchlosť, preto sa horšie uplatnia pri pohybových hrách alebo súťažiach. Detský kolektív je často nekompromisný a nie vždy prijíma deti, ktoré sa niečím odlišujú, sú iné. A práve deti trpiace nadváhou sú často terčom posmechu, výsmechu a ponižovania. Títo jedinci sú často šikanovaní a ponižovaní agresívnym správaním zo strany spolužiakov.
PhDr. Gabriela Herényiová, CSc., Katedra psychológie, Filozofická fakulta UK
Prednáška zaznela na 3. ročníku odborného seminára Nové trendy vo výžive, pod záštitou Lekárskej fakulty UK a Kancelárie svetovej zdravotníckej organizácie v SR, ktorý organizovalo Združenie pre zdravie a výživu. Zborník prednášok nájdete tu.
Nabudúce: Poruchy príjmu potravín - Anorexia
Literatúra
1. Krch, F.D.: Bulimie. Jak bojovat s přejídáním. Praha, Grada Publishing, 2000, ISBN 80-7169-946-2.
2. Papežová, H., Tomanová, J,: Vícerodinná terapie v České republice. Česká a Slovenská Psychiatrie, 1, 2005, s. 53 – 55.
3. Papežová, H.: Zázračná diéta neexistuje. Psychologie dnes, 2005, 4, s. 8 – 10. 4. Sládková, I.: Poruchy přijmu potravy a vnitřní svět nemocných. Psychologie dnes 7-8
/2005, s.22 – 25, Portál, s.r.o.,Praha
5. Štúr, I., Zlámalová, V.: Pediatrická psychológia, Vydavateľstvo Mauro, Bratislava 1999, ISBN 80-968092-2-9