Asi preto, že som sa bábätka hneď od samého začiatku nevedela dočkať. Typické, veď som tak netrpezlivá! Čudujem sa, ako som vôbec tých deväť mesiacov vydržala čakať. Ešte aj termín som si podvedome posúvala na ten najskorší možný, pritom rozpätie medzi prvým a posledným predpokladaným dátumom pôrodu bolo podľa lekárov aj prístrojov takmer tri týždne. Od Vianoc som bláznivo zháňala výbavičku pre mimino. Dvadsiateho januára už stuhnutá sedela vo vyupratovanom byte, umytá, nalíčená, s komplet pobalenou cestovnou taškou a dvoma príručnými kabelami. Plus pakel plienok, samozrejme. Malá sa však narodila dvanásteho februára, údajne presne na deň, v termíne. Tak si viete predstaviť, čo pri mne manžel za tie tri týždne zažíval. Stále sa mi zdalo, že už je to tu! Že to na mňa ide! Ale nepredbiehajme.
V druhom mesiaci začínajú pravidelné mesačné vyšetrenia u lekára: kontrola moču, krvného tlaku, prírastku na váhe a prípadných opuchov či ťažkostí. Stále ešte unavená, ospalá – u mňa nič neobvyklé, takže pohoda – často som močila a dávila, prsia boli zo dňa na deň plnšie. Na jedlo som nemohla ani pozrieť, čo sa však v štvrtom mesiaci našťastie pre mňa i bábätko zmenilo. Trochu som pochudla, pobledla, na slnko som nemohla ani náhodou. Mala som nízky tlak a závraty, a tak mi od prvej chvíle až do pôrodu veľmi zachutil zelený čaj. Avšak lekári ho počas tehotenstva neodporúčajú, aspoň nie často.
Veľkou zmenou prechádzala i moja duša. Z temperamentnej, výbušnej xantipy som sa náhle premenila na podráždenú, plačlivú a labilnú žienku domácu. Často som cítila pochybnosti. Či dieťa bude zdravé, či sa oň preboha vôbec dokážem postarať. Ja, čo pripálim aj kávu...Strach z pôrodu, zlosť z telesnej nepohody a neustáleho dávenia striedali radostne povznesenú náladu v pravidelných intervaloch aj niekoľkokrát za deň. Ďalší „bonus“ pre môjho našťastie trpezlivého manžela, iste to mnohí už poznáte.
Pozitívom bolo, že sa mi výrazne zlepšila pleť aj vlasy. Bola som zrazu celá akási rozžiarená a ružovučká, vlasy husté, objemné, úplne mi prestali vypadávať. Pritom ich bol predtým plný byt. Očká mi svietili a cítila som sa akási krajšia a celkovo spokojnejšia sama so sebou. Prichádzala veľká životná zmena. Znepokojovalo ma, že hoci som bola celkovo dosť napuchnutá, bruško sa vôbec nezväčšovalo. No lekár ma upokojil. Je to vraj úplne normálne. Každé tehotenstvo prebieha individuálne. Niektoré ženy priberú skôr, iné neskoršie. Niektoré viac, iné menej. Optimálne je pribrať dvadsať percent vlastnej hmotnosti, čiže v mojom prípade jedenásť kíl. A tak aj bolo. Mal pravdu!
Čo treba vedieť? Neriskujte! Najväčšie nebezpečenstvo v gravidite predstavujú úrazy. Často bývajú dôsledkom neopatrnosti. Mnohým sa dá jednoducho predísť. Uvedomte si, že nie ste taká pohyblivá ako predtým. Vaše ťažisko sa pomaly presúva do brucha, takže môžete ľahko stratiť rovnováhu. Časom si ledva dovidíte na nohy a možnosť úrazu sa stane čoraz aktuálnejšou. Ak šoférujete, volant by mal podľa možností smerovať čo najvyššie. Ak sedíte na mieste vedľa vodiča, posuňte sedadlo čo najďalej od prístrojovej dosky, hlavne ak je v aute airbag. Úplne najlepšie pre vás bude sedávať vzadu. A nikdy nezabudnite na správne upevnenie bezpečnostného pásu. Cez prsia a podbrušie, nikdy nie cez brucho!
Nevyliezajte na rozheganú stoličku či rebrík. Najlepšie je vôbec nikam sa zbytočne nešplhať či nenaťahovať. Pozor na pošmyknutie v kúpeľni, ak môžete, zabezpečte si protišmykovú podložku na zem i do vane či sprchy. Radšej nenoste vysoké podpätky ani vyšmatlané papuče. Nechoďte potme, majte vždy rozsvietené a dbajte, aby ste nezakopli. Obchádzajte rizikové miesta, ako sú lešenia či zľadovatený chodník. Preštudujte si, ktoré športy sú v tehotenstve bezpečné. A pamätajte: gravidná žena sa nesmie prepínať. Musí byť dostatočne oddýchnutá a vyspatá, lebo aj nedostatok spánku býva častou príčinou zbytočných úrazov. Nuž, veľa šťastia!
Autor: Martina Biela
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
