Na územie Gemera zasahuje niekoľko národných parkov, medzi nimi aj Slovenský kras, ktorý je aj najrozsiahlejším krasovým územím planinového typu v strednej Európe. Tvorí jeden celok spoločne s Aggtelekským národným parkom v Maďarsku. Celé územie je mimoriadne bohaté na krasové a ľadové jaskyne, kaňony, doliny a tiesňavy. Určite treba spomenúť Zádielsku tiesňavu - raj pre horolezcov. Lezenie je však v tiesňave časovo obmedzené a možno ho praktizovať len od 1. augusta do 1. marca. Zároveň treba upozorniť, že v Zádielskej tiesňave je zakázané stanovať, bivakovať a rozkladať oheň.
Z ďalších prírodných zaujímavostí spomeňme Zvonivú jamu, priepasť hlbokú 101 metrov. Nachádza sa v strednej časti Plešivskej planiny, zvanej aj Mesačná krajina a priepasť je zároveň významným zimoviskom netopierov. Ak sme už pri priepastiach, tak Gemer akoby bol rajom tohto druhu prírodnej atrakcie. Treba spomenúť aj Obrovskú priepasť, priepasť Brázda alebo Diviačiu priepasť, ktorá má hĺbku 123 metrov. Samozrejme, nemožno zabudnúť na skutočné prírodné klenoty – jaskyne, ktorými sa tento región preslávil po celom svete. A tak je namieste pripomenúť, že jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu sú od roku 1995 súčasťou svetového prírodného dedičstva UNESCO. Nikomu zrejme netreba zvlášť pripomínať Ochtinskú aragonitovú jaskyňu alebo jaskyňu Domica. Obe sú svetovými unikátmi. Jaskyňa Domica sa nachádza asi 10 km juhovýchodne od Plešivca - obec medzi Rožňavou a Tornaľou - dva kilometre od hranice s Maďarskom. Autom sa možno dostať až na parkovisko, ktoré je bezprostredne pred vstupným areálom.
K Ochtinskej aragonitovej jaskyni sa dostanete autom po odbočke zo štátnej cesty medzi obcou Štítnik a mestom Jelšava na vrchu Hrádok (2 km). Parkovisko je približne 300 m od jaskyne, kam sa dostanete po vyznačenej ceste. Pripomeňme si ešte Gombaseckú jaskyňu, Dobšinskú ľadovú jaskyňu alebo Krásnohorskú jaskyňu, v ktorej sa nachádza 32,6 metra vysoký gigantický kvapeľ – stalagmit, ktorý bol ešte donedávna považovaný za najväčší kvapeľ na svete. Do územia Gemera patrí aj Národný park Muránska planina, ktorý je známy najmä chovom polodivých koní. Aby ste mali možnosť vidieť kone na vlastné oči, musíte sa vybrať do lokality Veľká lúka, čo je akoby náhorná plošina uprostred lesov. Pred cestou na Veľkú lúku odporúčame načerpať informácie v dedine Muráň. Cesta totiž praktický nie je vyznačená.
Krásna Hôrka, Betliar, Revúca
Hoci na Gemeri nebolo nikdy veľkých miest, tie, čo tu vyrástli, sa nezmazateľne zapísali do dejín slovenskej kultúry a vzdelania. Latinské školy a gymnáziá v Rožňave, Revúcej, Dobšinej, Jelšave a ďalších mestečkách vychovali desiatky významných osobností slovenského umenia a kultúry. V Revúcej bolo v roku 1862 založené vôbec prvé slovenské gymnázium, budova, ktorá dnes slúži ako mauzóleum. Popri prírodných si teda pripomeňme aj niektoré historické pamiatky Gemera. Ide najmä o hrad Krásna Hôrka, ktorý pochádza z prvej polovice 13. storočia.
V Krásnohorskom Podhradí je umiestnená významná obrazáreň rodiny Andrássyovcov. Spomeňme aj známy kaštieľ Betliar, v ktorom sa nachádza múzeum špecializujúce sa na múzejnú dokumentáciu života šľachty. A konečne, za návštevu stojí aj historické jadro Rožňavy alebo zrúcaniny Turnianskeho či Muránskeho hradu. Milovníkom umenia možno odporučiť návštevu gotických kostolov v dedinách Chyžné či Rákoš alebo románskej rotundy v Šiveticiach. Zachovali sa tam umelecky hodnotné rezbárske diela, kazateľnice, krstiteľnice, ale aj množstvo sôch a obrazov. Celý región Gemera bol v histórii úzko prepojený s baníctvom, čo zabezpečovalo prosperitu územia a v Jelšave a Lubeníku sa dodnes ťaží magnezit.
Šport a relax
Devízou Gemera sú umelé vodné plochy v Dedinkách, Tornali a Teplom Vrchu. S príchodom zimy bude určite zaujímavá informácia o množstve svahov v Slovenskom raji, ktorý takisto zasahuje na územie Gemera. Medzi najpopulárnejšie svahy patrí Čingov či Hnilčík-Mráznica.
V údolí rieky Rimavy
Administratívnym a hospodárskym strediskom, najmä západnej časti Gemera, je Rimavská Sobota. Za obhliadku stojí najmä veľké štvorcové historické námestie a v meste sa nachádza aj neskorobaroková budova katolíckej fary z roku 1775, kostol z roku 1784 či radnica z roku 1801.
Autor: Jozef Terem, SMEženy, 44/2007