V bývalých socialistických krajinách neexistovala žiadna kultúra čaju, pil sa vreckový pigi čaj, ktorý má od skutočného naozaj ďaleko. Od 90. rokov však začali vznikať čajovne, ktoré „učia“ ľudí vnímať čaj ako sofistikovaný a veľmi rôznorodý nápoj. Zmenil sa aj vďaka nim náš vzťah k čaju? „Čo sa týka bývalého Československa, myslím, že tu vládla uniformita, nebola tu túžba po kvalite a okrem iného sa čaj považoval za buržoázny prežitok,“ hovorí Mária Larsson, majiteľka čajovne Demmers. „Môj pohľad na to, ako by čajová kultúra mala vyzerať, v porovnaní s tým, ako tu vyzerá, sa absolútne líši. Väčšina miestnych čajovní skĺza, a to zrejme zámerne, do ´pseudo etnicity´, hoci čaj s etnicitou nemá nič spoločné. Ak sa pozriem na krajiny, ktoré som navštívila, kde sa čaj pil už pred 2000 rokmi, tam sa nepodáva v takom prostredí a takým spôsobom, ako sa o to snažia mnohé čajovne na Slovensku. Chýba tomu kultivovanosť.“ Vyplýva z toho, že kultúru kvalitného čaju by mali propagovať napríklad reštaurácie? „Určite áno, nemôžeme predsa podávať najlepší steak s nekvalitným čajom. Určitá kategória jedál si vyžaduje určitú kategóriu nápojov,“ potvrdzuje Larsson. „Takisto nebudeme podávať obyčajnú sviečkovú s červeným vínom Rioja, pretože by sa to k sebe nehodilo. Gastronomické zariadenia v každej krajine by podľa mňa mali byť šíriteľmi toho najlepšieho vo svojom odbore.“
Čisté alebo s arómou?
Nie vo všetkých krajinách sveta sa však k čaju správajú s „úctou“. V Indii, ale aj na Blízkom východe sa pije vo veľkých množstvách a je ochutený cukrom a mliekom, a napríklad aj badiánom alebo mätou. Pre mnohých milovníkov čaju je „hriechom“ piť kvalitný čaj s mliekom. Neuberajú príchute čaju na kvalite? „Sú čaje, ktoré by odborníci určite nepodávali s mliekom. A na druhej strane sú čaje, ktoré si kúsok cukru alebo trochu mlieka žiadajú. Napríklad niektoré ťažké indické čaje chutia skvele s malým množstvom smotany,“ vysvetľuje Larsson. Sú aj čaje, ktoré sa ochutia pri spracovaní. Napríklad Lapsang Souchong získava svoju dymovú chuť tým, že sa údi. „Veľmi populárne je pridávanie kúskov kvetín, ovocia a korenia, ktoré preniknú do čaju,“ hovorí majiteľka čajovne. „Existujú napríklad aj čaje, do ktorých sa pridávajú jazmínové kvety, ale potom sa ručne vyberajú. Pri populárnom Earl Grey sa pridáva esenciálny olej z malých sicílskych pomarančov.“
Láska na celý život
Na čaji je skvelé, že keď sa o ňom chceme dozvedieť viac, nie je problém ponoriť sa do samoštúdia. Na trhu je množstvo publikácií a za veľkým výberom nemusíme nikam cestovať. Mária Larsson začiatočníkovi, ktorý sa chce zasvätiť do tajov čajovej kultúry, radí, aby začínal s ochutenými čajmi. „Opýtala by som sa ho, čo už z čajov, napríklad aj vreckových, skúsil. Ak by mi povedal, že ochutnal napríklad English Breakfast, tak by som mu určite neponúkla Gyokuro, čo je náš najkvalitnejší čaj,“ hovorí s úsmevom. „Ak by mi povedal, že o čaji nič nevie, ale že sa na japonskej ambasáde zúčastnil na čajovej ceremónii a fascinovalo ho to, tak by som si určite trúfla na viac.“
Vreckový verzus sypaný čaj
Existuje vreckový čaj, ktorý je porovnateľný so sypanými?
„Môžu byť porovnateľné, pretože aj do vreciek sa môže plniť vysoko kvalitný tovar, ktorý je v dobrom čajovom obchode na váhu. Otázne však je, ako dlho si ten čaj vo vreckách udrží svoju kvalitu. Napríklad čaj balený v mušelínových trojuholníčkoch je zrejme kvalitnejší ako bežný štandard,“ odpovedá Mária Larsson.
Definícia a druhy čaju
Biely, zelený a čierny čaj sú produkty z tej istej rastliny – Camellia sinensis – len spôsob spracovania je iný. Všetky tri druhy obsahujú približne rovnaké množstvo kofeínu a teínu.
Biely čaj vôbec nie je fermentovaný, listy sa nerolujú, takže sa nevylučuje nijaká čajovníková šťava a nemá čo oxidovať.
Pri zelených čajoch sa listy rolujú, vylúči sa šťava a list zoxiduje, a teda je list zelený.
Pri čiernych čajoch je tento proces dlhší, preto je list potom čierny.
Autor: Saša Petrášová, SMEženy 44/2007